Hodnotenie kvality vysokých škôl

„To, čo sa pod hlavičkou akreditácie deje u nás a vo svete, sú dva rozdielne pojmy. V zahraničí sa pod tým rozumejú iba žiadosti o akreditovanie novo zakladaných inštitúcií. Tie tým získajú právo otvárať študijné programy podľa svojich predstáv a schopností. U nás vládne nesystémový chaos. Vysoké školy podľa zákona musia žiadať o akreditáciu, resp. reakreditáciu každého nového či inovovaného študijného programu, a to aj napriek tomu, že už predtým získali „kredit“, teda „licenciu“, spravidla „na dobu neurčitú“. Z uvedeného vyplýva, že slovenská Akreditačná komisia je vlastne evaluačná komisia a pojmy akreditácia a evaluácia sa v jej činnosti zmätočne miešajú.“

Jozef Hvorecký, Emil Višňovský

Iniciatíva Za živé univerzity

Čo hovoria výskumy

Pre ľudí na Slovensku je vzdelanie predovšetkým vstupenkou na trh práce. Až 89 % ľudí si myslí, že by vzdelanie malo predovšetkým umožniť človeku uplatniť sa v zamestnaní. Dve tretiny ľudí si zároveň myslia, že by malo umožniť presadiť sa v konkurencii ostatných. Za vzdelaného človeka sa na Slovensku považuje ten, kto je predovšetkým odborníkom v určitej oblasti. Vzdelanie by teda malo viesť najmä k odbornosti (78 %). Zároveň ale platí, že takýto odborník by mal byť schopný s ostatnými kooperovať v rámci pracovného tímu (78 %). [1]

Iniciatíva za Živé univerzity vo svojom vyhlásení uvádza, že súčasný systém komplexných akreditácií a akreditovania študijných programov je administratívne mimoriadne náročný, časovo a personálne neefektívny a nedostatočne transparentný. Kritériá sú formulované komplikovane a neraz sa upresňujú až v procese akreditovania. Cieľ a zmysel akreditácií je nejasný, čo vyvoláva časté konflikty záujmov a rôzne postoje k hodnoteniam. Akreditačný proces nemá v akademickom živote kredit, autoritu ani proklamované výsledky.

Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) na jeseň 2015 vydala v poradí už jedenástu hodnotiacu správu o našich vysokých školách (VŠ). Okrem iného z nej vyplýva, že od roku 2006 počty prihlásených aj zapísaných študentov VŠ kontinuálne klesajú, no plánovaný počet prijatých sa znižuje len pozvoľne. To sa napríklad v roku 2012 prejavilo tým, že plánovaný počet prijatých študentov bol vyšší ako počet všetkých uchádzačov o vysokoškolské štúdium. V roku 2015 sa situácia ešte zvýraznila, keď sa na štúdium hlásilo už len 83 % z plánovaného počtu prijatých študentov. Vysoké školy na tento trend reagovali znižovaním náročnosti prijímacieho konania. Zo 72 %-nej úspešnosti prijatia sa postupne dostali až na 87 %-nú úspešnosť a naozaj súťaživé prijímacie konanie ostalo už len na niekoľkých fakultách. [2]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ chce zásadne zreformovať princípy a kritériá na posudzovanie spôsobilosti vysokých škôl a taktiež hodnotiace kritériá ich činnosti. Ďalej chce, aby v pravidlách akreditácie vysokých škôl bola zaručená transparentnosť, funkčnosť a stabilita.

KDH požaduje, aby bol akreditačný proces zjednodušený, s dôrazom na základné vstupné personálne a materiálno-technické kritériá, rešpektujúce kritériá medzinárodného akreditačného systému. Presadiť chce tiež riadne členstvo Akreditačnej komisie v Európskej asociácii pre kvalitu vysokoškolského vzdelávania (ENQA). Hnutie chce presadzovať transparentný a zákonný akreditačný proces. Hodnotenie spôsobilosti VŠ by malo byť podmienené stupňom realizovaného študijného programu (osobitne pre I., II., a III. stupeň) aj z pohľadu spoločenskej potreby. Súčasťou hodnotenia kvality by malo byť uplatnenie absolventov vysokých škôl v praxi a interné anonymné hodnotenie študentmi, ako aj hodnotenie zahraničnými hodnotiteľmi.

MOST-HÍD chce iniciovať celkové prehodnotenie súčasného akreditačného systému, keďže ten v súčasnej podobe nie je schopný plniť svoje skutočné poslanie – preverovanie kvality. Strana ďalej uvádza, že celkový efekt fungovania VŠ nízkej kvality môže byť horší, ako keby neexistovali vôbec.

OĽANO-NOVA presadzuje zníženie administratívnej náročnosti akreditačného procesu a ochranu nezávislosti akreditačnej komisie od politických a lobistických tlakov. Hovorí tiež o sprísnení kontroly v prostredí VŠ s hrozbou zrušenia pre najhoršie univerzity resp. ich detašované pracoviská, ktoré podľa hnutia slúžia iba na „vyťahovanie“ verejných zdrojov. Hodnotenie výsledkov by malo byť založené na údajoch a štatistikách. Z toho dôvodu chce hnutie presadzovať systematický zber, vyhodnocovanie a sprístupňovanie údajov a štatistík.

SaS uvádza, že hlavným problémom vysokého školstva na Slovensku je nízka kvalita VŠ a univerzít. Preto chce stanoviť také hodnotiace štandardy, ktoré by pri financovaní vedeckej činnosti výrazne zvýhodňovali pracoviská publikujúce a citované v zahraničných odborných časopisoch a zúčastňujúce sa na zahraničných vedeckých konferenciách. Tým by mali byť VŠ a univerzity motivované, aby držali tempo s medzinárodnou vedeckou komunitou a neuzatvárali sa do vlastných bublín a citačných kartelov.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP sa tejto téme nevenuje.

SNS uvádza, že zabezpečí spravodlivé financovanie VŠ na základe ich kvality v zmysle komplexnej akreditácie a uplatnenia sa absolventov v praxi. Zároveň chce rušiť VŠ s nedostatočnou úrovňou vedy a výskumu a kvalitou absolventov, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce.

Zhoda

Strany a hnutia sa zhodujú v tom, že akreditácia a proces hodnotenia VŠ si vyžadujú zmeny. Tie však naznačujú pomerne neurčito. Celkovo možno konštatovať, že vysokoškolskému vzdelávaniu strany v programoch venujú podstatne menej priestoru, ako základnému a odbornému vzdelávaniu, kým v minulosti to bývalo skôr naopak. Ani to však nestačilo na to, aby sa vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku pozdvihlo na želateľnú úroveň. Táto skúsenosť je mementom, že nestačí, ak sa o nejakej oblasti vzdelávania iba veľa píše či hovorí.

Rozdiely

KDH presadzuje riadne členstvo Akreditačnej komisie v Európskej asociácii pre kvalitu vysokoškolského vzdelávania (ENQA), čím by sa systém akreditácií viac priblížil k medzinárodným štandardom. SaS chce, aby financovanie vysokých škôl viac odrážalo kvalitu ich vedeckej činnosti. Viaceré strany (SNS, MOST-HÍD, OĽANO-NOVA) uvádzajú, že by neváhali niektoré vysoké školy zrušiť.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

OĽANO-NOVA chce, aby prebehla odborná diskusia o možnosti vybudovať na Slovensku tzv. elitnú univerzitu. Mala by nielen znížiť počet študentov a učiteľov, ktorí zo Slovenska odchádzajú, ale aj zvýšiť úroveň univerzitného vzdelávania na Slovensku. Hnutie uvádza tri možné spôsoby vytvorenia takejto univerzity. Jedným je radikálne zvýšenie dotácií najlepším fakultám v jednotlivých odboroch, čím by sa podporili najlepšie univerzitné pracoviská a zároveň by sa pre ne nastavili vyššie štandardy kombinované s nižšími počtami študentov. Druhou možnosťou je transformácia Slovenskej akadémie vied na elitnú univerzitu s malým počtom študentov ako akademickou elitou krajiny. Treťou možnosťou by bolo vytvorenie novej univerzity, ktorá by mala garantovaný nadštandardný rozpočet na obdobie 20 rokov, ale i prísnejšie kritériá a prísnejší dohľad.

#SIEŤ chce zlepšiť informovanosť vysokoškolských študentov o ich právach. Spoločne so študentmi mieni sformulovať listinu práv študentov, ktorá ustanoví štandard služieb, na ktoré majú nárok.