Viete si predstaviť, že by kandidátov na pozíciu ministra školstva pred ich vymenovaním v školskom výbore parlamentu grilovali tak, ako sa to stalo Betsy DeVos, nominantke prezidenta Donalda Trumpa, na vypočutí pred senátnym výborom? Koľkí z 18 „porevolučných“ slovenských ministrov by dokázali preukázať svoju kompetentnosť ešte pred tým, než by začali rezort riadiť?

V Spojených štátoch je verejné vypočutie budúcich členov vlády nového prezidenta obvyklá procedúra, na ktorej Betsy DeVos prekvapivo pohorela. Zatiaľ ani nevedno, či jej neochota alebo skôr neschopnosť odpovedať na niektoré otázky povedie k stiahnutiu jej nominácie. V každom prípade je ale zaujímavé pozrieť sa na to, aké záujmy budúca ministerka reprezentuje. Podobná línia uvažovania a ovplyvňovania vzdelávacej politiky má totiž silných zástancov aj na Slovensku.

Svet vzdelávania podľa Betsy DeVos

Vzdelávanie nie je verejná služba, ale priestor na podnikanie a vzdelanie je osobný statok. Sloboda, možnosť výberu a súťaživosť v trhových podmienkach zabezpečujú poskytovanie kvalitného vzdelania. Poskytovatelia, ktorí sa v konkurencii presadia, nemajú byť zväzovaní požiadavkami štátu, ani podliehať kontrole v tom, čo, ako a s akými výsledkami učia alebo ako svoje školy manažujú. Za výsledky sa majú zodpovedať výhradne klientom, teda rodičom a žiakom. A keďže títo poskytovatelia umožňujú napĺňať garantované ústavné právo na vzdelanie, majú dostať od štátu rovnaké zdroje ako verejní poskytovatelia vzdelávania. Najlepšie v podobe vzdelávacích poukazov, ktoré nasledujú žiaka do školy, ktorú preňho slobodne vyberú jeho rodičia.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=Mc2n9uacQq4[/youtube]

Odkaz Baracka Obamu

Administratíva Baracka Obamu sa snažila verejný záujem a súkromné záujmy vo vzdelávaní vyvažovať. Podarilo sa jej presadiť zákon Every Student Succeeds Act – ESSA, ktorým vytvorila garancie na to, aby mohol každý študent vo vzdelávaní uspieť. Zákon získal podporu oboch hlavných strán v americkom Kongrese, keďže mu predchádzalo dlhé hľadanie konsenzu naprieč politickým spektrom. Nahradil rovnako pekne znejúci, no v mnohých ohľadoch aj dôsledkoch kontroverzný zákon No Child Left Behind – NCLB. Ten bol schválený ešte v roku 2001 za prezidenta Georgea Busha a v kontraste k tradičnej republikánskej pozícii posilňoval rolu federálnej vlády vo vzdelávaní.

Vždy ide o deti, ale…

Aké sú medzi ESSA a NCLB rozdiely? Kvôli robustnosti oboch zákonov je rozdielov mnoho, no zjednodušene možno povedať, že NCLB posilnil v americkom vzdelávacom systéme poznačenom veľkými rozdielmi vo výsledkoch vzdelávacie štandardy, ktoré musela začať plniť každá škola. Zaviedol sa tzv. primeraný ročný pokrok študentov, čo zvýšilo tlak na učiteľov, aby výkon svojich žiakov doťahovali na stanovenú úroveň a podľa toho sa hodnotila aj ich úspešnosť. NCLB posilnil trhové prvky vo vzdelávaní a tiež právo rodičov na výber či zmenu školy pre svoje dieťa.

Výsledky žiakov sa začali dôslednejšie monitorovať plošným štandardizovaným testovaním v angličtine a matematike. To v mnohých školách viedlo k vysokému nárastu využívania testov aj vo výučbe a k zmenám v obsahu aj organizácii vyučovania, teda k „učeniu sa pre test“. A aj keď sa testovanie v amerických školách v celoštátnom meradle podľa najnovších výsledkov PISA nejaví pri porovnaní s inými vyspelými krajinami ako excesívne (s. 132), vzdelávacia politika zvýšila súťaživosť medzi školami a aj tlak na to, aby sa „zlyhávajúce“ školy rušili alebo transformovali.

