Martin Kríž

Martin Kríž je stredoškolský učiteľ. V minulosti sa odborne venoval problematike tvorby vzdelávacích programov. V súčasnosti pracuje ako pedagogický konzultant a kouč učiteľov.

Veľkou výzvou pre učiteľov je, aby si udržali, prípadne znovu získali miesto kľúčových aktérov vo vzdelávaní. Ktovie, čo by sa stalo, keby zajtra z ústavy vypadla veta o povinnej školskej dochádzke – koľko detí by o desať rokov chodilo do škôl aké poznáme dnes? Prečo by vôbec rodičia chceli pre svoje deti školy a učiteľov? A ak áno, tak akých?

Učiteľ budúcnosti bude spolutvorcom cieľov a obsahu vzdelávania. Odučiť témy podľa učebnice je prekonaný koncept. Učiteľ musí vedieť pre svojho žiaka a v komunikácii s ním a s jeho rodičom zostaviť zmysluplnú sadu vedomostí, zručností a postojov, o ktoré sa budú na vyučovaní spoločne usilovať. Úloha štátu v určovaní obsahu vzdelávania bude postupne klesať, až napokon sa zastaví na tom, že štát určí podmienky pre priznanie stupňa vzdelania a všetko ostatné prejde do kompetencie učiteľa.

Učiteľ budúcnosti bude vyvádzať. Presnejšie, vy-vádzať – čo je vlastne doslovný význam slova e-dukácia. Môžeme si to predstaviť ako klasický obraz jaskyne, do ktorej je človek na počiatku uvrhnutý a uväznený. Výchova a vzdelávanie potom predstavuje proces vzostupu od nevedomosti k poznaniu. A učiteľ je ten, kto je schopný sprevádzať žiaka na tejto ceste a poskytovať mu podporu a usmernenie.

Školu 21. storočia čaká premena z uzavretej inštitúcie na otvorenú platformu zabezpečujúcu potrebný servis žiakom na dosahovanie ich vzdelávacích a výchovných cieľov s úplne inou organizáciou práce, ako ju poznáme dnes.

Prečo by to tak malo byť?

1. Historická situácia

Žijeme v dobe krízy spoločenskej paradigmy, ktorá sa tak skoro neskončí. Nie sme schopní sformulovať ideál – ako by mal vyzerať šťastný a zmysluplný život človeka a ľudského spoločenstva. Nedokážeme to, ale snažíme sa o to. Hľadáme. Experimentujeme. Situácia spoločnosti v kríze neumožňuje zodpovedne povedať, čo sú skutočne dôležité poznatky pre budúci život našich detí, netušíme aké povolania budú vykonávať v budúcnosti, nemáme zhodu na tom, aké ciele a metódy vzdelávania sú efektívne a správne. V tejto situácii nie je možné očakávať, že nejaká verejná autorita bude schopná sformulovať zmysluplný vzdelávací program vyhovujúci všetkým žiakom v jednej krajine, hoci aj takej malej ako je Slovensko. Zodpovednosť za kvalitné vzdelanie budú čím ďalej viac  preberať zodpovední rodičia. Tí však iste ocenia služby učiteľa – odborníka a profesionála, ktorý im poradí a pomôže zostaviť  a naplniť zmysluplný výchovno-vzdelávací plán pre ich dieťa

2. Digitálny svet

Nástup internetu a digitálnych technológií zmenil svet a podstatným spôsobom sa dotýka aj vzdelávania. Informácie a vedomosti, ktorých bol kedysi nedostatok, nás dnes doslova zaplavujú. Ich kvalita a dostupnosť je rôzna. Ani ten najvzdelanejší učiteľ však množstvom svojich vedomostí nemôže konkurovať wikipedii alebo googlu. Môže však byť sprievodcom žiaka, ktorý mu ukáže efektívne cesty k spoľahlivým informáciám, pomôže mu získané informácie triediť a usporiadať a v neposlednom rade využiť na dosiahnutie poznávacieho cieľa.  Nie množstvo a rozsah poznatkov, ale hĺbka porozumenia podstate javov a procesov je to, čím môže byť učiteľ svojim žiakom užitočný.

3. Spoločenská požiadavka prípravy na povolanie

Veľkou úlohou učiteľa bude pomôcť žiakovi osvojiť si pracovné návyky. Schopnosť pracovať samostatne, ale aj pracovať v tíme, rešpektovať pravidlá, ale aj chopiť sa iniciatívy – to sú len niektoré z dôležitých životných zručností, na ktoré má učiteľ svojho žiaka trénovať. Tým sa však práca učiteľa nekončí. Každý žiak i rodič iste ocení, ak učiteľ bude partnerom žiaka pri jeho sebapoznávaní a pri orientácii na budúcu profesiu. Žiak potrebuje mať možnosť oboznámiť sa s rôznymi povolaniami a dostať adekvátnu podporu na zvládnutie potrebných zručností a postojov pre výkon čo najširšieho spektra profesií. Nie je dobré ak je vzdelávanie koncipované výrazne akademicky, akoby všetci žiaci smerovali na dráhu univerzitných profesorov.

4. Klasické vzdelanie nie je zbytočné

Vzdelávanie však v žiadnom prípade nemožno redukovať na prípravu na povolanie. E-dukácia, znamená vy-vádzanie z jaskyne nevedomosti do svetla múdrosti. Múdry rodič ocení, ak dieťa dostane v škole širší kultúrny a vedomostný základ aj nad rámec  toho, čo je jednoznačne prakticky využiteľné. Takáto kultivácia duše a zároveň nástroj sociálnej súdržnosti je prapodstatou vzdelávania a bola ňou aj pred zavedením povinnej školskej dochádzky. Aj tu však učiteľ má byť, pokiaľ je to možné,  skôr partnerom a sprievodcom žiaka.

5. Škola ako otvorená vzdelávacia platforma

Všetko doteraz napísané smeruje k tomu, že učiteľ, ak chce zostať kľúčovým aktérom vzdelávania, musí prestať odvodzovať význam svojej služby od vlády nad vedomosťami, ale musí hľadať iný zdroj vlastnej legitimity. Systém učiteľských úväzkov odvodených od vyučovania aprobačných predmetov pevne zaradených v rozvrhu hodín je dlhodobo neudržateľný. Oveľa dôležitejšiu časť učiteľskej práce bude tvoriť tútorstvo. Škola ako budova a uzavretý svet s vlastnými pravidlami nemôže prežiť. Bude sa musieť stať otvorenou platformou pre všetkých, ktorí majú žiakom čo ponúknuť – alebo zanikne. Vzdelávací program si žiak s pomocou tútora (v nižšom veku aj rodiča) bude môcť zostaviť nielen z kurzov ponúkaných učiteľmi školy, ale aj z kurzov, ktoré budú na pôde školy ponúkať rôzne špecializované subjekty. Tieto subjekty existujú už dnes a poskytujú svoje služby v oblasti neformálneho vzdelávania. Vynikajúce by bolo, keby sa pre starších žiakov podarilo vytvoriť dostatočnú ponuku kurzov vo forme praktickej skúsenosti s výkonom istej činnosti alebo povolania.

Ivana Molnárová

Vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od októbra 2010 je výkonnou riaditeľkou spoločnosti Profesia. V roku 2013 získala ocenenie TOP Žena slovenského biznisu. Má dve deti.

Dnes už neplatí to, čo v minulosti, keď bol učiteľ pre žiakov jediným zdrojom informácií. Učiteľ sa stáva akýmsi, povedané biznis slovníkom, on-site manažérom logistiky. Úlohou tohto typu manažéra je sledovať a riadiť dodávky komponentov na výrobu presne toho typu produktu, ktorý je aktuálne na linke. Ako keď sa v automobilkách na jednej linke vyrábajú rôzne modely áut, v rôznej farebnosti aj výkone. Uznávam, že prirovnať školy k pásovej výrobe môže znieť hrubo, no tu ide o to, že aj vzdelávanie je komplexný proces a aj učiteľ musí podobne ako on site manažér sledovať rôzne požiadavky. Mal by vedieť nasmerovať informácie, ktoré študent získava z rôznych strán od rôznych „dodávateľov“ a premeniť ich na konkrétnu vedomosť alebo na praktické riešenie vzniknutého problému. Alebo tiež na  morálny postoj. A to všetko bez ohľadu na to, kde a za akých podmienok  pracuje.

Tento rok sme s kolegom prešli niekoľko učiteľských konferencií a zistili sme, že v slovenskom školstve je veľa angažovaných ľudí. Títo si ozaj nezaslúžia podpriemerné  platy. Primerané finančné ohodnotenie je základom toho, aby sa učiteľ mohol bez obáv sústrediť na svoju prácu – aby svojich žiakov vedel upútať kritickým myslením, aby vynikal tvorivosťou a aby bol pre nich inšpiráciou aj nositeľom morálnych hodnôt.

Prečo by to tak malo byť?

Na otázku, ako by mali vyzerať aktéri vzdelávania odpoviem ako matka a zároveň manažérka, ktorá každý deň pracuje s požiadavkami zamestnávateľov na nových pracovníkov a zároveň ako manažérka firmy so 70 zamestnancami.

Ako matka by som od učiteľov zrejme mala požadovať, aby boli na moje deti lepší, aby im viac vychádzali v ústrety, aby boli viac flexibilní a využívali nové metódy, skrátka, aby mojich dvoch synov viac bavilo chodiť do školy a aby sa tam aj viac naučili. A ako manažérka by som od učiteľov zrejme mala požadovať viac dôrazu na rozvoj zručností, lebo len tak lepšie pripravia študentov pre trh práce. Toto všetko, a je toho ozaj dosť,  sa od učiteľov očakávať aj zvykne. Otázkou je, či sú tieto očakávania realistické vzhľadom k nárokom, ktoré má školské prostredie samo na seba. V tejto súvislosti uvediem len jeden postreh: v bežnej pracovnej ponuke prekračuje priemerný počet slov potrebný na popis charakterových vlastností budúceho zamestnanca hodnotu 140. Toto číslo pritom neobsahuje počet slov popisujúcich požiadavky na jazykové znalosti, počítačové zručnosti a ani položku vzdelanie. V protiklade k tomu,  v ponukách práce pre slovenských učiteľov, ktoré pribúdajú na našom portáli edujobs.sk, sa v drvivej  väčšine prípadov tieto požiadavky obmedzujú len na vzdelanie podľa paragrafu príslušného zákona. Na prvý pohľad to vyzerá tak, ako keby v školstve naozaj nebolo dôležité, aký má byť človek, ktorého preň hľadáme. Ako keby sa školstvo samo zmierilo s obrazom, ktorý si o ňom vytvorila verejnosť v otázke „kto by už len dnes, preboha, išiel učiť?“.

Pritom, tie najlepšie firmy po celom svete vynakladajú nemalé prostriedky na to, aby zistili, aké požiadavky majú ich zamestnanci, aká je ich miera angažovanosti, aké je ich vnímanie  zmyslu a poslania svojej práce. Svoje zamestnanecké politiky i štýly riadenia prispôsobujú zmenenej štruktúre zamestnancov, dennodenne zápasia s problémom motivácie nastupujúcej generácie, teda presne tej generácie, nad ktorou sa v našich školách zvykne len povzdychnúť, že tie „deti sú horšie a horšie“.

A čo sa medzitým deje v slovenskom školstve? Učitelia pokútne naháňajú kredity v rôznych eurofondami dotovaných kurzoch, aby si tak mohli aspoň trochu prilepšiť k platu.

Ak chceme ako krajina napredovať, v školstve by mali pracovať tí najlepší, lebo ako vyzerá naše školstvo dnes, tak budeme ako spoločnosť fungovať o 20 rokov.  Aby sa človek začal báť, v akej spoločnosti dožijeme a akú ju zanecháme pre dnešné deti. Odložme tu defenzívne nálady bokom a pripusťme, že máme v tejto veci tie najlepšie úmysly. V takom prípade tvrdím, že ideál učiteľa je dnes rovnaký aký bude aj v budúcnosti. Mal by to byť človek vzdelaný, angažovaný a primerane ohodnotený. Presne v tomto poradí dôležitosti.

Vzdelanie mu umožní byť autoritou pre študentov. Učiteľ by mal byť kontrastom k instantným informáciám bez námahy typu referaty.sk.  Jeho vedomosti a pedagogické schopnosti by mali byť také, že bude vedieť premostiť informáciu s jej využitím v praxi. Učiteľ by mal byť v prvom rade študentovým sprievodcom na jeho ceste k poznaniu. Mal by ho vedieť nadchnúť pre štúdium, mal by vedieť odhaliť jeho talent a svojou vlastnou angažovanosťou naštartovať jeho zanietenie, lebo práve angažovanosť je hybnou silou túžby každého jednotlivca pracovať na sebe. Aj z každodennej rutiny vie byť zaujímavá výzva ak máme jasno v tom, prečo robíme veci, ktoré robíme a akú víziu dáva naša práca životu niekoho iného.

