Čo priniesol týždeň 23. 11. – 29. 11. 2015

Čo priniesol týždeň <br />23. 11. – 29. 11. 2015

Čo priniesol týždeň
23. 11. – 29. 11. 2015

Komentáre ()

 

Témy týždňa

Začítajte sa do Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku Odborníci diskutovali o školstve, vede a výskume za okrúhlym stolom  Testovanie piatakov sa po pilotnej realizácii stalo celoplošným Vysokoškolské vzdelávanie je v kríze, akreditácie sa nepozastavia

 

Výrok týždňa

„Klasické školy nerespektují základní biologické předpoklady dětí pro učení. Je v nich hodně strachu a málo smyslu. Co je smysluplné, je u každého dítěte individuální. Je to podmíněno věkem, intelektem, individuálními dispozicemi i nadáním. Pokud má dítě dělat něco, v čem nevidí smysl, musí se stát ten nesmyslný podnět nějakým způsobem ohrožující, aby se jím zabývat muselo. Pak se jím ale zabývá jen proto, aby se vyhnulo ohrožení, nikoli kvůli porozumění. Škola tento mechanizmus bohatě využívá. (…) Všechny děti musí vstřebávat stejné učivo, stejným způsobem a stejným tempem. To řadu z nich vyřazuje z úspěchu. Je nám jasné, že každé dítě potřebuje k nasycení jiné množství jídla. Je nám jasné, že každé potřebuje jinou velikost bot. Přesto stejnost školy stále většině lidí nevadí. (…)Tradiční škola vychovává nesvobodné lidi.“

 Jana Nováčková
psychologička
v rozhovore pre Mladú frontu Dnes |29. 11. 2015

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Atlas predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý sme vydali v rámci našej kampane, opisuje rôzne modely budúcnosti v kontexte najnovších prieskumov a zozbieraných predstáv detí aj dospelých z celého Slovenska. Viac sa o ňom dozviete na stránke kampane, kde nájdete aj úvodné texty a ukážku prvej z desiatich kapitol.

Objednaním výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku môžete našu kampaň podporiť aj finančne.

Suma, ktorú odošlete, aby sme Vám atlas mohli zaslať, nie je stanovená. Ide o dar, ktorý použijeme nielen na úhradu poštovného, ale aj na ďalšie aktivity kampane. Akákoľvek suma nás poteší ako uznanie našej práce. Ďakujeme!

 

Výber z udalostí

 Minister školstva Juraj Draxler (nominant Smer-SD) zvolal okrúhly stôl venovaný budúcnosti slovenského školstva. Prvá časť podujatia sa venovala otázkam riadenia, financovania a hodnotenia kvality regionálneho školstva, príprave budúcich učiteľov a systému kontinuálneho vzdelávania. V druhej časti sa diskusia týkala otázok riadenia a financovania vysokých škôl, vedy a výskumu a  systému akreditácií. Výstupy z diskusií majú poslúžiť na prípravu koncepčných materiálov ministerstva. Prvý okrúhly stôl sa uskutočnil ešte v marci tohto roka.

V príspevkoch viacerých odborníkov do popredia ešte výraznejšie než na prvom okrúhlom stole vystúpila otázka zdrojov smerovaných do školstva a vedy. Predpokladanú zhodu v otázke nedostatočného financovania vo svojom úvodnom príspevku avizoval aj minister Draxler. „Asi vieme pomenovať ten hlavný problém, ktorým je podfinancovanie časti aj celého školstva, a dúfam, že sa budeme v nasledujúcich týždňoch koordinovať tak, aby sme spoločne sformulovali jasnú politickú garanciu, ktorú od politického prostredia budeme vyžadovať,“ uviedol minister.

Prizvaní zahraniční odborníci vo svojich príspevkoch ponúkli inšpirácie súvisiace s etablovaním inkluzívneho vzdelávania a zohľadňovaním najnovších poznatkov sociálnych a kognitívnych vied pri podpore učenia. Konzultant britskej organizácie Inclusion Expert Daniel Sobel hovoril o úspechoch aj nedostatkoch vo vzdelávaní detí so špecifickými potrebami v Anglicku.

Riaditeľ českej spoločnosti Scio Ondřej Šteffl pomenoval ilúzie a stereotypy (od 47:00), ktoré o systéme vzdelávania máme. Za „potemkinovské dediny“ označil nielen predstieranie toho, že vieme, čo a ako treba dnešné deti učiť, ale aj deklarovanie toho, že vo vzdelávaní dosahujeme dobré výsledky. Zároveň upozornil, že učenie ani zďaleka neprebieha iba v školách, a preto by sme už nemali diskutovať len o školstve, ale o vzdelávaní.

Slovenská komora učiteľov sa okrúhleho stola odmietla zúčastniť a spochybnila jeho zmysel aj formát. Vo svojom vyhlásení konštatovala, že by uprednostnila systematické a pravidelné stretávanie odborníkov a profesijných organizácií v rámci pracovných skupín. Minister Draxler neprítomnosť jej predstaviteľov zvlášť neľutoval.

Pred budovou, v ktorej prebiehali okrúhle stoly, rozdávala skupina bratislavských učiteľov letáky, v ktorých upozorňovala na to, že vláda nie je ochotná zabezpečiť primerané podmienky na vzdelávanie detí, nerobí nič pre adekvátne ohodnotenie učiteľskej práce a učiteľom namiesto toho hádže polená pod nohy.

Iniciatíva bratislavských učiteľov sformulovala 42 otázok, na ktoré doteraz podľa vlastných slov nedostala uspokojivé odpovede. Zároveň vyzvala ostatné profesijné a stavovské organizácie, aby sa pripojili k jednotnému presadzovaniu požiadaviek sformulovaných v spoločnej výzve vláde SR ešte z januára 2013.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku k situácii v slovenskom školstve na svojom zjazde na Štrbskom plese vydal vyhlásenie. Konštatuje v ňom neriešenie pretrvávajúcich problémov v školstve zo strany vlády aj zriaďovateľov škôl a ignorovanie výzvy z roku 2013. Odborári si osvojili argumentáciu ministra Draxlera, podľa ktorého má programové vyhlásenie budúcej vlády dať politické garancie na navýšenie prostriedkov do školstva a uskutočnenie systémových zmien.

Odborári vyzvali politické strany na konkretizovanie svojich návrhov riešení a vyslovili potrebu na novelizáciu všetkých kľúčových zákonov v školstve a zmenu roztriešteného systému, ktorý sa okrem iného prejavuje aj v spôsobe financovania škôl a odmeňovaní učiteľov. Odborový zväz plánuje v januári zvolať pracovné rokovanie organizácií a združení v školstve na dohodnutie spoločného postupu.

Po schválení štátneho rozpočtu, podľa ktorého bude v školstve v roku 2016 o vyše štvrť miliardy eur menej ako v tomto roku, sa mnohí odborníci zhodujú, že vzdelávanie, veda  a výskum sú na Slovensku dlhodobo nedofinancované. Celkový objem prostriedkov i spôsob financovania školstva pred odborármi kritizoval prezident SR Andrej Kiska.

Predseda NR SR Peter Pellegrini zas vyhlásil, že na financovaní škôl a odmeňovaní učiteľov by sa mali vo zvýšenej miere podieľať aj samosprávy. „Zriaďovateľom škôl, teda mestám, obciam a vyšším územným celkom, naozaj nič nebráni, ak považujú školstvo za svoju prioritu, aby doložili zo svojho rozpočtu prostriedky aj na zvýšenie miezd pedagógov,“ uviedol Pellegrini. Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány poznamenal, že samosprávy dali posledný rok na podporu školstva o 200 miliónov eur viac, ako im ukladá zákon.

 Róbert Chovanculiak z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) vo svojom blogu argumentuje, že výdavky na vzdelávanie prepočítané na žiaka medzi rokmi 2000 až 2011 na Slovensku vzrástli vyše dvojnásobne. To predstavuje najväčší nárast spomedzi krajín EÚ, ktorý aj naďalej pokračuje. Výdavky na školstvo v pomere k hrubému domácemu produktu sú síce pod priemerom EÚ, avšak tento údaj je podľa autora skreslený štruktúrou výpočtu slovenského HDP. Preto o zdrojoch plynúcich do vzdelávania lepšie vypovedá ich podiel na celkových výdavkoch verejného sektora. Ten predstavuje vyše 11 % a je porovnateľný s priemerom EÚ.

Nízke platy učiteľov podľa Chovanculiaka nie sú nevyhnutne dôsledkom nedostatku zdrojov v školstve, ale ich prerozdeľovaním. Na Slovensku je nižší podiel výdavkov na odmeňovanie učiteľov z celkových zdrojov, ktoré do školstva smerujú. Ak by tento podiel dosiahol priemer EÚ, platy učiteľov by vzrástli takmer o 20 % aj bez zvyšovania verejných výdavkov. Autor zároveň konštatuje, že zvyšovanie zdrojov v školstve nemusí automaticky viesť aj ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu detí, ak sa zároveň neuskutočnia rozsiahle inštitucionálne a obsahové zmeny.

 Ministerstvo školstva reagovalo na alarmy o stave vzdelávania, ktoré publikovala iniciatíva A dosť! a niektoré z nich označila za nekorektné. Podľa rezortu na primárnom stupni vzdelávania dosahujú žiaci v medzinárodných testovaniach čitateľskej gramotnosti a v matematických a prírodných vedách porovnateľné výsledky ako ich rovesníci v iných krajinách. Podľa rezortu preto nie je pravda, že by Slovensko bolo v kvalite vedomostí detí jedným z najhorších štátov v Európskej únii.

„Nepáči sa mi, ak sa v rámci nejakej iniciatívy tvrdí, že naše školstvo je úplné dno Európy. Dehonestuje to prácu slovenského učiteľa a jednoducho to nie je pravda,“ uviedol minister Draxler a dodal, že „v medzinárodných porovnaniach tiež nevyzeráme zle. Len si netreba vyberať jedno konkrétne porovnanie s cieľom šokovať.“

Na vyjadrenie ministra reagoval poslanec NR SR Martin Poliačik (SaS), ktorý vo svojom blogu konštatoval, že aj keď štvrtáci na základných školách dosahujú v medzinárodných testovaniach relatívne dobré výsledky, medzi deviatakmi majú horšie výsledky ich rovesníci už len z troch ďalších krajín EÚ. Slovenskí žiaci zároveň patria medzi najnešťastnejších spomedzi všetkých krajín OECD.

 Takmer 50 tisíc piatakov sa zúčastnilo testovania zo slovenčiny alebo maďarčiny a z matematiky. Testovanie 5 sa tak po dvoch rokoch pilotnej realizácie stalo podobne ako Testovanie 9 celoplošným, pričom časť žiakov ho absolvovala elektronicky. Testovaní neboli žiaci s mentálnym postihnutím, žiaci so zdravotným znevýhodnením sa ho zúčastnili iba vo vybraných školách. Pilotné testovanie v minulých rokoch ukázalo pomerne veľké regionálne rozdiely. Úlohy, v ktorých boli žiaci testovaní, si môžete pozrieť tu.

 Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) zverejnila jedenáste hodnotenie fakúlt slovenských vysokých škôl. Hodnotených bolo spolu 112 fakúlt v 11 skupinách odborov podľa 20 rôznych ukazovateľov, vrátane kvality vzdelávania, atraktivity štúdia, kvality vedy a výskumu, počtu doktorandov aj úspešnosti pri získavaní grantov.  Na čele rebríčkov zostali rovnaké fakulty ako v predchádzajúcom roku. Záujem o štúdium pritom klesá najmä v prípade spoločenskovedných a právnických fakúlt.

Hodnotenie informuje o poklese počtu doktorandov, ktorých za posledné tri roky ubudlo takmer 3 tisíc. Výrazne klesol aj počet študentov denného a externého štúdia, od roku 2008 sa znížil o takmer 50 tisíc. Počet študentov zo zahraničia za desať rokov naopak narástol a ich podiel sa blíži k 5 %. V Českej republike je to 11 %, pričom vyše polovicu (23 tisíc) z nich tvoria Slováci.

Kapacity slovenských vysokých škôl sa napriek znižujúcemu sa počtu stredoškolských absolventov nezmenšujú. Plánovaný počet prijatých je iba o 8 % nižší než ich celý populačný ročník. Ak by tento trend pokračoval, na vysokej škole by už čoskoro mohol študovať každý absolvent.