Trhové prostredie vo vzdelávaní nie je všeliek 

Vďaka NCLB sa významne rozšíril model už vtedy existujúcich tzv. zmluvných škôl (charter schools), ktoré síce dostávajú verejné zdroje na svoju činnosť, avšak sú privátne manažované a môžu vytvárať zisk. Ani federálna vláda, ani regionálna či lokálna školská správa nemajú na ne taký dosah ako na tradičné verejné školy v otázkach výberu učiteľov, obsahu vzdelávania a kontroly kvality. Mnohé zmluvné školy preukázateľne dokázali zlepšiť vzdelávacie výsledky žiakov, no mnohé aj zlyhali a ich nárast zhoršil celkovú kvalitu vzdelávania v konkrétnych oblastiach a lokalitách (napr. tu a tu).

Porovnanie vzdelávacích výsledkov zmluvných a verejných škôl opakovane (napr. tu a tu) nepreukázalo významné rozdiely. Avšak výsledky v rámci oboch typov škôl boli a stále sú veľké. Ukazuje sa, že súvisia napríklad s umiestnením škôl v mestskom alebo prímestskom prostredí. Odborná a verejná debata o tom, čo robí zmluvné školy úspešnými, aké sú ich prínosy a riziká, stále pokračuje (pozri napr. tu, tu a tu).

Cesta k zlepšeniu podľa Baracka Obamu

ESSA zodpovedanie sa škôl a učiteľov za vzdelávacie výsledky neodstránil, ale podstatnú časť zodpovednosti presunul na úroveň štátov a miestnych komunít. Rovnako významne nesprísnil zakladanie a monitorovanie zmluvných škôl. Štandardizované testy nezrušil, ale limitoval ich využívanie na maximálne 2 % z celkového času, určeného na vyučovanie. Samotný prezident Obama sa prihováral za venovanie väčšej pozornosti učeniu namiesto testovania.

ESSA posilňuje rolu štátov, okresov a miestnych komunít, aby pre svoje školy vyvinuli stratégie, ktoré im umožnia pracovať s rôznorodými potrebami žiakov. Učiteľom a školám sľubuje väčšiu podporu, aby ich žiaci dosiahli stanovené štandardy. A zároveň monitoruje, či konkrétne stratégie rozvoja škôl nevedú napríklad k vylučovaniu niektorých študentov. Na rovnosť šancí vo vzdelávaní sa aj vďaka ESSA začal klásť väčší dôraz, keďže v Spojených štátoch, podobne ako na Slovensku, má socioekonomické zázemie veľký vplyv na výsledky žiakov. A keďže väčšina detí navštevuje verejné školy, kvalita týchto škôl a výsledky ich žiakov sa týkajú väčšiny voličov demokratov i republikánov.

Odkaz odchádzajúceho ministra

Odchádzajúci minister vzdelávania John B. King Jr. vo svojom poslednom posolstve vo funkcii prirovnal vzdelávanie k rebríku, ktorý „priečku po priečke umožňuje ľuďom vystúpiť na miesta, ktoré by v inom prípade nedokázali dosiahnuť.“ Preto je podľa neho potrebné podporiť silné verejné školstvo s rozmanitou skladbou žiakov aj učiteľov. Rastúca rozmanitosť škôl je podľa neho zároveň príležitosťou, aby sa lepšie darilo prekonávať rasové či náboženské konflikty v spoločnosti.

King však pripustil, že v celých Spojených štátoch sú obvody, v ktorých žiaci, ktorí dosahujú slabé výsledky a podporu najviac potrebujú, no v dostatočnej miere ju nedostávajú. Zodpovednosť za ich zlepšovanie však nemá viesť k prístupu „testuj a trestaj,“ ale ani k stratégii „čakaj a dúfaj“ bez akéhokoľvek monitorovania procesu učenia a spätnej väzby.

Podpora žiakov so slabými výsledkami by mala byť adresnejšia. Na jej financovanie sa majú využívať najmä federálne fondy, no spôsob ich alokovania vzbudil podľa Kinga kontroverzie aj medzi tými, čo skvalitnenie vzdelávania znevýhodnených žiakov považujú za svoj hlavný cieľ. ESSA má totiž nejasné implikácie pre financovanie vzdelávania z úrovne štátov na rôzne typy škôl a tiež pre alokovanie zdrojov na podporné opatrenia.

Najväčšia pozornosť nemá byť venovaná tomu, aká je štruktúra manažmentu, ale tomu či školy naozaj prinášajú kvalitnú službu pre všetkých žiakov.

