Vzdelávacia sieť a školská samospráva

„Zriaďovatelia sú zákonom zaviazaní k tomu, aby vytvárali materiálne, právne a technické podmienky pre učenie detí. Starajú sa teda o budovy škôl, o to, aby sa kúrilo a svietilo, kontrolujú riaditeľa školy, aby nevyhadzoval peniaze von oknom. Bežný slovenský zriaďovateľ rozmýšľa zväčša o tom, či peniaze poslané ministerstvom školstva už prišli na účet obce, či sa nedajú použiť aj inak, či riaditeľ vyplnil všetky štatistiky, ktoré oni potom krvopotne pošlú ďalej, či žiaci zo školy prídu na nejakú prečudesnú dedinskú (mestskú) akciu, či by riaditeľ nemohol na miesto odchádzajúcej učiteľky prijať kamarátovu dcéru, či by firma kde je starosta tichým spoločníkom, nemohla opraviť za drahé peniaze strechu školy. Zriaďovatelia by nemali mať vôbec právo menovať riaditeľa a už vôbec nie disponovať právom veta. Právo veta by rozhodne nemal mať nikto, kto sa zúčastňuje na výbere riaditeľa školy. Ani učitelia, ani rodičia, ani zriaďovateľ.“

Ján Macek

učiteľ

Čo hovoria výskumy

Až 43 % rodičov zahrnutých do prieskumu sa v realite rozhodlo pre školu, ktorá je pre nich najbližšie a 12 % pre takú, do ktorej chodili oni sami. Aj pri opise ideálnej školy je preferencia školy „za rohom“ zo všetkého najdôležitejšia pre takmer tretinu (31 %) rodičov. Vyše polovica (57 %) všetkých respondentov je presvedčená, že štát má garantovať dostupnosť kvalitných škôl v každej lokalite. [1]

V nasledujúcich 20-tich rokoch by mal počet narodených detí klesnúť zo súčasných viac ako 60-tisíc na približne 40-tisíc ročne. Podľa prognóz klesne v roku 2035 aj počet detí v predškolskom veku zo súčasných 175-tisíc na približne 130-tisíc, čo znamená pokles o viac než štvrtinu. [2]

Podľa OECD je racionalizácia siete škôl na Slovensku nevyhnutnou odpoveďou nielen na demografické prognózy. Spolupráca medzi obcami na plánovaní budúcej podoby vzdelávacej siete a ich efektívna koordinácia je kľúčová. Jednou z možností je podľa OECD zatváranie malých škôl a zabezpečenie dopravy žiakov do okolitých škôl. Ďalším riešením je spájanie samostatných škôl do municipálnych školských sietí, v ktorých budú školy spoločne zdieľať zdroje, budovy, učiteľov a ďalšie ľudské a materiálne zdroje v rámci jednotného a spoločne manažovaného celku. [3]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ vráti radám škôl kompetenciu vyberať riaditeľa školy alebo školského zariadenia tak, aby bol ich výber pre zriaďovateľov záväzný. Zároveň chce rozšíriť kompetencie školských rád o ďalšie úlohy, ktorými by sa mal posilniť hlas rodičov a princípy demokracie, participácie a verejnej kontroly v školskom prostredí.

KDH chce zákonne upraviť právnu identitu škôl a školských zariadení s akcentom na ich väčšiu autonómiu a slobodu. Konkrétnej podobe vzdelávacej siete či usporiadaniu vzťahov v rámci školskej samosprávy sa bližšie nevenuje.

MOST-HÍD uvádza, že školstvo dnes charakterizuje silná centralizácia a vplyv štátu. Zatváranie málotriednych škôl v maďarských obciach je pre stranu neprijateľné. Ich likvidácia môže zároveň znamenať aj likvidáciu maďarského spoločenstva v týchto obciach, preto sa málotriedne školy musia podľa strany vyňať spod čisto ekonomických hodnotiacich kritérií. Strana chce prehodnotiť nástroje zamerané na zabezpečenie konkurencie medzi školami a vytvoriť rámec odbornej a inštitucionálnej spolupráce maďarských a slovenských škôl v regiónoch prostredníctvom špecializovaných školských sietí. Kľúčovou požiadavkou je vytvorenie siete odborného dohľadu pre národnostné školstvo a vytvorenie národnostného výskumného a rozvojového centra, ktoré by malo podporovať rozvojové programy a zabezpečovať výskum v oblasti menšinového vzdelávania.

OĽANO-NOVA chce zrušiť veto samosprávnych zriaďovateľov pri voľbe riaditeľa školy a zvýšiť právnu ochranu i počet zástupcov učiteľov v rade školy.

SaS uvádza, že slovenské školstvo je stále preregulované a centrálne riadené. Preto je potrebné ponechať viac slobody samotným školám a zriaďovateľom, aby mohla existovať slobodná súťaž, v ktorej si rodičia a deti budú môcť voliť taký typ školy, ktorý najviac vyhovuje ich potrebám. Štát má podľa strany pristupovať ku všetkým zriaďovateľom škôl rovnako. Do školstva chce vniesť viac slobody a voľnej súťaže. Chce tiež zaviesť základnú sieť škôl, ktorá nebude výlučne v rukách samosprávy, ale v ktorej sa o prevádzkovanie škôl budú môcť uchádzať aj neziskové organizácie, cirkvi a súkromní poskytovatelia.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP chce zrušiť množstvo negatívnych opatrení pohŕdajúcich princípmi demokracie prijatých v rezorte školstva za posledné desaťročie. Strana podporuje obnovenie právomocí školských rád. Taktiež chce, aby v každej obci fungovala materská škola a minimálne prvý stupeň základnej školy, ktoré by deťom garantovali vzdelávanie v materinskom jazyku. Rozhodovať o týchto inštitúciách by mali samosprávy alebo miestne komunity. Pokiaľ by obec nebola schopná vykonávať svoju zriaďovateľskú úlohu, strana navrhuje, aby v záujme vytvorenia a efektívneho fungovania mikroregionálnej siete škôl mohlo byť zriaďovateľom školy aj združenie miestnych samospráv. V tomto modeli by hrali dôležitú úlohu aj cirkevné a súkromné školy, ktoré by mali spolu s obecnými školami napomáhať vytvoreniu širokej vzdelávacej ponuky v materinskom jazyku.

SNS hovorí o vytvorení efektívnej školskej siete, podrobnejšie však tento zámer nešpecifikuje.

Zhoda

Väčšina strán a hnutí vo svojich programoch požaduje viac slobody a autonómneho rozhodovania pre školy. Viacero strán explicitne uvádza, že mieni školské samosprávy kompetenčne posilniť resp. zrušiť nedávno nadobudnuté právo veta pre samosprávnych zriaďovateľov pri voľbe riaditeľov škôl.

Rozdiely

Viaceré strany sa zmieňujú o potrebe stabilizovať sieť škôl, no jednotný pohľad na túto otázku u nich nenachádzame. Návrh SNS je všeobecne formulovaný, MOST-HÍD navrhuje vznik špecializovanej školskej samosprávy, mikroregionálnu sieť škôl navrhuje SMK-MKP. Pre obe strany s dominantne komunitnou resp. menšinovou optikou je neprijateľné vyraďovanie málotriednych škôl zo siete. SaS prichádza s návrhom stabilizovať základnú sieť tak, aby sa v nej podľa potrieb zadefinovali školy, o prevádzkovanie ktorých by sa mohli uchádzať rôzni zriaďovatelia.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

SMK-MKP vidí strategický cieľ prestavby školského systému vo vytvorení samostatnej národnostnej výchovno-vzdelávacej siete na báze samosprávy, ktorá by sa podľa vzoru európskych modelov týkala všetkých úrovní a foriem vzdelávania. Považujú za prirodzené a legitímne právo, aby autochtónna komunita rozhodovala o svojich záležitostiach samostatne. Zároveň však strana mieni zaviesť na ministerstve školstva národnostný odbor s príslušnými právomocami a odborníkmi. Na vypracovanie špecifických učebných plánov a učebníc, na rozvíjanie kompetencií, na prevádzkovanie skúšobného systému a zabezpečenie ďalších úloh je podľa strany dôležité založiť aj národnostný pedagogický ústav.