Riaditeľ agentúry Ivan Ostrovský v rozhovore pre Denník N uviedol, že jedným z dôvodov znižujúcej sa kvality vysokoškolského vzdelávania je aj financovanie podľa počtu študentov. Namočené je v tom ministerstvo aj vysoká škola. Nedá sa teda očakávať, že kým sa to nezmení, školy by pristúpili k znižovaniu kapacít. Ak prídu peniaze aj na predmety, o ktoré nie je záujem, škola nebude cítiť potrebu niečo meniť,uviedol Ostrovský, podľa ktorého je problematický aj spôsob akreditácie, pri ktorom sú kritériá známe iba rok vopred. Akreditačná komisia ako poradný orgán vlády tiež nie je nezávislá a veľkú väčšinu jej členov tvoria zamestnanci škôl, ktoré akreditácii podliehajú.

 Zástupcovia iniciatívy Za živé univerzity adresovali ministrovi školstva otvorený list, v ktorom konštatujú, že už tretí šesťročný cyklus komplexných akreditácií sa začal bez toho, aby vysoké školy poznali kritériá hodnotenia. Ministra preto žiadajú, aby tento proces dočasne pozastavil a vytvoril priestor na analýzu doterajších výsledkov aj nastavenie vhodnej metodiky. O tom, že existujúci systém akreditácií neprináša zlepšenie kvality vysokých škôl, vo svojom blogu píše spoluiniciátor výzvy Jozef Hvorecký.

Ministerstvo školstva na list reagovalo stanoviskom, podľa ktorého minister nemôže pozastaviť proces hodnotenia vysokých škôl. Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera požiadavku na zverejňovanie kritérií šesť rokov dopredu označil za nezmyselnú, pretože každá vysoká škola musí vykonávať vedecko-výskumnú činnosť.“ Zároveň uviedol, že niektoré krajiny pravidlá pre hodnotenie vôbec nezverejňujú. „Napríklad vo Veľkej Británii, nielenže kritériá nezverejňujú, ale naopak, často ich menia, aby sa vysoké školy nesústreďovali len na to, aby plnili stanovené kritériá,“ povedal Fišera.

O viacerých príčinách, kvôli ktorým je vysokoškolské vzdelávanie v hlbokej kríze, hovorí aj Peter Sýkora v rozhovore pre denník SME. O problémoch s akreditačným procesom, nedostatočným zohľadňovaním jeho výsledkov pri financovaní vysokých škôl a o ich chýbajúcej diferenciácii diskutovali rektori univerzít a zástupcovia stavovských združení na druhom okrúhlom stole  ministerstva školstva.

 Slovenských vysokoškolákov zrejme kríza ich škôl nezasiahla. Podľa prieskumu Eurostudent je s kvalitou štúdia spokojných 69 %, čo je viac ako priemer všetkých krajín EÚ. Pri zhodnotení svojich šancí uplatniť sa na trhu práce sú však slovenskí študenti pesimistickejší. Len tretina si myslí, že so zamestnaním nebudú mať problém, oproti 50 % študentov z iných členských krajín.

Hlasmi naprieč politickým spektrom bol v parlamente schválený nový zákon o športe, ktorý má sprehľadniť jeho financovanie, zaviesť nový informačný systém aj pravidlá manažmentu a sponzorstva. Pri príprave štátneho rozpočtu bude do kapitoly ministerstva školstva odteraz automaticky zahrnutá suma na podporu športu minimálne na úrovni predchádzajúceho roka.

Predsedníčka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Saskia Repčíková vo svojom blogu vyslovila želanie, aby sa podobným konsenzuálnym spôsobom a s podporou odbornej a širokej verejnosti prijali aj zásadné opatrenia v oblasti vzdelávania. Pripájame sa.

 

Všimli sme si

 Martin Mojžiš v časopise týždeň píše, ako sa po vzore predražených startupových konferencií dajú na Slovensku robiť aj konferencie „vedecké“.

Tomu, ako je na Slovensku náročné skĺbiť starostlivosť o deti, profesijný rast a zabezpečenie dostatočného príjmu, sa venoval týždenník Trend aj Jaroslava Lukačovičová (Šanca) vo svojom blogu.

Ak chcete, aby sa vaše dieťa učilo v škole po čínsky, nemusíte sa sťahovať na Ďaleký východ. Na Bilingválnom gymnáziu Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici sa od budúceho školského roka otvára päťročné štúdium čínštiny.

 Na Základnej škole Narnia v Pezinku sa neboja so žiakmi preberať ani citlivé témy. Učiteľka Monika Mitanová v rozhovore pre Denník N vysvetľuje dôvody, prečo sa rozhodli venovať práve téme utečencov. Pozrite si aj súvisiacu videoreportáž časopisu týždeň.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top