To dá rozum, že chceme vedieť viac!

Keď Nové školstvo v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku a Centrom pre výskum etnicity a kultúry v roku 2014 odštartovalo verejnú kampaň o slovenskom školstve, jej hlavný cieľ sme premietli rovno do názvu: Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

Mapovali sme v nej predstavy širokého spektra aktérov na vzdelávanie, organizovali verejné a odborné podujatia, kreatívne workshopy pre deti aj dospelých. V tom čase sme začali spracovávať týždenné prehľady o dianí v školstve, ktoré pripravujeme dodnes. Zo všetkých zozbieraných podnetov sme napokon spracovali Atlas predstáv, v ktorom načrtávame scenáre vývoja vzdelávacieho systému prepájaním laických a odborných pohľadov a v kontexte širších trendov vývoja spoločnosti.

Keď v roku 2016 think tank MESA10 začal projekt To dá rozum, boli sme aj na základe výstupov kampane oslovení podieľať sa na tvorbe vízie vzdelávania. Tá sa stala podkladom pre rozsiahly kvalitatívny a kvantitatívny prieskum, ktoré hlavným cieľom bolo identifikovať problémy a analyzovať príčiny, súvislosti a dopady nepriaznivého stavu vzdelávacieho systému na Slovensku a navrhnúť v ňom zmeny.

Prieskum sa venoval piatim prierezovým témam naprieč jednotlivými vzdelávacími stupňami: individualizáciou vzdelávania, jeho obsahom a formami, prípravou a ďalším vzdelávaním učiteľov, priestupnosťou systému a taktiež riadením a financovaním školstva. Na poslednej téme sa výskumne a analyticky podieľal aj zástupca Nového školstva.

V prieskume boli na uvedené témy zrealizované individuálne a skupinové rozhovory s vyše 650 aktérmi v školstve a vyše 15-tisíc respondentov sa zapojiulo do dotazníkového zisťovania. Vďaka tomu boli reprezentatívne zmapované skúsenosti a názory pedagogických a odborných zamestnancov, riadiacich pracovníkov škôl, ako aj študentov a zamestnávateľov. Začiatkom októbra 2019 bola na základe výsledkov prieskumu zverejnená Analýza zistení o stave školstva na Slovensku.

Jedným z kľúčových problémov súčasného školstva na Slovensku je podľa analýzy negarantovaná dostupnosť kvalitného vzdelávania pre všetkých. Pod vplyvom demografického vývoja i odchodu podstatnej časti mladých ľudí za štúdiom do zahraničia sa na slovenské vysoké školy dnes dostane takmer každý uchádzač. Naproti tomu prístup k programom vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a v predprimárnom vzdelávaní zostáva pre mnohé deti obmedzený, či rovno nedostupný. Vzdelávací systém kvôli tomu nedokáže dostatočne a včas zmierňovať riziká ich neskoršieho neúspechu. Nákladné opatrenia vo forme nultých ročníkov či kurzov na dokončenie základného vzdelania sa pritom ukazujú ako neefektívne.

Vzdelávanie v súčasnosti nedokáže reagovať na rozmanitosť potrieb a záujmov detí, žiakov a študentov. Niektoré skupiny, napríklad deti so zdravotným znevýhodnením či zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, sú zo vzdelávania systematicky vylučované, resp. v rámci neho segregovane vzdelávané. Mnohé deti ukončujú svoju vzdelávaciu dráhu bez nadobudnutia takého vzdelania, ktorý by im umožňovalo ďalšie štúdium alebo dosiahnutie kvalifikácie na plnohodnotné uplatnenie sa na trhu práce.

Učitelia nie sú dostatočne pripravovaní na ovládanie širokej škály vyučovacích metód, rozpoznávanie potrieb učiacich sa, ani na ich reflektovanie vo výučbe. Odmeňovanie učiteľov nie je dostatočné a ich spoločenské uznanie je neprimerané náročnosti ich povolania. Analýza ukazuje aj to, že príprava budúcich učiteľov je zameraná prevažne na rozvoj teoretických vedomostí, a nie praktických pedagogických zručností. Nedostatočný je aj systém profesijného rozvoja súčasných vyučujúcich.

Obsah vzdelávania nie je vymedzený tak, aby popri nadobudnutí dôležitých vedomostí zabezpečil aj rozvinutie potrebných zručností. Výučba spravidla nepodporuje aktívne bádanie, ani rozvíjanie kritického myslenia, etického správania, tvorivosti, schopnosti spolupracovať či občiansky sa angažovať. Podľa vyjadrení učiteľov a učiteliek sú dominantnými metódami výučby rozhovor o téme a výklad. Tie zväčša nepodporujú osvojovanie si rôznych stratégií učenia sa, nemotivujú k objavovaniu a hľadaniu súvislostí a nerozvíjajú analytické a kritické myslenie. Pritom práve to sú zručnosti, ktoré od absolventov očakávajú aj zamestnávatelia.

Vysoké školy sú na Slovensku charakterizované uzavretosťou. Študenti pôsobia na jednej škole počas všetkých stupňov svojho štúdia a akademici od skončenia štúdia do konca profesijnej kariéry. Len časť doktorandov si rozvíja svoje výskumné a pedagogické zručnosti a vysokoškolskí učitelia často nie sú za kvalitnú pedagogickú činnosť odmeňovaní. Na školách a fakultách prevládajú pasívne metódy výučby. Dôraz sa kladie na odborné vedomosti, ktoré sú však často neaktuálne a menej sa rozvíjajú zručnosti potrebné pre osobný a pracovný život. Plagiátorstvo je na vysokých školách rozšírenou praxou. Podiel vysokoškolákov odchádzajúcich za štúdiom do zahraničia dlhodobo prekračuje priemer v krajinách OECD. Hlavným dôvodom odchodu nie je len väčšia prestíž zahraničných škôl, ale aj kvalita vyúčby a prístup učiteľov na mnohých vysokých školách na Slovensku.

Slovenské školstvo nie je kvalitne riadené, dostatočne ani efektívne financované. To platí pre celý systém od materských až po vysoké školy. Riaditelia a riaditeľky zväčša nemajú potrebnú prípravu a mnoho z nich nedostáva ani dostatočnú podporu pri riadení. To komplikujú aj rozsiahle a neprehľadné právne normy. Výkon kompetencií riaditeľov a zriaďovateľov nie je dostatočne vyjasnený. Starostlivosť o školskú infraštruktúru, realizácia verejných obstarávaní, či ekonomická a personálna agenda uberá vedúcim pracovníkom kapacity na strategický rozvoj škôl, skvalitňovanie pedagogického procesu či riadenie ľudských zdrojov.

Zásadným problémom celého systému vzdelávania na Slovensku je absencia dlhodobej a široko akceptovanej vízie, z ktorej by vychádzala ucelená stratégia rozvoja školstva. Dáta zbierané zo škôl sa dostatočne nespracovávajú a nevyhodnocujú, dopady realizovaných opatrení a politík nie sú systematicky analyzované a korigované počas ich zavádzania do praxe. To prispieva k častým zmenám v zákonoch i v spôsobe financovania. Podpora zamestnancov škôl, ako aj detí, žiakov a študentov nie je dostatočná. Všetky tieto faktory ďalej umocňujú neustále znižovanie kvality vzdelávania na Slovensku, ktoré je evidentné z medzinárodných porovnaní aj zo zhoršujúcich sa výsledkov v národných testovaniach.

Kompexná analýza zistení To dá rozum je dostupná tu, primárne dáta určené na ďalšie skúmanie sú k dispozícii tu. Napokon, prezentácie z konferencie, na ktorej boli prezentované hlavné zistenia, sú dostupné tu.

V ďalšej fáze projektu analytický tím pripraví odporúčania pre komplexnú zmenu vzdelávacej politiky a príklady dobrej praxe vo všetkých skúmaných oblastiach, ktoré budú prezentované 27. februára 2020 na konferencii v Bratislave a následne v ďalších slovenských mestách.

Na začiatku sme chceli vedieť viac a dnes už viac aj vieme. To dá rozum, že s hlbším poznaním problémov nášho vzdelávacieho systému sa len tak neuspokojíme a navrhneme konkrétne zmeny, ktoré prispejú k riešeniu pálčivých problémov i udržateľnému rozvoju slovenského školstva.

 

Peter Dráľ | noveskolstvo.sk & chcemevedietviac.sk & todarozum.sk