V budúcnosti sa učenie bude viac a viac  presúvať z triedy do virtuálneho prostredia. Učiteľ stratí dennodenný fyzický kontakt so študentom, ale to, čo mu ostane, je osobný prístup a pevné zásady. Učiteľ navždy ostane tým, kto bude od žiaka požadovať „povedzte mi to svojimi vlastnými slovami“, a potom vyhodnotí, či to aj naozaj pochopil.

Na záver, naozaj by sme mali chcieť vedieť viac o tom, akí budú aktéri vzdelávania v budúcnosti. No rovnako dôležite je vedieť viac o tom, akých učiteľov hľadajú riaditelia do svojich škôl dnes. Jasná predstava o osobnosti budúceho kolegu vysiela signál k rodičom, že škola a jej vedenie má vlastnú víziu.

Martin Kríž

Diskusia väčšinou rozvinula myšlienky z úvodných článkov. Zaujímavým rozšírením diskusie boli tri okruhy tém.

1. Chýbajúce peniaze. Keďže ide o tému, na ktorú sa obvykle každá diskusia o školstve zvrhne, nechcel som sa jej obšírne venovať v úvodnom článku. V tejto súvislosti si nemyslím, že by vyšší plat mohol učiteľov motivovať k lepším výkonom. Súčasné platy sú však pod úrovňou hygieny a ich výška často vrhá učiteľov do existenčných problémov, čo samozrejme odvádza ich pozornosť od profesionálneho výkonu a občas je lajdáctvo formou protestu učiteľa. Výrazné zvýšenie platov učiteľov je nevyhnutnou, nie však dostačujúcou podmienkou akejkoľvek pozitívnej zmeny v školstve.
2. Druhý okruh tém sa týka osobnosti učiteľa – jeho ľudského formátu a profesionálnych zručností. Zaznel názor, že na učiteľstvo treba mať dar, a že dobrý učiteľ musí byť zrelou osobnosťou. Súhlasím, že excelentný učiteľ tieto atribúty musí mať. Okrem niekoľkých výnimočných osobností však potrebujeme tisíce kvalitných učiteľov, ktorých kvalita nebude založená na mimoriadnom obdarovaní, ale na profesionálnej zručnosti. Zaznela dôležitá pripomienka, že týmto profesionálnym zručnostiam a ich praktickému tréningu sa v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov takmer nikto nevenuje. Žiada sa dodať, že ani v tréningoch pre učiteľov z praxe takýchto tréningov nie je veľa a ani samotní učitelia akoby necítili deficit v tejto oblasti.
3. Tretí okruh sa týka otvorenosti školy. Jednak sa objavila téma potreby otvoriť sa možnostiam individuálneho vzdelávacieho programu pre každého žiaka, ďalej téma otvorenosti školy neučiteľom ako dôležitým aktérom vzdelávania, a napokon téma otvorenosti školy voči verejnej, najmä rodičovskej kontrole.

Myslím si, že všetky tieto okruhy a formulované myšlienky vhodne doplnili obraz súčasného stavu i vízií pre budúcnosť. Na záver vyslovím myšlienku, na ktorej sa väčšina diskutujúcich zhodla: kľúčovým aktérom vzdelávania je žiak a učiteľ urobí najlepšie, ak bude žiaka jeho ceste za vzdelaním inšpirovať, sprevádzať a podporovať.

Ivana Molnárová

Profesia učiteľa nezanikne. V zmenenom prostredí však bude viac tútorom a koučom. Na takto zmenené úlohy učiteľa by v prvom rade mali zareagovať pedagogické fakulty. Ak sa v spoločnosti neustále hovorí o premene tradičnej školy na modernú, tak rovnakou transformáciou musí prejsť aj učiteľ. A nevyhnutnou zmenou, ktorú musí absolvovať spoločnosť je znovuobnovenie dôvery v schopnosti učiteľa. V takom prípade bude celkom normálne a bežné, že učiteľská profesia pritiahne aj najlepších študentov. Na ťahu sú teda akademici, rodičia aj štát.