Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Výrok týždňa
„Priemerné čísla z testovania na východnom Slovensku nehovoria nič o tom, akého vzdelávania sa dostáva väčšine tamojších detí. Východniarske školy, na ktoré vo veľkom nedopadá problém oddelených rómskych komunít, patria podľa výsledkov v testovaní v priemere k tomu lepšiemu, čo slovenský vzdelávací systém ponúka. (Debatu o tom, že samotné testovanie nemusí veľa hovoriť o kvalite vzdelávania, si nechajme na inokedy.) Ak priemerné čísla testovania v celom kraji o niečom vypovedajú, tak len o tom, aký veľký je problém tej časti rómskych detí, ktoré sa narodili v najhorších podmienkach, a ako málo ich vie dnešný systém vzdelávania posunúť vpred.“
František Múčka
šéfredaktor denníka Postoj
v komentári na portáli Postoj.sk | 21. 1. 2018
Výber z udalostí
V treťom januárovom týždni odborníci, politici i praktici diskutovali o osemročných gymnáziách, reformných alternatívach, plytvaní peňazí a mnohom ďalšom.
• Päť percent študentov malo od nového školského roka nastúpiť na osemročné gymnáziá vo všetkých krajoch Slovenska. Došlo však ku zmene. „To, ako si rozdelí kraj financie na triedy na gymnáziách, je v ich kompetencii. My budeme prostredníctvom novely zákona regulovať len ten počet päť percent. Budeme sa snažiť navýšiť ho na desať percent vzhľadom k tomu, že tento počet bol určený v dokumente Učiace sa Slovensko,“ oznámila ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS).
Dlhodobý problém s päťpercentnou kvótou má najmä Bratislavský samosprávny kraj, kde dnes osemročné gymnáziá navštevuje zhruba 19 percent detí. Obmedzenie počtu gymnazistov by sa preto dotklo najmä tohto kraja, pričom z rozhodnutia okresného úradu by ho najviac pocítili cirkevné a súkromné školy. Na túto skutočnosť upozornila europoslankyňa Jana Žitňanská zverejnením rozhodnutia úradu, podľa ktorého väčšina týchto škôl nemá v budúcom školskom roku otvoriť prvý ročník.
Opozičné hnutie OĽaNO toto rozhodnutie označilo za diskriminačné a tímlíder strany SaS pre školstvo Branislav Gröhling ho okomentoval ako úradnícky zásah.
• Ministerka Lubyová priznala, že zmeny najviac pocítia cirkevné školy. Dodala, že o tom chce diskutovať s ministrom Robertom Kaliňákom (Smer-SD) aj županom Jurajom Drobom (SaS), keďže rezort podľa nej v tomto prípade hrá „druhé husle“.
Proti zníženiu počtu tried prvých ročníkov osemročných gymnázií vznikla aj petícia. Podľa predsedu petičného výboru Miroslava Draguna po vyzbieraní 10-tisíc podpisov iniciátori požiadajú o stretnutie s ministerkou Lubyovou a ministrom Kaliňákom. Ten sa vyjadril, že je proti znižovaniu kvót.
• Názory na existenciu osemročných gymnázií vyjadrili viacerí odborníci a politici v anketách Denníka N a portálu Postoj.sk (tu a tu). O tom, prečo sú osemročné gymnáziá problémom s ohľadom na sociálnu funkciu školy, píše Martin Hanus. Nad tým, či sú gymnáziá prirodzeným alebo umelým prvkom v našom školskom systéme, uvažuje Martin Mojžiš.
• K téme sa vyjadrilaj premiér Robert Fico v relácii RTVS Sobotné dialógy, pričom povedal, že sa spolieha na profesionalitu ministerky školstva a v oblasti stredného školstva má jeho plnú dôveru.
Predseda vlády zároveň uviedol, že nemieni ministerku Lubyovú kritizovať za organizačné zmeny na ministerstve, ani zmeny v kompetenciách štátnych tajomníkov. Po parlamentných voľbách by sa podľa premiéra mali strany zamyslieť nad riadením ministerstiev bez nominantov iných koaličných partnerov vo vedení.
• Z mnohých strán kritizovaná reorganizácia ministerstva školstva, ktorá zlúčila Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) s odborom celoživotného vzdelávania, viedla k tomu, že napriek avizovanému výberovému konaniu sa riaditeľkou novo vytvoreného odboru stala Monika Korkošová, ktorá mala na starosti celoživotné vzdelávanie aj predtým.
• V piatok ministerka Lubyová v relácii Rádia Expres povedala, že IVP bude v novej štruktúre čoskoro posilnený o šesť nových zamestnancov. „To oddelenie, ktoré teraz bolo dočasne zlúčené, sa opäť oddelí vo forme týchto dvoch jednotiek. To je horizont dvoch – troch mesiacov,“ dodala Lubyová bez vysvetlenia, načo bolo vlastne zlúčenie potrebné.
• Výsledky testovania piatakov opätovne potvrdili rozdielnu úroveň vedomostí žiakov z bohatších a chudobnejších regiónov. Najhoršie výsledky dosiahli žiaci v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská v tejto súvislosti poznamenala, že „nožnice sa medzi východným a západným Slovenskom roztvárajú.“ Kompletné výsledky testovania si môžete pozrieť tu.
O tom, že priemerné čísla z testovania na východnom Slovensku nevysvetľujú, aké vzdelávanie dostáva väčšina tamojších detí, píše Fero Múčka.
• Nielen na zhoršujúce sa výsledky žiakov upozornili predseda opozičnej SaS Richard Sulík a tímlíder strany pre školstvo Branislav Gröhling. Na tlačovej konferencii zároveň predstavili reformný plán SaS v školstve pod názvom „Spravme Slovensko vzdelanejším.“
Dokument opisuje 11 oblastí, ktoré je podľa strany nevyhnutné zmeniť, vrátane zvýšenia učiteľských platov, spájania rezortných organizácií, racionalizácie siete základných, stredných aj vysokých škôl, voľného trhu s učebnicami i sledovania uplatnenia absolventov.
Podrobnejšie o reformných predstavách SaS v školstve hovoril Gröhling v relácii časopisu .týždeň.
• Opozičné hnutie OĽaNO v uplynulom týždni usporiadalo tlačovú konferenciu, na ktorej jeho poslankyňa Veronika Remišová vyhlásila, že rezort školstva opäť plytvá peniazmi. Poukázala na zmluvu, ktorú ministerka podpísala v posledný pracovný deň roka 2017.
„Zmluva sa týka poradenských služieb pre eurofondový Operačný program Výskum a inovácie, najmä pre Výskumnú agentúru ministerstva, ktorá bola v centre letného eurofondového škandálu,“ spresnila Remišová a dodala, že si rezort školstva na jej základe objednáva konzultantov za 95 eur za hodinu na rovnaké práce, aké už robia jeho zamestnanci. Od konzultantov pritom ministerstvo vyžaduje iba trojročnú prax a nie je podmienkou, aby bola v oblasti výskumných projektov či eurofondov.
Ministerstvo školstva v reakcii na kritiku OľaNO vyhlásilo, že zmluva na poradenstvo je len rámcová, a teda nemusí byť vyčerpaná maximálne stanovená suma. „Kvalitu dodávaných služieb bude garantovať kvalifikovaný expert,“ dodal komunikačný odbor rezortu.
Všimli sme si
• Spoločnosť Scio predstavila výsledky analýzy slovenských uchádzačov o štúdium na českých vysokých školách. Medzi dôležité zistenia zaradila napríklad to, že slovenskí študenti sú pri prijímacích skúškach rovnako úspešní ako českí a v matematike dokonca úspešnejší. Najlepší uchádzači sa podľa Scio hlásia na právo, prírodovedné a technické odbory, najviac ich napokon zamieri na technické a ekonomické odbory.
• Nadácia Milana Šimečku a Dom Anny Frankovej v Amsterdame pozývajú učiteľov, mládežníckych pracovníkov a zástupcov vzdelávacích organizácií na seminár, na ktorom predstavia nový vzdelávací portál Stories that Move. Venuje sa otázkam identity, rozmanitosti, predsudkom a diskriminácii. Základom sú autentické vyjadrenia, názory a skúsenosti súčasných mladých ľudí rozmanitého pôvodu, ktoré dopĺňajú životné príbehy ľudí z rôznych období v minulosti.
• Učiteľ Jozef Beňuška z martinského Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha získal nedávno cenu za celoživotnú prácu na popularizácii vedy od Európskej fyzikálnej spoločnosti. Článok o tom, ako vyučovanie Najlepšieho európskeho fyzikára roka 2017 vyzerá, zverejnil portál Čierna labuť.
• O tom, prečo je dnes v škôlkach a školách viac detí s rečovými problémami, ale aj o tom, že nikdy nie je neskoro s nimi bojovať, hovorí logopedička Ľubica Prokešová.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk
Prihláste sa na odoberanie newslettra: