V minulom čísle sme vás informovali o novej kampani Chceme vedieť viac, ktorou sa spustila dlhodobá diskusia o budúcom smerovaní nášho školstva. Určitým príkladom toho, ako by to v škole budúcnosti mohlo fungovať, by pre nás mohlo byť aj školstvo vo Fínsku. O špecifikách tamojších škôl, i o tom, čo nášmu školstvu chýba a ako sa môžete zapojiť do verejnej diskusie, nám v rozhovore prezradila Zuzana Zimenová, analytička a editorka Portálu o reforme vzdelávania noveskolstvo.sk.

 

 

Súčasťou otvorenia kampane Chceme vedieť viac bola i návšteva fínskej ministerky školstva Kristy Kiuru, ktorá hovorila o situácii v tamojšom školstve. Vy ste fínske školy osobne videli, čím je špecifické ich školstvo?

Domnievam sa, že hlavný rozdiel je v atmosfére. Vo fínskej škole deti cítia veľké prijatie zo strany školy i učiteľov a chodia tam naozaj rady. Učenie je realizované hravou formou, prispôsobené ich veku, podporujúc ich prirodzenú túžbu po poznaní, takže ich zaujme a jednoducho ich baví učiť sa. Zároveň majú istotu v tom, že dospelí, ktorí v škole sú, sú tam pre ne, aby im pomohli. Nemajú problém opýtať sa, keď niečomu nerozumejú… vedia, že vždy dostanú pomocnú ruku. Môžu napredovať tempom, ktoré im vyhovuje, takže nezažívajú pocit neúspechu z nezvládnutého učiva, ako je to často u našich detí. Deťom sa dá čas i možnosti, aby sa naučili všetko tak, ako im to umožňuje ich osobnosť, talent, temperament, eventuálne nejaké obmedzenie, všetko sa plne rešpektuje a s ohľadom na charakteristiku dieťaťa sa prispôsobuje vyučovací proces každého žiaka. Takže, ak by som to mala zhrnúť do jednej vety:  Vo Fínsku je v centre pozornosti dieťa a to, aby sa  niečo naučilo, u nás je v centre pozornosti iba učivo a plnenie osnov.

 

Má fínsky školský systém okrem škôl štátnych, resp. verejných, tiež školy súkromné a cirkevné? Existuje tam čosi také, ako je boj o žiaka?

Samozrejme, okrem verejných škôl majú žiaci možnosť navštevovať i školy cirkevné či súkromné, ale nie je ich veľa. Vo Fínsku sa totiž štátne, resp. verejné školy tešia veľkej obľube, navyše sú kvalitné, takže rodičia nemusia hľadať alternatívy a zväčša volia najbližšiu školu v okolí. To má pre rodinu množstvo výhod – dieťa môže ísť do školy pokojne samo, nemusí vstávať o hodinu skôr, aby sa dostalo na vyučovanie. Zároveň tu má aj mimoškolské aktivity, takže opäť sú rodičia odbremenení, nehovoriac, že je to praktickejšie a pohodlnejšie i pre dieťa samotné. Fínom to vyhovuje a tým, že skutočne majú istotu, že najbližšia škola je zároveň kvalitná, nemajú potrebu pátrať po rebríčku škôl, ktorá je najlepšia a následne do nej ráno hodinu a pol voziť svoje dieťa…

 

Musí byť úžasne oslobodzujúce mať maximálnu dôveru v školu a nemusieť zisťovať, kam mám umiestniť svoje dieťa…

To, že rodičia majú dôveru v danú školu je jedna strana mince, ale druhou stranou je, že táto dôvera sa musela vybudovať a aj udržiavať. A že nejde o nejakú slepú dôveru potvrdzuje i fakt, že sa ľudia o školy úprimne zaujímajú. Rodičov zaujíma ako škola funguje, čo sa v nej robí, ako sa učí, kto ich dieťa vzdeláva… V súčasnosti vo Fínsku prebieha veľká diskusia o zmenách predškolskom vzdelávaní a do nej sa zapojilo až 11 tisíc rodičov. Ministerstvo získalo reálne podnety od takéhoto množstva rodičov, čo je v našich podmienkach nepredstaviteľné číslo.

