Témy týždňa
Prezentácia prvých zistení kampane v parlamente 
Minister školstva chce zaviesť ďalšie testovanie V školstve sa nechystajú žiadne veľké zmeny ŠPÚ zverejnil odporúčania na zlepšenie výsledkov žiakov v testovaní PISA Ineko zverejnilo aktuálne rebríčky základných a stredných škôl SKU je znepokojená zo súčasného stavu a smerovania školstva Učitelia už nebudú počas letných prázdnin odkázaní na úrady práce
Výrok týždňa
„Vážený nový pán školský minister, pravdaže musíte niečo prevratné vymyslieť, ale prečo práve ďalší TEST? Môj názor na ten deviatacky nie je veľmi lichotivý a Vy chcete pridať nový TEST, ktorý vyselektuje, ktoré dieťa na čo má? Prepáčte, ale nie je nič iné vo Vašom rezorte, čo by sa malo riešiť? Čo tak konečne kvalitné knihy alebo viac pohybu deťom? Videli ste učebnice, z ktorých sa deti učia? Je ťažké sa v nich orientovať a to nielen mne, ale aj deťom a učiteľom. Školstvo kríva a Vy mu ponúknete TEST! Je mi ľúto detí, učiteľov, aj nás – rodičov. Nič iné nerobíme, len platíme a potom sa dozvedáme, že vedomosti detí idú rapídne dole a ceny školských potrieb zas naopak. A Vy nám ako prvé predostriete myšlienku nových testov.“
Výber z udalostí
Médiá informovali o prvých zisteniach kampane Chceme vedieť viac. Deťom v školách chýba najmä pohyb, príroda, oddychové zóny a viac tvorivosti. „V školách treba oveľa viac rozvíjať komunikáciu medzi učiteľmi, žiakmi a ich rodinami a spríjemniť treba aj celkovú atmosféru. Deti by si priali učiteľov, ktorí budú k žiakom milí, priateľskí, vtipní, ktorí ale budú zároveň profesionáli, rozhľadení odborníci v danom predmete. V takom prípade by deti vedeli prijať aj to, že budú na nich učitelia prísni. Musia však byť spravodliví a objektívni,“ informovala o predstavách žiakov Zuzana Zimenová.
V reportáži Správ RTVS z prezentácie prvých zistení kampane Chceme vedieť viac pripomenul význam takejto kampane Tomáš Feřtek, organizátor podobnej iniciatívy v Českej republike v roku 2013, ktorou sa slovenská kampaň inšpirovala. „Najdôležitejšie je, že ju české ministerstvo školstva vnímalo ako spolupracujúcu kampaň a že jej výsledky zahrnulo do tých materiálov, podľa ktorých sa bude riadiť vzdelávacia politika v budúcnosti,“ zhodnotil naplnenie cieľov českej kampane Feřtek.
Hovorkyňa rezortu školstva Martina Slušná v reportáži uviedla, že minister Juraj Draxler „víta snahy iniciátorov kampane a je pripravený sa s nimi stretnúť a inšpirovať sa podnetmi, ktoré vzídu z odbornej diskusie.“
Prvé zistenia z kampane Chceme vedieť viac sme prezentovali aj na diskusii o smerovaní výchovy, vzdelávania a školstva na Slovensku v Národnej rade SR. Diskusiu s poslancami zorganizovala Nadácia pre deti Slovenska v spolupráci s parlamentným výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. V rámci diskusie sa nám nepodarilo nájsť zhodu v pohľadoch na akútne potreby nášho školstva ani so zástupcami parlamentného výboru, ani so zástupkyňou rezortnej sekcie regionálneho školstva. V rámci kampane zozbierané očakávania detí a rodičov o tom, že sa v školách zmení prístup k deťom a namiesto posilňovania kontroly, testovania a selekcie sa im začne viac pomáhať, ostali zatiaľ nevypočuté.
Po neúspešnom pokuse ministra Dušana Čaploviča zaviesť prospechový limit pri prijímaní absolventov základných škôl na štúdium na stredných školách hľadá minister Juraj Draxler nový nástroj na reguláciu počtu žiakov, ktorí sa hlásia na gymnáziá a stredné odborné školy s maturitnými odbormi. „Určité obmedzenie musí byť. Potrebujeme nejaký objektívny faktor, ktorý obmedzí vstup žiakov na určité druhy stredných škôl,“ povedal minister. „Smerujeme k tomu, aby toto obmedzenie bolo cez štandardizované testy. Práve zisťujeme, či sme technicky schopní pripraviť novú sadu testov, ktoré by slúžili ako prijímačky,“ dodal.
