Čo priniesol týždeň 23. 5. – 29. 5. 2016

Čo priniesol týždeň 23. 5. – 29. 5. 2016

Čo priniesol týždeň 23. 5. – 29. 5. 2016

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň 23. 5. – 29. 5. 2016

 

Témy týždňa

Vláda navrhla zvýšenie platov učiteľov aj zrušenie limitov na počty žiakov v málotriedkach Odborári chcú opätovne centralizovať školstvo Po násilnom odobratí dieťaťa zo školy sa bude meniť vyhláška

 

Výrok týždňa

„V súčasnej dobe má štát robiť to, že dáva školám podporu, ale príliš im nerozkazuje. Náš vzdelávací systém je dnes už taký rôznorodý, že hneď, ako by sme chceli do systému zaviesť nejaké plošné opatrenie, tak nejakému segmentu vždy ublížime a naštveme časť rodičov (…) Škola je dnes ozaj jediné miesto, kde sa môžu stretnúť rôzne nadané deti s rôznym osudom. Je to teda jediné miesto, kde môžete ovplyvňovať, aké tie deti budú občania a ľudia. Čím neskôr sa o to snažíte, tým to ide ťažšie. Preto je veľmi dôležité, držať deti pohromade. (…) A je stále viac rodičov, ktorí si toto uvedomujú. Hovoria, že by najradšej nechali svoje deti vo verejnej škole. Keby sa nám podarilo verejné školy zlepšiť, tak tento typ rodičov nechá svoje deti vo verejnom systéme a bude školy podporovať, aby boli lepšie.“

Tomáš Feřtek
spoluzakladateľ vzdelávacej organizácie EDUin
v rozhovore pre portál ciernalabut.sk | 26. 5. 2016

 

Výber z udalostí

 Dnes sa udeľujú Ceny Nadácie Orange v kategóriách sociálna inklúzia, komunitný rozvoj a vzdelávanie. Medzi nominovanými je aj Nové školstvo za aktívne včlenenie témy vzdelávania do centra verejného záujmu, ktoré počas posledného dva a pol roka uskutočňuje najmä prostredníctvom kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Držte nám palce!

 Vláda navrhla zvýšenie platov učiteľov o 6 percent i zrušenie dolných limitov na počty žiakov na prvom stupni základných škôl. Novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj novelu školského zákona vláda navrhuje parlamentu prijať v skrátenom legislatívnom konaní s účinnosťou od septembra. V prvom prípade dôvodí hrozbou značných hospodárskych škôd, v druhom ohrozením ľudských práv a základných slobôd.

 Podľa ministerstva školstva je potenciálne ohrozených 60 málotriedok, z ktorých 36 vyučuje v slovenčine, 23 v maďarčine a 1 v rusínčine.  Školský zákon v aktuálnom znení vyžaduje, aby ich navštevovalo najmenej 11 žiakov v prvom a 13 žiakov v druhom až štvrtom ročníku. Aj keď systém financovania je nastavený tak, že málotriedkam poskytuje viac peňazí ako školám s oboma stupňami, ani to často nepostačuje na ich prevádzku a obce pravidelne žiadajú o ich dofinancovanie v rámci tzv. dohodovacieho konania. Aktuálne je na Slovensku 642 málotriednych škôl, ktoré v rámci nultého až štvrtého ročníka navštevuje vyše 21-tisíc žiakov.

Aj keď by sa zrušením málotriedok ušetrilo 12 miliónov eur, podľa ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) „pre malé deti bude lepšie, ak budú chodiť do školy vo svojej obci, ako by ich mali rodičia voziť do vzdialenejších miest.“ Pri celkovom rozpočte regionálneho školstva 1,45 miliardy eur sa minister neobáva, že by uvedené opatrenie ohrozilo avizovanú racionalizáciu siete škôl.