 

Jestvuje vo Fínsku diferenciácia toho, čo sa deti naučia? Smerujem ku kvalite a obsahu výuky – u nás sa deti bežne dávajú na určité školy, lebo sa vie, že z nej majú šancu mať také vedomosti, aby uspeli na prijímačkách na stredné či vysoké školy. Alebo rodičia dajú dieťa do alternatívnej školy a po prvom stupni nevedia, kam ho umiestniť, aby to preň nebol taký veľký šok…

Fíni majú školstvo postavené na tom, že školy sú prakticky v rovnakej kvalite. To znamená, že každá musí žiakovi ponúknuť to najlepšie, čo môže dostať. Záleží na tom, aký má žiak potenciál. Veľa sa jeho potenciách zisťuje, testujú sa jeho talenty, nadanie, záujmy, alebo sa prihliada na jeho prípadné obmedzenie, či už ochorenie alebo telesné postihnutie. Toto všetko si každá jedna škola dokáže vyzistiť sama a následne vie každému svojmu žiakovi ponúknuť primeraný program. Čiže všetci sa učia rovnaké veci, ale rôznym spôsobom, podľa toho, čo ktoré dieťa potrebuje. Vo výuke sa napríklad využíva aj skupinové vyučovanie. Zozbierajú sa deti, ktoré potrebujú v určitom predmete potiahnuť, dovysvetľovať učivo, alebo naopak, v niektorých predmetoch môžu byť šikovnejší ako ostatní, takže v skupine získavajú ďalšie námety na uvažovanie… veľa sa s deťmi pracuje tak, aby sa aj vzájomne ťahali, aby žiadne nebolo na chvoste, alebo naopak v popredí a stále vyvolávané a podobne. Tým pádom tu potreba alternatívnych škôl nie je taká silná, ako u nás, pretože tam individuálny i kreatívny prístup dostanú deti aj v štátnej škole.

 

Čo je podľa vás najväčším problémom našich škôl?

U nás je najdôležitejšie, ako je zostavené učivo a druhá priorita, aby ho všetci zvládli. A ešte je dôležité s akým priemerom – do 2,0? Fajn, tak žiak môže ísť na gymnázium. Zvládol to horšie? Môže ísť už len na strednú odbornú školu bez maturity. Stále sa pýtame len na učivo. Vôbec sa nepýtame na tých, ktorí v laviciach dennodenne sedia. Niekedy si myslím, že čas strávený v školských laviciach je premrhaný, lebo z tých detí sa nestávajú ľudia, ktorí navzájom vedia komunikovať. Vedia, že existujú určité pravidlá slušného správania, školského poriadku, ale naším konaním ich učíme správať sa účelovo, obchádzať pravidlá, opisovať… lebo sa cení len to, či dieťa úlohu má a nie, či dané učivo skutočne vie. Školská klíma je veľmi dôležitá, aj preto je u nás taký dopyt po alternatívnych či súkromných školách, lebo rodičia hľadajú školu s dobrou klímou, kde budú učitelia na ich dieťa milí, podporovať ich, chápať, prihliadať na ich individualitu.

 

A čo učitelia? Mnohí sú vyhorení, demotivovaní, bez radosti z práce…

To je beh na dlhú trať, to nejde zo dňa na deň, ale myslím si, že každá škola, ktorá zvesí nápis „Rodičom vstup zakázaný“ a nebude ju vyrušovať, že rodič príde hoci i cez prestávku, doplnia si konzultačné hodiny, už to je posun vpred. Podľa mňa je to o dvoch oddelených svetoch – svet rodiny a svet školy a málokedy sa stretnú. Ideálne je, keď sa kvôli dieťaťu tieto dva svety spoja a budú sa navzájom podporovať. Lebo deti sú dôvodom, prečo školy existujú a nie povinná školská dochádzka, ktorú vyžaduje štát.

 

Vráťme sa k projektu Chceme vedieť viac, pripomeňte nám dôležité informácie.

