Čo prinieslo leto 22. 6. – 30. 8. 2015

Čo prinieslo leto <br />22. 6. – 30. 8. 2015

Čo prinieslo leto
22. 6. – 30. 8. 2015

Komentáre ()

Témy leta

 

Zmeny v školskom zákone parlament schválil napriek nesúhlasu učiteľov a rodičov  Právna ochrana detí sa posilnila  Prejavy extrémizmu sa dostávajú do škôl  Ministerstvo školstva začalo zisťovať pridanú hodnotu škôl  Návrh zákona o športe narazil na výhrady rezortov a zdravotných poisťovní  Začíname podrobne monitorovať návrhy politikov a politických strán v oblasti vzdelávania

Výroky leta

 

„Sme spoločne na pomyselnej lodi – v školskom systéme. Môžeme si vybrať. Buď budeme nachádzať vzájomnú citlivú a rešpektujúcu komunikáciu, v ktorej budeme zohľadňovať pocity, potreby a názory detí, rodičov aj učiteľov, a tým zlepšíme fungovanie školského systému, alebo budeme stále nachádzať na sebe iba chyby, vyhýbať sa komunikácii, ignorovať pocity, potreby a názory všetkých strán – detí, rodičov, a tým budeme potápať ten náš školský systém ďalej.“

Darina Vranová
matka a učiteľka
v článku na eduworld.sk  | 28. 7. 2015

„Na jeseň budeme mať pokračovanie okrúhlych stolov o budúcnosti slovenského školstva, z ktorých by mali vzísť koncepčné dokumenty. Tie pomenujú silné a slabé stránky slovenského školstva a predovšetkým kroky, ktoré potrebujeme do budúcna podniknúť pre to, aby sme naše školstvo do budúcnosti zlepšili. Nikdy nedostanete stopercentnú zhodu, ale nejaký druh zhody potrebujeme, aby sme naozaj vedeli povedať: teraz je tu dokument s konkrétnymi krokmi. A ktokoľvek bude po marci budúceho roka na mieste ministra školstva, mal by byť pripravený sa touto cestovnou mapou riadiť a podniknúť ďalšie kroky tak, aby sa slovenské školstvo ďalej zlepšovalo.“  

Juraj Draxler
minister školstva, vedy, výskumu a športu
v rozhovore pre TASR | 27. 8. 2015

 

 

 

Výber z udalostí

 Napriek nesúhlasu školských odborovučiteľských združení a petícii verejnosti parlament pred letnými prázdninami schválil novelu školského zákona, ktorou sa posilnili kompetencie zriaďovateľov škôl pri výbere riaditeľov na úkor školských samospráv. Zmeny podporilo Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré dôvodí, že sa snaží zaviesť rovnaké pravidlá pri výbere riaditeľov verejných škôl, ako majú súkromné a cirkevné školy.

Po novom bude mať zriaďovateľ možnosť nesúhlasiť s nomináciou rady školy a svoj nesúhlas písomne odôvodniť. Následne sa uskutoční nové výberové konanie. Ak zriaďovateľ nebude spokojný ani s ďalším kandidátom, môže sa obrátiť na miestne zastupiteľstvo. Na to, aby riaditeľ vymenovaný nebol, budú potrebné tri pätiny poslancov. Ak ich starosta, primátor či predseda VÚC nezíska, kandidáta na riaditeľa bude musieť vymenovať. Ak naopak dostatok poslancov presvedčí, ďalší výber riaditeľa už neprebehne v rade školy, ale výberovým konaním podľa zákona o výkone prác vo verejnom záujme.

Novela, ktorú napokon podpísal aj prezident, prináša aj ďalšie zmeny. Časovo obmedzená platnosť kreditov učiteľov na sedem rokov sa nezrušila, ale účinnosť tohto ustanovenia sa opäť posunula na rok 2018. Pozmeňujúcim návrhom Martina Poliačika sa presadilo, aby stredné školy mohli mať najmenej 9 žiakov v triede oproti pôvodným 17. Pozmeňujúcim návrhom Árpáda Érseka sa o rok posunula aj účinnosť ustanovenia o minimálnom počte žiakov v triedach, kvôli ktorej by už v septembri došlo k rušeniu viacerých málotriednych škôl. Návrh na vedenie pedagogickej dokumentácie na národnostných školách iba v jazyku menšiny neprešiel, rovnako ako návrh, aby sa štátny vzdelávací program a učebné plány automaticky prekladali do jazykov národnostných menšín.

Termín zápisu detí do prvého ročníka základnej školy sa posunul o dva mesiace a odteraz každoročne prebehne v apríli. Novela taktiež sťažuje prestup študentov z nematuritných učebných odborov stredných odborných škôl na maturitné. O zmenách pravidiel pri výchove a vzdelávaní žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami sme informovali v našom poslednom júnovom súhrne udalostí.

   Parlament pred prázdninami schválil aj novelu zákona o rodine z dielne rezortu spravodlivosti, ktorou sa posilnila ochrana detí a doplnilo sa ustanovenie, že „pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.“ Zámerom novelizácie tiež bolo, aby umiestňovanie detí do ústavnej starostlivosti bolo najkrajnejším riešením. Táto forma starostlivosti je pritom podľa analýzy občianskeho združenia Alfa najdrahšia a od roku 2010 v nej kontinuálne narastá počet detí.

V zákone sa vymedzujú kritériá najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom súdy budú mať nástroje na to, aby mohli zasiahnuť v prípadoch, keď sa dieťa stáva rukojemníkom rodičov pri ich sporoch a tiež lepšie ochrániť deti pred násilím v rodine. Prihliadať sa má nielen na priame násilie voči dieťaťu, ale aj na násilie voči jemu blízkej osobe. Keďže rastie počet detí narodených nezosobášeným párom, novela reaguje aj na potrebu upraviť v prípade rozchodu rodičov kontakt detí s ostatnými blízkymi osobami.

 Vďaka ďalšej novele rezortu práce budú mať deti na Slovensku svojho komisára, ktorý bude chrániť ich práva na úradoch, súdoch, aj v súkromných firmách. Post sa bude obsadzovať na jeseň na obdobie šiestich rokov.

 Počet volaní na Linku detskej istoty narastá a za posledné štyri roky sa zdvojnásobil na 27-tisíc telefonátov ročne, teda v priemere vyše 70 telefonátov denne. Najčastejším dôvodom je šikanovanie detí v škole a na internete. Dievčatá trpia častejšie kyberšikanovaním, chlapci sú obeťami rôznych foriem, vrátane bitiek, vyhrážania sa a výsmechu. Podľa psychológa linky Miroslava Kohuťáradeti volajú najmä v čase, keď už nie sú v škole a rodičia ešte nie sú doma. Linka často zastupuje práve rodičov a učiteľov.“

 Zistenia z Národnej správy o zdraví a so zdravím súvisiacim správaním školákov ukazujú, že približne tretina otcov jedenásťročných a polovica otcov trinásť- až pätnásťročných školákov nevie, čo ich deti robia vo voľnom čase a kam chodia večer. Ten istý prieskum odhalil, že vyše dve tretiny pätnásťročných chlapcov aj dievčat už má skúsenosti s konzumáciou alkoholu a približne dve pätiny ho konzumovali aspoň raz v priebehu posledného mesiaca. Deti začínajú s pitím alkoholu v čoraz nižšom veku.

 V čase rozdávania vysvedčení Denník N informoval o „brannom výcviku“  v niektorých základných a stredných školách v topoľčianskom a humenskom okrese, na ktorom si žiaci mohli vyskúšať aj streľbu slepými nábojmi zo samopalov. Program pripravili členovia neregistrovanej organizácie Slovenskí branci, ktorá je monitorovaná políciou a tajnou službou v súvislosti s extrémizmom.

Viaceré osobnosti verejného života v otvorenom liste ministrom školstva, vnútra a obrany prítomnosť členov polovojenských jednotiek v školách označili za zlyhanie rezortov. Minister školstva Juraj Draxler reagoval vyhlásením, podľa ktorého by mali riaditelia v novom školskom roku prísnejšie dbať na odbornú garanciu preventívnych aktivít a programov. Požiadal ich, aby „dali veľký pozor na to, koho vpustia k deťom do tried a v prípadne branných cvičení spolupracovali najmä s našou armádou.“  Prípady preveruje školská inšpekcia aj polícia.

Počas prázdnin vyšlo najavo, že strieľanie zo zbraní je súčasťou programu aj na niektorých letných táboroch, ktorými si už prešli stovky detí. Pokiaľ tábor neorganizuje škola, ministerstvo školstva na ne podľa vlastného vyjadrenia nemá žiaden dosah a jeho program aj priebeh je zodpovednosťou organizátora.

 Školská inšpekcia sa zaoberá prípadom učiteľa žilinskej strednej odbornej školy, ktorý na sociálnych sieťach vyzýval k zvrhnutiu demokracie a šíril nenávistné prejavy voči rôznym skupinám. Na jeho vyjadrenia upozornil blog Petra Farárika a škola sa od nich dištancovala.

 Počas prázdnin boli medializované aktuálne rebríčky škôl, ktoré zostavuje INEKO na základe výsledkov v Testovaní 9 a maturitných skúškach, zohľadňujúc aj mimoriadne výsledky žiakov či nezamestnanosť absolventov škôl. Rebríčky skritizoval Klub 500 združujúci najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Považuje ich za „zavádzajúce, nekorektné a neseriózne.“

Analytik inštitútu Matej Tunega v rozhovore pre denník SME spresnil, že „nejde o zoznam najkvalitnejších škôl, ale o zoradenie škôl podľa výsledkov,“ ktoré dokážu zachytiť „iba časť aspektov týkajúcich sa rozhodovania o vhodnosti školy pre vybrané dieťa.“  Aj podľa Tunegu zatiaľ nie je možné komplexne merať kvalitu školy.

 Stredné školy na Slovensku dostali v júni prvý raz informáciu o tzv. pridanej hodnote, t.j. v akej miere prispeli k zvýšeniu poznatkov a zručností svojich žiakov v slovenskom jazyku a literatúre.

Minister školstva Juraj Draxler aj jeho predchodca v úrade Eugen Jurzyca podporujú rozšírenie zisťovania pridanej hodnoty aj na ďalšie predmety. Naopak, o obavách zo spôsobu merania pridanej hodnoty píše vo svojom blogu expertka strany Sieť na oblasť vzdelávania Zuzana Zimenová.

Podobne Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva vo svojom komentári k metodike merania poukazuje na viaceré úskalia, vrátane nezohľadňovania dôležitých charakteristík škôl, chýbajúcich informácií o sociálnom zázemí žiakov a ďalších okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na ich výsledky.

IVP svoj komentár uzatvára tým, že vzhľadom na metodologické obmedzenia samotného konceptu aj jeho slovenského modelu „nie je vhodné, aby sa na základe údajov o pridanej hodnote škôl uskutočňovali dôležité rozhodnutia, ktoré by mohli mať negatívne alebo reštriktívne dopady na jednotlivé školy, ako napríklad financovanie škôl, či odmeňovanie učiteľov.“

 Ministerstvo školstva posunulo do medzirezortného pripomienkového konania návrh nového zákona o športe, ktorý pripravila pracovná skupina pod vedením predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. Návrh prináša povinnú registráciu športových organizácií i športovcov. V databáze majú byť zverejňované zmluvy, ktoré preukážu hospodárenie s verejnými financiami a sponzorskými darmi cez tzv. transparentné účty. Vďaka zákonu by sa do športu malo dostať viac peňazí, ktoré sa budú prerozdeľovať podľa vzorca zohľadňujúceho veľkosť členskej základne, športové úspechy či popularitu športu. Športovci a kluby by sa mali podieľať aj na riadení a kontrole zväzov, má vzniknúť pozícia hlavného kontrolóra športu a zriadiť by sa mal sektorový športový súd. Nový zákon má šport viac priblížiť deťom, ktoré majú dostávať športové poukazy.

Napriek tomu, že podľa ministerstva sa do prípravy zákona zapojili desiatky odborníkov, štátnych zamestnancov a zástupcov športových zväzov, k návrhu prišlo takmer 600 pripomienok, pričom najzásadnejšie sa týkajú financovania a riadenia športu. Medzi najspornejšie návrhy patrí povinnosť pre zdravotné poisťovne odvádzať 0,25% z vyzbieraných odvodov do tzv. prevenčného fondu, zavedenie sektorovej kvázi-súdnej inštitúcie a špeciálne daňové úľavy pre sponzorov športu.

