Čo priniesol týždeň 15. 9. – 21. 9. 2014

Čo priniesol týždeň <br>15. 9. – 21. 9. 2014

Čo priniesol týždeň
15. 9. – 21. 9. 2014

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň
15. 9. – 21. 9. 2014

 

Témy týždňa

V rámci kampane Chceme vedieť viac uzatvárame prvú tému online diskusie o zmysle povinného vzdelávania  Okresná prokuratúra v Michalovciach zamietla sťažnosť učiteľa Ota Žarnaya, ktorú podal proti rozhodnutiu polície, keď odmietla riešiť korupciu na škole  Minister školstva reviduje návrh svojho predchodcu na zavedenie povinnej maturity z matematiky  V školách sa zvyšuje agresia a narastá počet prípadov šikanovania  Učitelia požadujú od ministra zvýšenie ich ochrany

 

  

Výrok týždňa

„Vždy, keď mám možnosť zúčastniť sa pedagogických rád alebo iných odborných aktivít učiteľov, zdôrazňujem, čo je pre učiteľa najkrajšie a čo si možno aj najmenej uvedomuje – že je jednou z najtvorivejších osobností, len často sám o tom nevie.“

Jozef Ihnacík
riaditeľ CPPPaP v Košiciach
v rozhovore pre aktuálne vydanie dvojtýždenníka Učiteľské noviny | 3. 9. 2014

  

Výber z udalostí

 V rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku prebieha online diskusia na tému zmysel povinného vzdelávania. Ďakujeme všetkým, ktorí svojimi podnetmi prispeli do diskusie. Online diskusiu na túto tému uzatvárame v utorok 23. 10. V nasledujúcich dňoch z nej spracujeme zhrnutie, ku ktorému pridáme aj reakcie autorov úvodných príspevkov. Zhrnutie si budete môcť prečítať v najbližšom prehľade udalostí, ktorý zverejníme budúci týždeň.

 V rozhovore v aktuálnom vydaní Učiteľských novín odpovedal Jozef Ihnacík, riaditeľ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a  prevencie (CPPPaP) v Košiciach na otázky, týkajúce sa vzťahov detí a dospelých: „V čom máme najväčšie podlžnosti voči našim deťom? Že pre ne nemáme dostatok času, trpezlivosti, vysvetľovania, prijímania, vypočutia a pochopenia. A v čom zlyhávame? V komunikácii, ktorá je postavená na príkazoch, zákazoch a nariadeniach a v ktorej chýba blízkosť, akceptácia a láska dospelých k deťom. Aby sme boli vo vzťahu s mladými úspešní, potrebujeme ich nie poučovať, ale vypočuť, pochopiť, vysvetliť, nie vyriešiť za nich, ale spoločne riešiť, neprikazovať, ale navrhovať a pri hodnotení uvádzať argumenty pre a proti. Cieľom je, aby mladý človek dokázal kooperovať a zároveň rásť, aby nad sebou necítil neprimeranú kontrolu, ale aby mal primeranú inšpiráciu na osobný, ale aj vzájomný rozvoj“.

 Minister Peter Pellegrini zvažuje, že nezavedie povinnú maturitu z matematiky, ako to chcel urobiť jeho predchodca Dušan Čaplovič. „Ja by som bol veľmi rád, keby sa nám podarilo nájsť nejaký spôsob ako na jednej strane podporiť to, čo spoločnosť potrebuje. Ale zase aby sme netlačili všetkých, ktorí nemajú a nikdy nebudú mať na to vlohy, lebo sú napríklad zamerania umeleckého alebo športového,“ povedal súčasný minister.

 Vyriešenie prípadu prepusteného učiteľa Ota Žarnaya, ktorý upozornil na klientelistické praktiky vedenia školy, v ktorej bol zamestnaný, sa naťahuje. Okresná prokuratúra v Michalovciach zamietla Žarnayovu sťažnosť, ktorú podal proti rozhodnutiu polície, keď odmietla v danej veci konať. Podľa prokuratúry neexistujú relevantné dôkazy o údajnej trestnej činnosti, na ktorú učiteľ poukázal, napriek tomu, že kontrola zo strany kraja potvrdila, že si škola objednávala niektoré služby zbytočne a netransparentným spôsobom. Držiteľ ocenenia Biela vrana Oto Žarnay vedie so svojím bývalým zamestnávateľom aj civilný spor ohľadom neplatnosti výpovede.

 Viaceré médiá informovali o zvyšovaní agresie v školách a o probléme šikanovania. „Akákoľvek šikana je veľmi nebezpečná. Nebezpečná je vo vzťahu k tomu, že môže mať veľmi ťažké psychické dôsledky a myslím si, že ju treba začať riešiť,“ povedala prezidentka Slovenskej komory učiteľov (SKU) Mária Barancová pre agentúru SITA. RTVS priniesla v tejto súvislosti informáciu o projekte Druhý krok, ktorý má pomôcť riešiť šikanovanie v materských školách a na prvom stupni základných škôl.

Šikanovanie je jav, ktorý sa objavuje v školách všetkých stupňov. V školskom roku 2009/2010 naň upriamila pozornosť aj Štátna školská inšpekcia. V správe o stave pripravenosti stredných škôl na riešenie šikanovania uviedla, že so šikanovaním sa stretla viac ako polovica opýtaných stredoškolákov, pričom 7 % z nich bolo jeho obeťou. Problém však spočíva najmä v nedostatočnom riešení tejto situácie. Žiaci inšpektorov upozornili na pasívny, vyhýbavý postoj učiteľov k prejavom šikanovania, dokonca na tolerovanie neadekvátneho správania bez akéhokoľvek upozornenia agresora. Stredoškoláci vyslovili sklamanie aj z nerovnakého prístupu učiteľov ku žiakom, uprednostňovanie obľúbených „favoritov“ a nevšímavosť voči ostatným. Za efektívny spôsob prevencie by považovali napríklad dôslednejšie vykonávanie pedagogického dozoru, rozhovory so psychológmi, ale najmä kvalitatívny posun vzájomných vzťahov medzi nimi a učiteľmi, ktorý by viedol k prehĺbeniu vzájomnej dôvery.

V školskom roku 2012/2013 urobila Štátna školská inšpekcia obdobný prieskum na základných školách. V tejto správe Štátnej školskej inšpekcie sa uvádza, že obeťou šikanovania bola necelá štvrtina opýtaných detí a svedkom šikanovania takmer polovica. Z hľadiska formy šikanovania prevláda na základných školách psychické násilie – ponižovanie, urážanie, zastrašovanie, nadávky. V správe sa cituje aj vyjadrenie jedného žiaka, ktorý na otázku, čo by pomohlo situáciu riešiť, odpovedal: „Viac počúvať deti, lebo každé šikanovanie má svoj dôvod a je následok nevšímavosti. A konať, žiadne reči a výchovné koncerty tomu nepomáhajú“.

 Učitelia požadujú od nového ministra školstva väčšiu ochranu. „Nechceme byť niečím viac. Vieme, že rešpekt si treba vydobyť svojou prácou a snažením sa. My chceme len prostredie, kde by sme mohli vykonávať našu prácu v pokoji,“ povedal viceprezident SKU Miroslav Sopko. „Stáva sa napríklad, že dochádza ku konfliktom s rodičmi, ktorí prispejú niečím škole a na základe toho majú pocit, že budú mať vplyv na to, ako sa bude pristupovať k ich dieťaťu,“ dodal. O potrebe väčšej ochrany hovoria učitelia už niekoľko rokov. V roku 2009 na ich požiadavky zareagoval minister Ján Mikolaj návrhom posilniť ich postavenie na úroveň verejného činiteľa. Rovnaký návrh učiteľom ponúkol v roku 2012 aj minister Dušan Čaplovič. Terajší minister školstva Peter Pellegrini sa k téme znova vracia. „Urýchlene pripravíme legislatívu, ktorá rozšíri ochranu učiteľa pred akýmkoľvek atakom zo strany či už žiakov, alebo rodičov,“ povedal.

Problém agresívneho správania v školách však niekedy býva aj opačný, o čom svedčia sťažnosti rodičov, ktoré prichádzajú do kancelárie hlavného školského inšpektora. O počte podnetov a o dôvodoch, pre ktoré sú podávané, informoval prednedávnom školský inšpektor Ľuboš Tužinský. Predmetom sťažností zákonných zástupcov žiakov býva najmä nevhodná komunikácia učiteľov s rodičmi, používanie telesných trestov, neobjektívna klasifikácia prospechu, slabá kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu, neodučené hodiny, nezohľadnenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov, ale aj nadávky adresované žiakom a psychický nátlak zo strany učiteľa. Až polovica podaní býva opodstatnených.

  

Všimli sme si

 Americký projekt proti šikanovaniu The BULLY Project, ktorý vznikol v roku 2012, sa pod heslom „spoločne to dokážeme“ postupne rozšíril do všetkých štátov USA. Cieľom projektu je otvoriť diskusiu o téme šikanovania na všetkých úrovniach – nielen na pôde škôl, ale aj v širokej verejnosti. Na problém zareagovali okrem škôl a rodičov aj lokálne samosprávy, dobrovoľníci, aktivisti, právnici, polícia a ďalší členovia komunít, v ktorých sa problém otvoril. Spoločne sa snažia riešiť odhalené prípady, ale aj uvažovať o preventívnych opatreniach. Pozrite si video, ktoré natočili študenti, aby pomohli do projektu vtiahnuť čo najviac učiteľov, riaditeľov škôl, žiakov a rodičov.

[vimeo]http://vimeo.com/73909162[/vimeo]

 Dlhoročné skúsenosti nepočujúcich so svetom počujúcich ukazujú, že počujúci majú množstvo predsudkov, ktoré im bránia v kontakte s nepočujúcimi. Majú strach z komunikácie s nimi, z nadviazania vzťahov, podceňujú silu posunkového jazyka ako nástroja na vzájomné porozumenie. To sa snaží zmeniť združenie Effeta kampaňou NAUČ SA POSUNOK l aby sme si rozumeli. Súčasťou kampane, ktorú spúšťa pri príležitosti medzinárodného týždňa nepočujúcich, je aj výstava fotografií, na ktorých sú zachytené posunky, ktoré posunkujú známe osobnosti a autentické zábery zo sveta nepočujúcich.  Výstava bude prebiehať na viacerých miestach Slovenska počas celej jesene 2014. Pozrite si aktuálne zverejnené video z prípravy kampane, do ktorej sa zapojili aj známe osobnosti.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=HxvIVBxfojI&feature=youtu.be[/youtube]

 

  

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Pripravujeme

 V rámci kampane Chceme vedieť viac pripravujeme online diskusiu na tému Aktéri vzdelávania.

 V rámci kampane Chceme vedieť viac pokračujeme v organizovaní tvorivých workshopov pre žiakov základných škôl a širokú verejnosť. 2. 10. navštívime Žilinu. Ak ste zo Žiliny a okolia, prihláste svoju účasť prostredníctvom formulára dostupnom na webe kampane.

 Nové školstvo v spolupráci s koalíciou Za rovnosť vo vzdelávaní a ďalšími partnermi pripravuje workshop na tému Inklúzia je spoločná vec, ktorý sa bude konať dňa 10. 10. v Bratislave. Viac informácií nájdete na webe Nového školstva.

Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá sa stala na rok 2014 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!

 

 

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top