Minister Juraj Draxler predstavil aj ďalšie svoje plány. „Potrebujeme robiť veľmi veľa drobných zmien. Rozhodne sa nechystám pripravovať nejakú obrovskú koncepciu,“ povedal minister. Za vážny problém v školstve považuje „papierovanie“. „Učitelia nemôžu tráviť dlhé hodiny tým, že pripravujú školský vzdelávací program, v ktorom musia tvoriť extrémne detailné osnovy. To ich vyčerpá už na začiatku školského roku a potom nemajú ani náladu ani chuť robiť to, čo by mali robiť,“ vysvetlil minister.
V aktuálnom čísle časopisu Jazyk a literatúra zverejnil Štátny pedagogický ústav Návrh odporúčaní na zlepšenie výsledkov žiakov v medzinárodnom meraní žiakov OECD – PISA v kontexte medzinárodných meraní. Medzi kľúčové odporúčania zaradili autori návrhu aj posilnenie individuálneho prístupu učiteľov k deťom, vytvorenie systému podporných odborných služieb priamo v školách a zapojenie rodičov detí do intervenčných programov.
„Učitelia by sa mali naučiť narábať s odlišnosťou a vedieť zvládať vzdelávanie heterogénnych žiakov. Mali by venovať pozornosť individuálnym potrebám žiakov, ich učebnému štýlu a prispôsobiť tomu výučbu. Pripraviť a adaptovať kurikulum tak, aby vyhovovalo všetkým žiakom – tým so špeciálnymi potrebami, aj ich rovesníkom. Kľúčovým vo vzdelávaní v heterogénnych triedach je diferencované vyučovanie s diferenciáciou obsahu vzdelávania, procesu vyučovania a školského prostredia. Prispôsobenie vyučovania cez individualizáciu vzdelávania tak, aby vyučovanie bolo „šité“ na potreby každého žiaka,“ píše sa v návrhu.
Autori materiálu zároveň navrhujú, aby sa Testovanie 9 nerealizovalo celoplošne na všetkých školách, ale len na reprezentatívnej vzorke. Tým by sa zabezpečilo, že vyučovací proces v 9. ročníku ZŠ nebude len prípravou na testovanie. Obdobný návrh sa týka aj Testovania 5.
Inštitút Ineko zverejnil aktualizované rebríčky základných a stredných škôl. Školy (ZŠ, SOŠ a gymnáziá) boli hodnotené najmä na základe úspešnosti žiakov v celoplošnom testovaní a v rôznych súťažiach a predmetových olympiádach. V rámci stredných škôl do hodnotenia vstupovali aj údaje o nezamestnanosti absolventov. Ineko však upozorňuje, že „hodnotenie nezohľadňuje rozdiely medzi žiakmi jednotlivých škôl spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí) a nemeria ani pridanú hodnotu školy, čiže to, aké zručnosti a vedomosti škola v danom období odovzdala svojim žiakom, a preto komplexne nevypovedá o kvalite školy“.
Valné zhromaždenie Slovenskej komory učiteľov (SKU) vyjadrilo veľké znepokojenie zo súčasného stavu a smerovania slovenského školstva. Vo svojom stanovisku upozorňuje na to, že vláda ignoruje odporúčania Európskej komisie a OECD na zvyšovanie vládnych výdavkov na školstvo a nenapĺňa svoje záväzky, stanovené v Národnom programe reforiem z roku 2014. Vláda podľa SKU nepodniká dostatočné kroky na zatraktívnenie učiteľského povolania, skvalitnenie ďalšieho vzdelávania učiteľov a neposkytuje učiteľom potrebné zázemie na prácu.
SKU navrhuje presunúť financovanie materských škôl, základných umeleckých škôl a školských zariadení (školské kluby detí, centrá voľného času, školské jedálne) z originálnych kompetencií do prenesených. Zároveň požaduje, aby boli všetky finančné prostriedky na žiaka adresované priamo škole alebo školskému zariadeniu.
Riaditeľ tlačového a informačného odboru ministerstva školstva Martin Dorčák uviedol, že rezort sa diskusiám o zlúčení financovania všetkých pedagogických a nepedagogických zamestnancov nebráni. K tomu sú však potrebné rokovania so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Ministerstvom vnútra SR. „Ak takáto požiadavka vyjde od viacerých organizácií združujúcich učiteľov a nepedagogických zamestnancov, minister školstva Juraj Draxler sa ňou bude vážne zaoberať,“ dodal Dorčák.
SKU v stanovisku zo svojho valného zhromaždenia informovala aj o tom, že počas roka 2015 plánuje realizovať kampaň Zber strachu, ktorá má byť reakciou na opakované prípady mobbingu, bossingu a porušovania zákonov a práv v školách. Cieľom kampane bude zverejňovať a riešiť krízové situácie a zvyšovať právne vedomie učiteľov.
SKU zároveň navrhuje zriadiť úrad ombudsmana, ktorý by nestranne ochraňoval práva pedagogických a odborných zamestnancov. V roku 2015 vytvorí pracovnú skupinu, ktorá do nasledujúceho Valného zhromaždenia SKU koncom roku 2015 pripraví základný text etického kódexu učiteľa.
Učitelia by už počas letných prázdnin nemali dočasne končiť na úradoch práce. Poslanci Národnej rady SR schválili zmenu Zákonníka práce, ktorou sa pri pedagogických zamestnancoch upravuje dĺžka trvania pracovného pomeru na dobu určitú na celých 12 mesiacov školského roka.
Všimli sme si
O návrhu zaviesť celoplošné prijímacie testy na maturitné stredoškolské odbory sa živo diskutuje v Českej republike. Oldřich Botlík zo spoločnosti Kalibro, ktorá sa dlhodobo venuje tvorbe školských testov, argumentuje proti jednotným prijímačkám nasledovne: „Ve vyspělých zemích dávno pochopili, že musejí již na prvním stupni rozpoznat děti, které ve skutečnosti doplácejí jen na nevhodné pojetí vzdělávání a na své rodinné zázemí. A začít jim včas systematicky pomáhat. Jinak by si zadělali na pořádný celospolečenský průšvih o pár let později: ekonomický, sociální i politický. U nás namísto toho řešíme, jak ty děti rozpoznat na konci základní školy a včas je někam odklidit, aby nepřekážely.“ Ďalšie argumenty „za“ a „proti“ prijímacím testom na stredné školy zhrnul Bob Kartous z Eduin.
Výskumné stredisko Consortium on Chicago School Research pri univerzite v Chicagu zverejnilo štúdiu, ktorá sledovala prechod žiakov zo základnej školy (ZŠ) na strednú školu (SŠ). Autori skúmali, ktoré z indikátorov najlepšie vypovedajú o tom, aké má dieťa predpoklady na štúdium (dochádzka, známky, testy, správanie, rodinné zázemie, atď.) a u ktorých žiakov je väčší predpoklad úspešného štúdia na SŠ.
Výsledky štúdie okrem iného ukázali, že testovanie absolventov ZŠ je oveľa slabším indikátorom pre stredoškolské štúdium, než sa pôvodne predpokladalo. Úspešný test nie je automaticky zárukou úspechu v ďalšom štúdiu. O tom, nakoľko bude žiak na SŠ úspešný, vypovedá oveľa viac portfólio jeho študijných výsledkov a školská dochádzka. Zároveň sa však zistilo, že ani toto nie je úplne spoľahlivý indikátor, pretože niekedy majú po prechode na SŠ problémy aj tí žiaci, ktorí mali v ZŠ dobré výsledky, dobrú dochádzku a uspeli aj vo výstupných či prijímacích testoch.
Pri hľadaní možných dôvodov sa našiel jeden pomerne spoľahlivý „recept“ na elimináciu neúspechu detí na SŠ: treba sa im viac venovať počas 2. stupňa ZŠ. Zistilo sa totiž, že u tých žiakov, ktorí majú problémy s učením v 6. ročníku ZŠ, narastá aj pravdepodobnosť neúspechu na SŠ. Ak sa im však podá včas pomocná ruka, ich výkony sa zlepšia ešte počas ZŠ a ich ďalšie štúdium na SŠ nemusí byť problematické.
Predstavy detí i dospelých o tom, ako by raz mohlo vyzerať vzdelávanie v budúcnosti na Slovensku sa veľmi neodlišujú od predstáv učiteľov, žiakov a ich rodičov v iných krajinách. Niekde ich už dokonca aj realizujú. Pozrite si, ako môže usporiadanie priestoru v škole ladiť s novými prístupmi v učení. Je to, že sa na Slovensku o podobnom spôsobe výučby zatiaľ veľmi neuvažuje, naozaj len otázka peňazí?
Človeče, zapoj sa!
Na webe kampane pokračujeme vo zverejňovaní príbehov detí a ich rodín, ktoré ilustrujú ich osobné skúsenosti so školským systémom na Slovensku. Prvých dvanásť príbehov bude prevzatých z manuálu advokačného poradenstva, ktorý pre rodičov a učiteľov pripravilo občianske združenie Nové školstvo. Ak sa chcete s nami podeliť o váš príbeh, neváhajte a napíšte nám. Radi ho pridáme k ostatným.
Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.
Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá sa stala na rok 2014 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!
Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk