Ak sa pýtame „Načo nám je matematika?,“ pýtame sa zle.  „Žiakov učím, že matematika už v živote je, my sa len učíme porozumieť jej,“  vysvetľuje  absolútna víťazka ceny Zlatý Amos 2014 Katarína Sedmáková, učiteľka matematiky zo Strednej odbornej školy na Ostrovského ulici v Košiciach.

Náš najznámejší odborník na didaktiku matematiky profesor Milan Hejný  hovorí o jednej metóde, ktorá na menšie deti vždy zaberá spoľahlivo – a síce, že učivo treba naučiť dvoch-troch najšikovnejších žiakov v triede a tí to potom vysvetlia ostatným. Je to naozaj tak, a platí to aj na strednej škole?

Áno, funguje to takto a aj na strednej škole, no nedá sa na to automaticky spoľahnúť. Používam to skôr vtedy, keď zostanú dvaja žiaci, ktorí učivo celkom neovládajú. Často idem tiež cestou „motivačnej jednotky“ aj pre lepšieho žiaka. Dohoda znie tak, že ak slabší žiak po doučovaní u lepšieho žiaka získa z daného učiva jednotku, dostane ju aj žiak, ktorý mu učivo vysvetľoval. Je zaujímavé, že slabší žiak sa to dokáže v takejto situácii dobre naučiť, a to aj napriek tomu, že inokedy v matematike vôbec nevyniká. Občas si tiež vymeníme s niektorým zo žiakov úlohy. Po konzultácii so mnou vysvetlí pred triedou nové učivo, ktoré v prípade potreby ja už len doplním. Samozrejme, žiak bude aj primerane ohodnotený. Aj to je výborná metóda a pre daného žiaka zaslúžená jednotka. Všeobecne, tieto a podobné metódy majú v sebe dôležitý psychologicky aspekt – žiaci sú pozornejší, sústredenejší, disciplinovanejší. Prospieva to celkovej atmosfére v triede, lebo to so sebou prináša pozitívne emócie, napríklad aj humor.

Na Vašich hodinách matematiky sa zrejme veľa diskutuje. Aké máte skúsenosti s diskusiou ako metódou učenia?

Diskutujeme často. Niekedy nechám diskutovať len žiakov medzi sebou a chvíľu nevstupujem do diskusie, najmä pri kontrole samostatnej práce na úlohách, prípadne skupinovej práce. V prípade potreby kladiem len otázky, ktoré by ich mali naviesť k riešeniu úlohy. Pýtam sa nielen „Ako?“, ale najmä „Prečo?“. Žiaci sa tak dostávajú v procese učenia až na úroveň analýzy a syntézy podľa Bloomovej taxonómie. Získavajú zručnosti kriticky myslieť, klásť otázky, prijímať spätnú väzbu, hodnotiť názory iných, prezentovať názory vlastné aj svojej skupiny a iné dôležité sociálne zručnosti. Nehovoriac o tom, že ma to baví, diskutujem so žiakmi rada. Tiež sa od nich môžem pri tom veľa naučiť. Často sa rozprávame napríklad o tom „Na čo nám je matematika?“. Učím ich, že matematika už v živote je, my sa len učíme porozumieť jej. Ale máme aj iné témy, napríklad „Prečo fajčia?“. Dokonca im dám na domácu úlohu z matematiky napísať na pol strany zdôvodnenie. O ničom ich nepresviedčam, len sa pýtam a presvedčiť ma majú oni. Časom sa vždy dostaví preukázateľné zlepšenie vo vystupovaní žiakov, v ich schopnosti logicky argumentovať, žiaci sú pri komunikácii pokojnejší a celkovo sa zlepšuje ich komunikačný prejav. Diskusia je prosto výborná metóda vyučovania a výchovy.

Často sa hovorí, že dievčatám ide matematika slabšie a všelijako pokútne sa pri tom argumentuje, že je to tak „dané“. Ako to vidíte Vy?

Toto je doslova vedecká otázka a je to tiež často diskutovaná téma. Myslím si, že v prípade, že je záujem dievčat a chlapcov o matematiku rovnaký, sú schopné dosahovať v matematike aj rovnaké výsledky. V testovaní Monitor 9 obstáli dievčatá v posledných rokoch dokonca lepšie ako chlapci. Na druhej strane, v testovaní  PISA zaostávali dievčatá za chlapcami. Podľa môjho názoru sa dievčatá a chlapci skôr líšia v prístupe k matematike. Som presvedčená, že by sa v školách mala matematike venovať väčšia pozornosť, či už zvýšenou dotáciou hodín, alebo rôznymi seminármi a záujmovými krúžkami. Žiaci by sa mali naučiť najmä matematike rozumieť a používať ju pri riešení problémov. Potrebujeme matematicky vzdelaných ľudí.

Aká je úroveň didaktiky matematiky na Slovensku? Ako hodnotíte metodickú podporu učiteľov zo strany štátnych, na to zriadených inštitúcií a ako zo strany nadšencov a mimovládneho sektora?

Vyučovanie matematiky v dnešnej dobe posúvame z klasického frontálneho vyučovania spojeného s memorovaním a kopírovaním algoritmov, ktoré je odtrhnuté od praxe, na vyučovanie priamo vychádzajúce z praktických zadaní, v ktorom sa žiaci aktívne zapájajú do vzdelávacieho procesu vlastným objavovaním, použitím experimentov, modelov, žiackych projektov. Zážitkové učenie je efektívnejšie, lebo prostredníctvom riešenia problémov učí žiakov samostatne myslieť. Učí ich učiť sa. Pre učiteľa to znamená časovo náročnejšiu prípravu, takéto vyučovanie kladie na jeho výkon oveľa vyššie nároky. Aj preto je dôležité, aby mali učitelia možnosť ďalej sa vzdelávať a konzultovať nové metódy vyučovania, ktoré zahŕňajú výchovnú aj vzdelávaciu zložku. Spomeniem len niektoré. Metodicko-pedagogické centrum a prírodovedné fakulty slovenských univerzít, ktoré ponúkajú ďalšie vzdelávanie učiteľov sú pre učiteľov veľkým prínosom.  UPJŠ v Košiciach, Prírodovedecká fakulta, Centrum celoživotného vzdelávania v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove vydávajú didaktický časopis pre učiteľov matematiky, informatiky a fyziky. Ďalšie vzdelávanie učiteľov v oblasti didaktiky matematiky je podporované aj v rámci národných vzdelávacích projektov, realizovaných s podporou štrukturálnych fondov EÚ. Osobne som sa zúčastnila projektu „Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách,“ ktorý bol veľkým prínosom. Slovenská matematická spoločnosť Jednoty slovenských matematikov a fyzikov a Společnost učitelů matematiky Jednoty českých matematiků a fyziků organizujú súťaž vysokoškolákov vo vedeckej odbornej činnosti v didaktike matematiky. Existuje tiež Slovenská matematická spoločnosť, jej základným poslaním je podporovať rozvoj a uplatňovanie matematiky, organizuje konferencie a semináre a rôzne matematické podujatia a vytvára priestor na výmenu skúseností učiteľov matematiky na školách všetkých stupňov. Je veľmi dôležité pracovať na rozvoji didaktiky každého predmetu, nie len matematiky. Veď ovládanie matematiky – odboru ako takého, ešte neznamená vedieť matematiku aj naučiť.  Čím viac možností na rozvoj svojich kompetencií učitelia majú, tým lepšie.

Aká je úroveň odbornej aj verejnej diskusie o vzdelávaní a školstve? 

Je škoda, že pred realizáciou školskej reformy na Slovensku neprebiehala diskusia dlhšie a na širšom fóre. Odborná diskusia o zmenách je pritom kľúčom k správnym rozhodnutiam a ako taká by mala prebiehať permanentne. V tejto súvislosti vysoko hodnotím iniciatívu občianskeho združenia Nové školstvo. Aj kampaň CHCEME VEDIEŤ VIAC je výborná. Nedá sa nesúhlasiť s tým, že pri hľadaní optimálnych riešení je dôležité pýtať sa tiež detí, žiakov, študentov a ich rodičov. Naše deti, ktorých životy ako učitelia ovplyvňujeme, sú našou budúcnosťou. Pri zmenách preto musíme našľapovať opatrne a každý krok starostlivo zvážiť.

Zhováral sa Fedor Blaščák, spolupracovník TRENDU a jeden z iniciátorov Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky a kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

Katarína Sedmáková učí matematiku na Strednej odbornej škole (SOŠ) na Ostrovského ulici v Košiciach.

Ocenenie Zlatý Amos vzniklo v roku 2006 pôvodne ako aktivita školských odborov, neskôr prešlo pod správu občianskeho združenia ADEVYK, ktoré cenu organizuje s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Učiteľov do súťaže prihlasujú žiaci a študenti, v školskom roku 2013/2014 bolo nominovaných celkom 77 učiteľov. Postupujúcich z regionálnych kôl súťaže a tiež finalistov a celkového víťaza vyberá odborná porota. Cena zahŕňa tiež anketu, na ktorej sa v tomto roku zúčastnilo viac než 3500 študentov. Podobná súťaž s rovnakým názvom existuje tiež v Českej republike.