Zamknúť dieťa v triede a trestať ho hladom? Učiteľka mala šťastie, že sa tým chlapcom nič nestalo. Netvrdím, že za vystrájanie nemali byť potrestaní, ale nie takto. A čo sa týka kolegov, mali jej povedať, že tento postup nie je správny, ale trest výpoveďou sa mi zdá pritvrdý. Podľa mňa stačil pohovor s učiteľkou.

Čudujem sa, že kolegyne mlčali, to nie je kolegialita, ale hlúposť. Učiteľka ohrozila deti. A akú mienku budú mať vďaka jej hlúposti (inak to nazvať neviem) rodičia o tejto škôlke, to radšej prejdem mlčaním. Ja by som určite upozornila kolegyňu, že toto nie je primeraný trest a ak by nepočúvla, išla by som za riaditeľkou, nech sa to vyrieši skôr, než sa niečo stane deťom.

Akoby sa to stalo v 19. storočí. No začínam mať obavu, či s nárastom počtu detí v triedach, pribúdaním problémových deti a problematickou komunikáciou s rodinami kvôli časovej zaneprázdnenosti nezačne pribúdať aj takýchto ľudských zlyhaní zo strany učiteľov.

Pýtam sa: synovi za vystrájanie s Milanom ste čo povedali? Aj učiteľka má len jedny nervy a nemá v triede len vášho syna a Milana. Ja by som pre nich odporučila samostatnú učiteľku, ktorá sa bude venovať len ich vystrájaniu. Dnes sú deti nevychované a je smutné, že rodičia sú hákliví na trest pre nespratné deti a len pretriasajú učiteľov namiesto toho, aby deti učili úcte k učiteľovi, venovali sa im, rozprávali sa s nimi, riešili spoločne problémy, hrali sa s nimi, učili ich správať sa. Deti sú ako odtrhnuté z reťaze! Nemajú úctu ani k vlastným rodičom, len s nimi vyjednávajú a nerešpektujú ich. A ešte: terajšie deti si tak dokonale vedia vymýšľať, že keby som s nimi nerobila, tak neuverím. Neverte všetkému, čo deti povedia!

Som pohoršená z konania pani učiteľky – napadlo jej, čo to dieťa prežívalo, keď bolo zamknuté v triede? Takýto spôsob trestu nepripadá do úvahy, to by mi nedovolilo svedomie, a to som sa počas mojej praxe stretla s rôznymi detičkami a ich správaním. Hľadajme však v nich to dobré, čo sa v nich skrýva, nevyzdvihujme to zlé. Musíme mať ale dostatok trpezlivosti a výchovný proces si vyžaduje aj dostatok času, nedá sa všetko u detí dosiahnuť za krátky čas. Keby niečo také urobila moja kolegyňa, určite by som to s ňou prediskutovala a samozrejme nielen s ňou, lebo o správaní dieťaťa by som sa za jeho prítomnosti porozprávala aj s rodičom.

A opäť sa rieši konanie učiteľky. A kedy si konečne položíme otázku, prečo to spravila, čo ju k tomu viedlo? Nebola to bezradnosť nad arogantným a drzým správaním chlapcov? Keby šlo o nepodstatnú maličkosť, neviedlo by ju to k takému krajnému riešeniu. Nikdy som také čosi nespravila, ani by som si to nedovolila, ale kedy sa konečne rodič pozastaví aj nad správaním svojho dieťaťa? My učiteľky máme ruky zviazané a vymyslieť adekvátny trest pre dieťa, ktoré porušuje pravidlá, ubližuje deťom, dokonca aj dospelým, je takmer nemožné. Je neprípustné zvýšiť na deti hlas, poslať ich do kúta, fyzicky ich potrestať nedajbože. Tak čo teda môžeme?

Učitelia sa čudujú, že ich verejnosť vníma tak, ako ich vníma. Je čas pozrieť sa do vlastných radov a nepovažovať sa za nadradeného, ako to veľká časť učiteľov robí. Vôbec ma neprekvapuje takéto správanie. O niektorých kolegoch som už dávno stratil vysokú mienku. Takéto deviantné správanie sa deje na všetkých stupňoch škôl. Je načase schváliť učiteľský kódex a zo zákona zriadiť učiteľskú komoru. A trestať učiteľov, ktorí nám robia zlú reklamu! Pozastavujem sa aj nad kolegami, ktorí neriešili takúto formu trestu. Je to amaterizmus. Ale žiaľ, na našich školách veľmi rozšírený. Nechcem ani pomyslieť na to, čo všetko sa takýmto spôsobom zatajuje. „Ďakujem“ takýmto kolegom, že takto znižujú náš status. Musí byť naším spoločným cieľom vytlačiť takéto kreatúry zo školy. A nevyhovárajme sa na zákony, legislatívu, rady škôl, médiá… Školstvo vyzerá tak, ako ho formujeme my a ako sme ochotní tolerovať podobné príbehy a skúsenosti.

Rukami mi za 36 rokov, čo učím, prešlo nespočetné množstvo detí poslušných i menej poslušných. No to, čo som čítala, mi doslova vyrazilo dych. Ako môže byť táto osoba učiteľkou a mať vzťah k deťom? Tá si veru poriadne pomýlila povolanie! Deti sa dajú potrestať inou formou a v prvom rade treba hľadať na dieťati dobré vlastnosti, zistiť, prečo sa dieťa takto správa, aké má doma rodinné pomery a podobne.

Som riaditeľkou MŠ, ak by také niečo urobila moja učiteľka, dostala by okamžitú výpoveď. Hrubo porušila nielen práva dieťaťa, ale určite aj školský poriadok a pracovnú disciplínu. Ako mohla nechať dieťa bez dozoru a bez jedla, ktoré rodičia platia? Za dieťa je zodpovedná učiteľka od prevzatia od rodiča až do odovzdania. A čo potom tá druhá učiteľka? Nebáli sa, že sa niečo stane? Napokon sa aj stalo, veď deti ušli.  No čo ak by nešli do jedálne, ale niekde na ulicu?