 Na to, že problémy málotriednych škôl nemusí vyriešiť ani navrhovaná novela zákona, upozorňujú niektorí starostovia obcí (viac tu a tu). Nový splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky (Most-Híd) považuje zavedenie školských autobusov zvážajúcich deti zo širšieho okolia do väčšej školy za koncepčnejšie riešenie, než ak „nejakou mimoriadnou finančnou injekciou o rok predĺžime existenciu málotriedok, keď nemáme premyslené, čo s nimi bude o rok či dva.“

Rýchlu novelu školského zákona kritizoval aj opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS), podľa ktorého treba zachovať školy iba v odľahlých obciach. Až 59 obcí zo zoznamu ministerstva sa však podľa neho nachádza do 15 kilometrov od iných základných škôl s oboma stupňami, pričom 44 obcí spája hromadná doprava pred a po vyučovaní. Pri klesajúcom počte detí tak podľa poslanca budú časom žiaci aj tak musieť za vzdelaním dochádzať.

 Väčšiu kritiku si vyslúžil druhý návrh novely schválenej vládou, vďaka ktorému sa na zvýšenie platov učiteľov v tomto roku vynaloží 32,5 milióna eur. Najväčšiu časť z toho zaplatí štát, približne pätinou sa na zvýšených výdavkoch majú podieľať obce a samosprávne kraje. S novelou preto nesúhlasí Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Zatiaľ čo samosprávy kritizujú nevykrytie celkových nákladov štátom, odborári aj SKU požadujú razantnejšie zvýšenie miezd.

Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), ktorá za zvýšenie objemu financií do školstve pred voľbami zorganizovala viaceré protestné akcie, zverejnila zhrnutie sľubov a možné scenáre vývoja učiteľských platov. Na príklade modelového učiteľa z Bratislavy v nej poukazuje na rozdiel, ktorý by na výplate pocítil podľa zámerov vlády a po splnení ich vlastných požiadaviek. Rozdiel nie je v cieľovej výške ohodnotenia, ale v načasovaní jeho zvyšovania.

 Petr Šabata vo svojom komentári navrhuje, aby nespokojní učitelia s ministrom školstva uzatvorili „obchod,“ na ktorom zarobia aj deti a rodičia. Ministerstvo by podľa neho malo u zriaďovateľov presadiť zrušenie desiatok základných a stredných škôl a prepustenie stoviek najhorších učiteľov. Za to by sa od januára 2018 mali platy zvýšiť skokovo na úroveň 80 percent priemerného príjmu vysokoškolských absolventov. „Učitelia by si mali priznať, že sú nielen riešiteľmi, ale aj súčasťou problému zvaného mizerná úroveň školstva. Mnohým z nich vyhovuje súčasný systém za málo peňazí málo muziky‘,“ uzatvára Šabata.

Podľa prezidenta Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimíra Crmomana je schválené zvyšovanie platov výsmechom a za tárajov označil tých, čo ho podmieňujú reformou školstva či prepúšťaním nekvalitných učiteľov.

 Vládou schválené návrhy vychádzajú z prioritných úloh, ktoré si ministerstvo školstva vytýčilo na tento rok. Oproti pôvodnému zoznamu v nich po okrúhlych stoloch so zástupcami školskej a akademickej obce pribudlo zvyšovanie platov učiteľov aj od januára 2017, i keď podľa programového vyhlásenia vlády (PVV) bolo podmienené zásadnými zmenami v rezorte.

Za najdôležitejšiu úlohu v tomto roku ministerstvo považuje vypracovanie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktorý má pokrývať dlhodobé zámery a ciele vzdelávania v desaťročnom výhľade. Dokument má byť na verejnú diskusiu predložený začiatkom decembra.

 Počas uplynulého týždňa pokračovala diskusia o tom, či a za akých podmienok majú zástupcovia školských organizácií či renomovaní odborníci spolupracovať s vládou a súčasným ministrom školstva. Niektorí zástupcovia školských organizácií považujú ministerské okrúhle stoly za mediálnu bublinu, ktorá sa len snaží vzbudiť dojem komunikácie a spolupráce.

 Zástupcovia ISU svoju nespokojnosť vyjadrujú aj v blogoch. Alžbeta Bojková kritizuje, že sa ich vláda snaží „urokovať k smrti“ pri príprave „Národného zdrapu“. Róbert Beutelhauser učiteľov vyzýva, aby sa nenechali uchlácholiť a nepovažovali zvolávanie okrúhlych stolov za úspech, pretože „všetci vieme, že kľúčovým problémom, ktorý musí byť na počiatku všetkých zmien, je naše ohodnotenie.“ Napokon, Ľuboš Sibert považuje okrúhle stoly za „obyčajné bezduché divadlo“ a ministra za „bábku na šnúrke, ktorou v zákulisí poťahujú ostatní.

Nespokojní učitelia kvôli nesplneniu svojich požiadaviek zvažujú rôzne formy protestu, narušenie preberania i priebehu predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie aj ostrý štrajk na jeseň. Minister školstva Peter Plavčan v reakcii na kritiku ISU uviedol, že „niektorí zástupcovia učiteľov, zďaleka však nie všetci, sa sústreďujú vo svojich prejavoch výlučne na problém zvyšovania finančných prostriedkov do školstva, a to najmä na zvyšovanie platov, pričom riešenie všetkých ostatných problémov pokladajú za druhoradé a prakticky odmietajú o nich aj diskutovať.“

 Diskusia pokračuje aj o angažmáne externých poradcov ministra, ktorí sa majú podieľať na vypracovaní NPRVV. Jeden z poradcov a šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan v rozhovore pre Konzervatívny denník Postoj vysvetľoval, že ponuku prijal aj s pochybnosťami, aby nebol len tárajom, ktorý sa zľakne, keď dostane možnosť prispieť k náprave nefungujúceho systému. Za zásadné riziká pre úspešné zmeny považuje nedostatočné financovanie a komplikovaný systém riadenia školstva. Pokúsiť sa predsa nie je nemorálne. Môže to byť nanajvýš naivné,“ myslí si Burjan.

O tom, že uskutočnenie zásadných zmien v školstve môžu ohroziť aj samosprávy ako zriaďovatelia väčšiny škôl, píše riaditeľ občianskeho združenia eduRoma Vlado Rafael. Starostovia totiž podľa neho majú moc urobiť z programového vyhlásenia vlády iba „zdrap papiera,“ ak napríklad zamedzia vytvoreniu nultého ročníka, prijímaniu žiakov z iných školských obvodov či zriaďovaniu materských škôl. NPRVV by mal podľa Rafaela zohľadňovať aj rôzne súvislosti decentralizácie a to, ako si jeho napĺňanie bude vedieť ministerstvo vymôcť v praxi.

 Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) odovzdal vláde petíciu za zjednotenie financovania a riadenia regionálneho školstva, pod ktorú sa podpísalo vyše 78-tisíc ľudí. Petíciu odborári iniciovali v marci 2015 a žiadajú v nej, aby sa financovanie a riadenie všetkých škôl a školských zariadení, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, vrátilo pod ministerstvo školstva. V súčasnosti základné a stredné školy spadajú pod tzv. prenesené kompetencie miest a obcí, čo znamená, že peniaze na ich chod prichádzajú od štátu vo forme normatívu na žiaka.

Odborári zároveň požadujú, aby sa financovanie materských škôl, základných umeleckých škôl, školských klubov či jedální spätne centralizovalo. Tieto školy a zariadenia totiž patria pod originálne kompetencie miest a obcí a ich chod je platený z podielových daní. Dôvodom na zmenu je podľa odborárov to, že obce a mestá si sami určujú, koľko peňazí na ich financovanie vyčlenia.

Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) by návrh odborárov znamenal destabilizovanie situácie. ZMOS je presvedčený, že rozhodovanie o tzv. originálnych kompetenciách v školstve patrí na miestnu úroveň a akákoľvek zmena by bola vážnym zásahom do fungovania verejnej správy.

 Prvý školský ombudsman Martin Maták je zároveň aj posledným. Po necelom polroku od toho, čo bývalého školského odborára do tejto funkcie vymenoval exminister školstva Juraj Draxler (nom. SMER-SD), odišiel do dôchodku a súčasné vedenie rezortu sa nestotožnilo s opodstatnenosťou Úradu pre ochranu práv v regionálnom školstve, ktorý viedol od decembra minulého roku. Ešte vo februári ministerstvo oznámilo, že úrad dostal 60 podaní z celého Slovenska. Väčšina z nich sa týkala sa najmä šikanovania, mobbingu a bossingu v školách.

 Po medializovanom prípade násilného odobratia sedemročného chlapca priamo zo školy sa predseda banskobystrického krajského súdu Milan Ďurica priamo v škole osobne ospravedlnil a ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh novej vyhlášky, ktorá má zmeniť výkon rozhodnutia o odobratí maloletých. Zaviesť má podrobnejšie postupy pri výkone rozhodnutí zohľadňujúce tri princípy vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, konkrétne princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, princíp rešpektovania jeho práv a princíp vypočutia názoru dieťaťa.

Po novom budú musieť súdy napríklad zisťovať, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Cieľom je korigovať doterajšiu prax niektorých súdov. „Evidujeme totiž prípady, že súdy po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky ukladajú pokuty za to, že sa nedarí uskutočniť stretnutie rodiča s dieťaťom,“ uviedol hovorca ministerstva Peter Bubla s tým, že k ukladaniu sankcií dochádza aj bez predchádzajúceho skúmania dôvodov, prečo k stretnutiu nedošlo. Súd tiež bude môcť nariadiť rodičom a dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na sociálnom alebo psychologickom poradenstve. Vyhláška má nadobudnúť účinnosť v júli.

Mimoriadne rokovania ľudskoprávneho aj sociálneho výboru parlamentu, ktoré výkon súdneho rozhodnutia vyvolal, stále nie sú ukončené.

 

Všimli sme si

 Erich Mistrík sa v blogu zamýšľa, o čom všetkom sú cyrilo-metodské tradície a z historických faktov a súvislostí odvodzuje aj to, že odvolávaním sa na solúnskych bratov sa na Slovensku zaväzujeme podporovať vzdelanosť.

 Študenti a učitelia z nitrianskeho Gymnázia sv. Cyrila a Metoda sa chcú stihnúť naučiť viac, a preto už nechcú čakať, kým sa ich školské počítače niekoľko minút zapínajú a štartujú sa v nich potrebné programy. Pripravili preto video v angličtine, v ktorom žiadajú verejnosť o finančnú pomoc pri obnove počítačovej učebne.

 O tom, že do júla zostane na Slovensku len málokto nevyskúšaný, a následne bude preskúšaná celá krajina, glosuje Oliver Bakoš.

 Prehľad podujatí, ktoré sa konajú v Bratislave a okolí pri príležitosti Medzinárodného dňa detí, nájdete tu.

 Slovenská akadémia vied je najdôveryhodnejšou inštitúciou. Ukázal to reprezentatívny prieskum agentúry Focus uskutočnený od 3. do 9. mája tohto roka na vzorke 1 003 respondentov.

 

Pripravujeme

 V júni zverejníme víziu vzdelávania pre Slovensko postavenú na potrebách detí. Zužitkujeme v nej poznatky a skúsenosti získané počas dva a polročného trvania kampane Chceme vedieť viac doplnené o podnety z tretieho okrúhleho stola pre zástupcov politických strán, odborníkov v oblasti vzdelávania, učiteľov a rodičov, ktorý sme realizovali v apríli.

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top