John B. King Jr., odchádzajúci minister vzdelávania USA

King preto nabádal, aby sa skončilo s čiernobielym uvažovaním, ktoré deformuje verejnú debatu o vzdelávaní, a medzi „falošné dichotómie“ zaradil aj spory o to, či sa má podporovať rozvoj zmluvných škôl alebo tradičných verejných škôl. Najväčšia pozornosť podľa neho nemá byť venovaná tomu, aká je štruktúra manažmentu, ale či školy naozaj prinášajú kvalitnú službu pre všetkých žiakov. To znamená, že aj zmluvné školy by mali spĺňať náročnejšie kritériá na to, aby mohli vzniknúť, a podrobne by sa mali monitorovať ich akademické výsledky, aj ekonomické fungovanie. Potreba väčšej kontroly de facto akoby stierala rozdiely medzi zmluvnými a tradičnými verejnými školami, jediný rozdiel má byť v tom, že tie zmluvné môžu podnikať.

Neistá budúcnosť amerického verejného školstva 

To, že Spojené štáty potrebujú silné verejné školstvo, bývalý minister vo svojom poslednom posolstve nezdôrazňoval náhodou. Jeho potenciálna nástupkyňa Betsy DeVos totiž rozhodne nie je vnímaná ako zástankyňa tradičných verejných škôl. Aj vďaka jej pôsobeniu v oblasti vzdelávania v Michigane, a špecificky v Detroite, patria tento štát aj mesto k tým, v ktorých sú síce školy najmenej regulované, ale zároveň aj najmenej kvalitné, keďže ich žiaci dosahujú v celonárodnom porovnaní opakovane jedny z najhorších výsledkov.

Iba väčšia sloboda výberu a uplatňovanie vzdelávacích poukazov pomôžu zvrátiť zlé výsledky žiakov vo verejných školách, ktoré je treba nahradiť zmluvnými školami.

Betsy DeVos, nominantka na post ministerky vzdelávania USA

DeVos príčiny a následky zlej kvality detroitských škôl hodnotí presne opačne ako exminister King – je presvedčená, že iba väčšia sloboda výberu a uplatňovanie vzdelávacích poukazov pomôžu zvrátiť zlé výsledky žiakov vo verejných školách, ktoré je podľa nej potrebné nahradiť zmluvnými školami. Kritické hlasy na adresu nominantky prezidenta Trumpa počuť najmä z tábora demokratických senátorov.

Túto kritiku hodnotí konzervatívna tlač predovšetkým ako pokryteckú snahu poškodiť niekomu, kto sa vo svojom domovskom štáte pokúša presadiť takýto systém vzdelávania aj pre chudobných a znevýhodnených žiakov, ktorí by tak mohli využívať rovnaké benefity ako deti bohatých senátorov v súčasných súkromných školách. Niektorí kritici však za snahou presadiť vzdelávacie poukazy a rozšíriť zmluvné školy vidia naopak premyslenú stratégiu, ako udržať segregáciu znevýhodnených a menšinových žiakov v „ich“ školách a umožniť rozvoj elitných škôl.

Dva scenáre možnej budúcnosti

Aaron Pallas z Kolumbijskej univerzity rozpracoval dva scenáre, ako bude v prípade potvrdenia nominácie ministerka DeVos realizovať svoju politiku. V jeho katastrofickom scenári sa jej bude dariť presadzovať agendu privatizácie vzdelávania, v realistickom bude narážať na odpor zástancov verejného školstva, učiteľských združení a odborov a taktiež niektorých štátov, voči ktorým už vďaka ESSA ako ministerka nemá takú právomoc ako za platnosti NCLB.

Ťažko predvídať, s akým fázovým posunom budeme podobné otázky riešiť aj na Slovensku. Je však takmer isté, že ani my sa im nevyhneme. V stávke vtedy nebude nič menej ako to, či podpora „slobody vo vzdelávaní“ nebude na úkor zabezpečenia rovnosti šancí na dostupné a kvalitné vzdelávanie pre všetky deti.

Ako možno vidieť aj na americkom príklade, deti – najmä tie znevýhodnené – sa veľmi ľahko môžu stať rukojemníkom dizajnovania verejných politík. Ich potrebami sa oháňajú verejné školy, ktoré im nedokážu poskytnúť kvalitné vzdelanie, aj trhové modely, ktoré to tiež dokázať nemusia, ale vďaka lepšiemu marketingu sa im darí profitovať z prísľubov zlepšenia. Zbystriť pozornosť teda treba zakaždým, keď sa pri obhajobe plánov a opatrení začne argumentovať (nielen) znevýhodnenými deťmi.

Peter Dráľ | noveskolstvo.sk & chcemevedietviac.sk