Čo priniesol týždeň 19. 11. 2018 – 25. 11. 2018

Andrej Danko. Sláva národa? Kdeže. Nič. …len hanba | Foto – TASR

Andrej Danko. Sláva národa? Kdeže. Nič. …len hanba | Foto – TASR

 

Témy týždňa

Danko naďalej vo funkcii predsedu parlamentu • Návrh povinnej predškolskej dochádzky víri diskusiu • Obedy „zadarmo“ nechcú ani samotné školy • Výskumné granty opäť vyhlásené škandalózne

 

Výrok týždňa

„Ak spľundrujeme les, máme nádej, že tam čoskoro vyrastie nový. Ak však naučíme naše deti, že za švindle im nič nehrozí, ani len tá hanba, a že tí, čo klamú a kradnú, to dotiahnu najvyššie, a teda že podvádzať sa vlastne oplatí, tak nám už nepomôže žiadna miliónová kampaň z eurofondov, a ani tá najzásadnejšia reforma školstva. Lebo ako sa to naučia ony, tak to budú učiť svoje deti.“

Vladimír Leksa
vedec a spisovateľ
komentári Denníka N | 19. 11. 2018

 

Výber z udalostí

• Na začiatku tragikomického príbehu Andreja Danka (SNS) a jeho titulnej role v najskloňovanejšej téme tejto jesene bol titul JUDr. za „jeho“ rigoróznu prácu. Najprv „len“ nebolo jasné, kde a ako ho predseda parlamentu získal. Na Univerzite Komenského (UK), kde študoval, sa práca nenašla a škola odmietala prezradiť viac. Danko na otázky tiež neodpovedal a neskôr sa obhajoval vyhlásením, že „riadne ukončil aj doktorandské štúdium, aj advokátske skúšky.“

Potom sme sa dozvedeli, že Danko síce vyštudoval právo na UK, no doktorský titul získal na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Akonáhle sa však o prácu začali zaujímať médiá, Danko k nej licenčnou zmluvou obmedzil prístup. Následne vysvitlo, že práce s rovnakým názvom a počtom strán vznikli v rokoch 1999 aj 2000. Autorom tej druhej je Danko. Autorka prvej práce, Emília Shakkour, ho nepozná a jej práca z knižnice UK „záhadne“ zmizla.

Keď sa konečne Danko prácu rozhodol po mesiaci a pol zverejniť, ukázalo sa, že je takmer úplne zhodná s rigoróznou prácou Daniela Pisáka, ktorý ju na UMB obhájil v roku 2001. Porovnaním prác sa zistilo, že v práci sú kompletne opísané pasáže z piatich učebníc práva, a to bez náležitého citovania. Predseda parlamentu Danko je teda usvedčený podvodník.

Treba viac komentárov ako tutututututu a tu?

• Opozícia sa kvôli tomu pokúsila Andreja Danka odvolať hneď dvakrát. Prvá schôdza trvala pár minút, koalícia totiž neumožnila schváliť jej program. Na druhý pokus sa rokovanie parlamentu otvoriť podarilo. V jeho úvode sa predseda SNS obhajoval tým, že rigorózna práca zabezpečuje len stavovský titul a môže byť robená aj metódou kompilácie“ a novinárov obvinil z klamstva, rozbíjania vzťahov a vymýšľania si káuz.

Denník N zareagoval článkom, v ktorom konštatuje, že jeho obhajoba nesedí.Kompilácia – čiže rigorózna práca vytvorená pospájaním odcitovaných cudzích textov – nebola povolená ani v roku 2000,“ napísala Mária Benedikovičová.

Za odvolanie Danka z funkcie bolo v tajnom hlasovaní 61 poslancov, proti bolo 26 poslancov, 1 poslanec sa hlasovania zdržal. Šéf národniarov teda svoju funkciu ustál. Deň, keď obhajoval svoj titul, zhrnul vo videu denník SME.

• Ako na kauzu rigoróznej práce reagovali politici, vedci či publicisti v uplynulom týždni?

x Poslanec Anton Hrnko (SNS) prirovnal odvolávanie Danka k atentátu na Jána Pavla II.;

x Podpredseda parlamentu Béla Bugár (Most-Híd) takto odpovedal na otázku, či mu neprekáža spolupráca s politikom, o ktorého práci sa hovorí ako o plagiáte;

x Predseda opozičnej SaS Richard Sulík v reakcii ukázal svoju diplomovú prácu;

x Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied (SAV) skonštatovalo, že nezáleží na tom, o aký druh práce ide, pretože plagiát bol, je a vždy bude podvodom;

x Teológ Samuel Jezný upozorňuje, že na Slovensku môžu pôsobiť plagiátori v parlamente aj  akademici publikujúci v predátorských časopisoch;

x Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová zhodnotila, že už to „že Andreja Danka treba pre plagiátorstvo odvolávať a neodstúpil z vlastnej vôle, odráža úroveň politickej kultúry v tejto krajine.“

 • Rezort školstva vydal v súvislosti s kauzou rigoróznej práce vyhlásenie, v ktorom ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) uviedla, že „len na základe záväzných predpisov vieme zabezpečiť, že nezákonne získané tituly budú môcť byť odnímané – zároveň však garantovať držiteľom akademických titulov, že získané tituly nebudú môcť byť neoprávnene odnímané alebo škandalizované.“

Slovenskej komore učiteľov (SKU), ktorá Lubyovú žiadala o vyjadrenie jednoznačného postoja, ministerka odkázala, že Danko mal v texte uvedené zdroje a tak nemôže „na prvý pohľad povedať, že ide o nejaký plagiát.“

Ministerstvo zároveň avizovalo predloženie novely vysokoškolského zákona, ktorá má umožniť odoberanie titulov. Poslanec NR SR Miroslav Beblavý(Spolu) v tejto súvislosti poznamenal, že „SNS je očividne schopná ešte aj legislatívneho plagiátu.“ Jeho strana totiž na dnes začínajúcu schôdzu parlamentu predložila návrh s rovnakým cieľom ešte začiatkom novembra.

• Ministerka školstva Lubyová po zasadnutí vlády vyhlásila, že od 1. septembra 2020 plánuje zaviesť povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky päťročné deti.

Analytička To dá rozum (TDR) Katarína Vančíková na margo návrhu poznamenala, že prichádza v situácii, keď na Slovensku prebieha boj o umiestnenie detí v škôlke. Skonštatovala tiež, že štvrtina troj- a štvorročných detí by nedostala miesto v škôlke, ak by bola dochádzka 5-ročných povinná. „Najväčšiemu riziku by čelili deti v Košickom a Prešovskom kraji, kde by za bránami zostalo 45 % detí vo veku 3-4 roky,“ uviedla Vančíková.

K návrhu povinnej predškolskej výchovy sa vyjadrilo aj mimoparlamentné KDH, podľa ktorého je takéto rozhodnutie nepodložené analýzou. Na obe vyjadrenia reagovala Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktorá poukázala na krajiny, kde povinné škôlku zvolili ako nástroj odstraňovania nerovností v prístupe ku vzdelaniu. Ako medzinárodne osvedčenú prax vníma povinnú predškolskú výchovu aj splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd).

Aj o tom, či v prípade zavedenia povinnej predškolskej výchovy v roku 2020 budú stačiť kapacity škôlok, sa Denisa Gdovinová z časopisu .týždeň rozprávala s učiteľkou Andreou Benkovou.

• Do pozornosti sa opäť dostal aj návrh na školské obedy zadarmo z dielne poslancov SMER-SD, o ktorom bude parlament rokovať v druhom čítaní. Jeden z predkladateľov tejto idey Erik Tomáš sa vyjadril, že stále hľadajú správnu formuláciu zákona a že je ťažké naformulovať ju.

Poslanec Martin Poliačik (Progresívne Slovensko) na margo návrhu uviedol, že za každých 50 stravníkov navyše sa musí do jedálne prijať jedna osoba naviac a náklady na nové pracovné miesta v návrhu pokryté nie sú.

Kriticky sa k návrhu vyjadrilo aj Združenie základných škôl Slovenska a Združenie katolíckych škôl Slovenska. „Svojprávni občania dnes nepotrebujú, aby štát rozhodoval, kde a čo budú obedovať ich deti,“ uviedli v spoločnom stanovisku. Sociálny výbor parlamentu napriek tomu návrh odobril.

• Výskumná agentúra spadajúca pod ministerstvo školstva v polovici novembra zverejnila výzvy na podporu projektov dlhodobého a strategického výskumu. Na ich vypracovanie majú vedecké a výskumné inštitúcie pár dní„Termíny sú extrémne krátke a neviem, či stihneme zareagovať. Robíme pre to maximum,“ komentoval situáciu rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer.

Rezort školstva na kritiku reagoval konštatovaním, že zámer vyhlásiť výzvy bol zverejnený v harmonograme na predkladanie žiadostí už 10. septembra. „Taktiež prebiehala komunikácia a poskytovanie informácií potenciálnym žiadateľom prostredníctvom okrúhlych stolov, ktoré sa uskutočnili 23. októbra a 12. novembra,“ dodalo ministerstvo.

Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) situáciu označila za škandál. Ministerka Lubyová v reakcii odkázala, že oblasť eurofondov je škandalizovaná zbytočne a neprispieva k zvýšeniu ich čerpania.

 

Všimli sme si

• Sľub vlády poskytnúť na rekonštrukciu vysokoškolských internátov 50 miliónov eur pripomenul denník SME v reportáži, a zároveň priblížil stav študentského internátneho mestečka v Bratislave. „Len na komplexnú rekonštrukciu časti Mlynov, ktoré spravuje Univerzita Komenského, by bolo potrebných viac ako 50 miliónov,“ uvádza denník.

• V čom je tajomstvo dobrého učiteľa? Na túto otázku odpovedali učitelia, ktorí v ostatných jedenástich rokoch vyhrali súťaže o najlepšieho či najobľúbenejšieho učiteľa na Slovensku.

• Sme najväčšou slovenskou univerzitou v Českej republike,“ skonštatovalv rozhovore pre Hospodárske noviny rektor Masarykovej univerzity MikulášBek. V súčasnosti na nej študuje viac ako päťtisíc slovenských študentov a študentiek.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk