MALI

mali

Prednedávnom prišlo na našu školu dievčatko z Thajska. V tom čase malo jedenásť rokov. Jej rodičia boli na Slovensku už dlhšie, Mali za nimi pricestovala po roku ich pobytu u nás. Po príchode na Slovensko zažila Mali poriadny kultúrny šok – iní ľudia, iná klíma, iná strava, iné náboženstvo. Všetko tu bolo pre ňu nové. A ničomu nerozumela. Po slovensky totiž nevedela ani slovo.

Mali začala na Slovensku chodiť do školy. Napriek tomu, že mala jedenásť, zaradili sme ju k mladším žiakom na prvom stupni, do mojej triedy. Kým sa nenaučí komunikovať vo vyučovacom jazyku, nemalo význam zaradiť ju k rovesníkom na druhom stupni. Ujala som sa jej za pomoci tlmočníčky, ktorú nám sprostredkovala jej mama. Prvé mesiace v škole boli náročné pre nás obe, ale nakoniec sme našli spôsob, ako spolu komunikovať. Nastali rôzne situácie, niekedy až humorné, ktoré nás neraz zaskočili, no snažili sme sa riešiť ich najlepšie ako sme vedeli.  Tu v spolupráci s rodinou, tam s vedením školy, so zriaďovateľom, aj s neziskovou organizáciou, ktorá sa na Slovensku venuje vzdelávaniu cudzincov. Mali absolvovala niekoľko kurzov slovenského jazyka priamo v škole pod mojim vedením, podpornú výučbu jazyka, komunikačné cvičenia, veľa som s ňou konverzovala aj mimo vyučovania. Vedenie školy zabezpečilo pre Mali aj jazykového asistenta.

Postupne sme zistili, že Mali je veľmi šikovná. Upravili sme jej teda študijný plán, keďže učivo na prvom stupni bolo pre ňu príliš ľahké, najmä v matematike. Na matematiku bola vyslovene nadaná. Jazykový asistent je pomáhal aj na všetkých ostatných predmetoch a Mali sa v škole začalo dariť a bola šťastná. V priebehu jedného školského roka zvládla učivo troch ročníkov základnej školy.  Naučila sa písať, čítať a komunikovať v slovenčine, našla si kamarátov. S rodičmi sme ako škola tiež dobre vychádzali. Tešili sa z úspechov dcérky a boli vďační za pomoc.

Situácia sa zmenila hneď nasledujúci školský rok. Zmeny nastali dve – Mali postúpila do vyššieho ročníka na druhý stupeň a v škole nastúpila nová pani riaditeľka. Ani jedna zmena nebola pre dievčatko dobrá. Mali „šupli“ bez vysvetlenia a bez prípravy hneď v prvý deň po prázdninách do šiesteho ročníka, do triedy s úplne neznámym kolektívom. Posadili ju do zadnej lavice, ktorá je navyše iba pre jedného žiaka, takže sedela sama, bokom od ostatných. V triede sa striedali učitelia podľa jednotlivých predmetov a ona žiadneho z nich nepoznala. No čo bolo najhoršie, keď som chcela Mali pomôcť preklenúť prvé týždne v neznámom prostredí, nové vedenie školy, ktoré nebolo ústretové voči integrácii malej cudzinky, mi v tom zabránilo. Vraj nie je vhodné, aby sa učiteľka z prvého stupňa miešala do práce kolegov na druhom stupni. Takto ma škola odstavila nielen od dievčatka, ale aj od jeho rodiny.

Škola zároveň podala podnet na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorom tvrdila, že Mali je podvyživená, nenosí si do školy desiatu, ani nechodí na obedy a že sa o ňu rodičia dostatočne nestarajú. Škola doslova „vyrobila“ zbytočný konflikt, ktorý bol nielen neopodstatnený, ale priam zlomyseľný. Rodina dievčatka sa pochopiteľne ohradila, ale keďže išlo o cudzincov s pomerne veľkou rečovou bariérou a škola im v komunikácii prestala pomáhať, nebolo v ich silách situáciu pochopiť, ani ju vyriešiť.

Mali medzitým prestala v škole prospievať, prestalo sa jej dariť. Bolo to citlivé dievčatko, ktoré veľmi ťažko nieslo zmenu klímy a fakt, že je zrazu neželané. Učitelia na druhom stupni s ňou totiž nemali trpezlivosť a vlastne ani nevedeli, ako by k nej mali pristupovať. Mali preto mnohým veciam v novej látke nerozumela a problém mala aj s domácimi úlohami. Ako šiestačka sa navyše musela začať učiť dva ďalšie cudzie jazyky – k slovenčine jej pribudla angličtina a nemčina. Dievčatko začalo byť preťažené, vystresované a smutné. V tom, čo ju bavilo, nenapredovala, a v tom, v čom sa jej nedarilo, prepadala. Pomoc jazykového asistenta sa zúžila na pár hodín týždenne.

Situácia sa stala neúnosnou, až sa napokon rodina Mali pod tlakom okolností rozhodla, že Slovensko radšej opustí a presťahuje sa do Mníchova. Ukončili svoje podnikanie na Slovensku, vypovedali nájomnú zmluvu, zbalili sa a odišli.

[button size=“small“ link=“http://inepribehy.noveskolstvo.sk/mali.html“ target=“_blank“]KOMENTÁRE ODBORNÍKOV K PRÍBEHU NÁJDETE TU[/button]