Zmena je dlhodobý proces. Doposiaľ nikdy nebol čas na pokojné a skutočne kreatívne premýšľanie o zmenách v školstve. To totiž nejde zo dňa na deň, ako sa nás niekedy snažia presvedčiť politici. My však nechceme do verejnosti pretláčať  model ideálnej školy, naopak, chceme sa spoločne rozprávať o tom, čo to vlastne ŠKOLA BUDÚCNOSTI je. Chceme dať ľuďom priestor a možnosti zastaviť sa a zasnívať o tom, aká by asi mohla byť moderná škola. Rodičia nemusia hľadať recept, ako to zrealizovať, ale vyslovene kreovať svoje predstavy, požiadavky na školu, ktorá poteší ich dieťa a splní rodičovský sen… Do leta by sme chceli zbierať názory a postrehy rodičov, následne by sme urobili akýsi atlas predstáv a pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie by sme chceli hovoriť o tom, kam sme v školstve dospeli, aké sú rodičovské priania a ako by to mohlo vyzerať v roku 2025. Neskôr by sme chceli získať odborníkov, ktorí by mali dať návrhy ako predstavy o škole budúcnosti naplniť. Za rok a pol by sme mali získať sumár – od predstáv ľudí, cez návrhy odborníkov, ako tieto želania naplniť až po strategickú cestu k splneniu cieľa.

 

Aký spôsobom sa môžu s vami rodičia spojiť?

Na web stránke kampane sú dostupné všetky informácie o projekte, aktuality, príbehy. Ak by s nami rodičia chceli byť viac v spojení, môžu nám napísať svoj e-mail, kliknúť na lištu „chcem vedieť viac“ a budú im týždenne chodiť aktuálne informácie, čo sa za uplynulých sedem dní dialo. A to nielen v rámci kampane, ale i  v rámci školstva na Slovensku. Pokiaľ by sa chceli aktívne zapojiť a dať nám vedieť svoj názor, skúsenosti, nápady, alebo zodpovedať nejaké otázky, môžu sa nám ozvať na e-mail vsetci@chcemevedietviac.sk. Zároveň však chceme nielen rodičov, ale i učiteľov či vedenie škôl poprosiť, aby nám dali vedieť, ak sa čosi pozitívne, zaujímavé, netradičné bude diať na ich škole a my budeme informovať verejnosť. Chceme, aby web stránka chcemevedietviac.sk bola spoločným miestom, kde možno získať všetky potrebné informácie o školstve. Samozrejme, chceme hovoriť aj s odbornou verejnosťou, pripravujeme okrúhle stoly, workshopy, semináre, ktoré budú určené i pre odborníkov a výstupy z nich budeme publikovať na webe.

 

Keď som sa pýtala svojich kamarátok, ako by si predstavovali ideálnu školu budúcnosti, čo by v nej malo i nemalo byť, pričom mohli popustiť uzdu fantázii, spomenuli mnoho vecí – napríklad:

* mať kvalitnú školu v mieste bydliska * individuálny prístup ku každému dieťaťu * vyučovanie zdravého životného štýlu * kreatívnu výuku cudzieho jazyka, ktorá by primäla hovoriť i deti bez nadania na jazyky * učenie prvej pomoci * pútavejšie hodiny hudobnej a výtvarnej výchovy s doplnením o divadlo * učitelia, ktorí by boli platovo spokojní a na deti dobre naladení * kvalitná pomoc zo strany školských psychológov * nedirektívny prístup zo strany triedneho učiteľa…

 

A čo vy? Čo by ste svojim deťom v škole (ne)želali? Zapojte sa do kampane Chceme vedieť viac a napíšte napríklad prostredníctvom www.chcemevedietviac.sk svoje postrehy, myšlienky, predstavy – iba tak môžeme pomôcť niečo zmeniť. Ak máte nejaké otázky môžete ich smerovať na e-mail: vsetci@chcemevedietviac.sk. Dôležité informácie nájdete aj na www.noveskolstvo.sk.

 

Eliška Fričovská

Článok bol pôvodne publikovaný v aprílovom vydaní mesačníka MAMA a ja.