 Hromadnú pripomienku a petíciu proti prijatiu návrhu zákona o športe začala strana SKOK!, podľa ktorej navrhované znenie umožňuje športovým klubom podmieňovať odregistráciu maloletých detí (…) finančným plnením“, a tým „umožňuje biznis s malými deťmi, namiesto aby aktívne podporoval ich športovanie.“ Podľa iniciátorov petície je zákon v rozpore so záujmami detí aj právami rodičov.

 Počas leta sa k rôznym aspektom vzdelávania vyjadrovali aj viacerí politici a politické strany.

KDH chce uzákoniť povinné vzdelávanie do 18 rokov z dôvodu, že mladí ľudia, ktorí dnes vo veku 16 rokov ukončia povinnú školskú dochádzku a ďalej neštudujú, sú neuplatniteľní na trhu práce. Poslaneckým návrhom chcú presadiť aj zvýhodnené úvery na bývanie pre učiteľov.

Strana Most-Híd vo svojej Občianskej vízii 2016 v oblasti vzdelávania navrhuje liberalizovať trh s učebnicami, umožniť absolvovanie základného vzdelávania v mieste bydliska a v materinskom jazyku či skvalitniť výučbu slovenčiny v národnostných školách.

Poslanec NR SR Martin Poliačik (SaS) na svojom blogu zverejnil víziu automatického financovania vedy a výskumu na Slovensku podľa výkonnostných kritérií a publikovaných výstupov s medzinárodným dosahom.

Poslanec NR SR Daniel Lipšic (NOVA) navrhuje, aby deťom s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovali osobní asistenti pomoc aj v škole počas vyučovania a aby sa nimi mohli stať aj ich rodinní príslušníci.

Poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská (NOVA) zverejnila súbor odporúčaní pre prípravu budúcich učiteľov na pedagogických fakultách, pretože začínajúci učitelia nie sú dostatočne pripravovaní na to, čo ich v školách čaká a mnohí absolventi sa učiteľmi nikdy nestanú.

 Medzi nefinančných podporovateľov kampane sa pridala Nadácia Pontis, podľa ktorej je reforma systému vzdelávania je základným kameňom, na ktorom môže rásť lepšie Slovensko.“

Všimli sme si

 Spoločnosť EDUin v rozhovore s neurológom Martinom Janom Stránským priniesla zaujímavý pohľad na testovanie žiakov, vplyv sociálnych sietí a digitálnych technológií na vzdelávanie.

 Spoločnosť Martin Prosperity zverejnila Globálny index kreativity 2015, v ktorom krajiny posudzuje podľa troch T – talentu, technológií a tolerancie. Luxembursko má zo všetkých krajín najvyšší podiel ľudí v kreatívnych povolaniach, Južná Kórea je lídrom v oblasti technológií a Kanada v tolerancii. V celkovom poradí je na prvej pozícii Austrália. Slovensko je spolu so Srbskom a Gréckom na 54. mieste a predbehli ho všetky krajiny Vyšehradskej štvorky aj pobaltské štáty.

 Nezisková organizácia LEAF hľadá makovice plné nápadov, aby ich podporila v snahe byť dobrými a úspešnými ľuďmi, ktorým záleží na tejto krajine. Na LEAF Award sa môžu prihlásiť jednotlivci aj tímy mladých ľudí od 10 do 16 rokov.
 

Pripravujeme

 V nasledujúcich týždenných výberoch sa podrobnejšie pozrieme na začiatok nového školského roka, štart duálneho systému odborného vzdelávania aj výsledky akreditácií vysokých škôl.

 Okrem spracúvania Atlasu predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania, ktorý predstavíme na jeseň, pripravujeme aj okrúhle stoly na rôzne vzdelávacie témy a analýzu predvolebných sľubov politických strán v oblasti školstva.

 Prajeme Vám úspešný štart do nového školského roka!

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

 
Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top