Čo priniesol týždeň 22. 1. 2018 – 28. 1. 2018

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Výrok týždňa

„Funkciou školstva v každej spoločnosti nie je iba služba trhu, a už vôbec nie jeho momentálnym či krátkodobým potrebám. Funkcia školstva je oveľa širšia, bohatšia aj vznešenejšia. Ide o prípravu hodnotných ľudských bytostí a občanov, ktorí vedia nielen pracovať, ale aj žiť a riešiť nielen pracovné a výrobné, ale i životné, spoločenské, politické, psychologické a ľudské problémy a otázky. Aspoň zatiaľ to tak vždy bolo a je všade tam, kde funkciou školstva nie je „výroba“ bezduchých robotov a manuálnych muklov, príveskov stroja.“

Emil Višňovský
spoluautor Učiaceho sa Slovenska
v reakcii na komentár Branislava Ondruša (Smer-SD) | 26. 1. 2018

 

Výber z udalostí

• Zajtra uplynú štyri roky, odkedy Nové školstvo spolu s partnerskými organizáciami a podporou fínskej ministerky školstva Kristy Kiuru odštartovalo kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Medzičasom sa v kresle ministra školstva vystriedali štyria nominanti a neutešený stav slovenského školstva sa stal spoločenskou témou. Doteraz sa však nestal ozajstnou politickou prioritou.

Aj preto budeme i naďalej realizovať naše aktivity, upozorňovať na problémy, navrhovať riešenia, prinášať inšpirácie i pravidelné súhrny o dianí v školstve. Zhrnutie našich doterajších aktivít si môžete pozrieť tu. Sledujte a podporujte nás aj naďalej.

4 roky kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania

O tom, ako nepripravenosť neustále sa meniacich ministrov školstva mrhá našim časom, písala zakladateľka Nového školstva a nezávislá poslankyňa parlamentu Zuzana Zimenová.

• Slovenskí vedci pôsobiaci u nás i v zahraničí adresovali otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) a ministerke školstva Martine Lubyovej (nom. SNS), v ktorom upozorňujú na zhoršujúci sa stav vedy a výskumu na Slovensku.

Vedci z iniciatívy Žijem vedu navrhujú nezávislé hodnotenie vedeckých projektov zahraničnými odborníkmi, hĺbkové hodnotenie kvality výskumu či obsadzovanie výskumných pozícií v otvorených súťažiach a s presne stanovenými kritériami. Vedci sa vyslovujú aj za zvyšovanie platov, zavedenie prijímacích skúšok na vysoké školy či zvýšenie podielu HDP na financovanie vedy a výskumu.

• Ministerka Lubyová v reakcii na otvorený list v relácii RTVS O 5 minút 12 povedala, že viaceré z požiadaviek sú dnes už splnené a vedci žijúci v zahraničí majú vytvorené podmienky na to, aby sa mohli na Slovensko vrátiť. „Možno žijú v týchto mýtoch, že ako je to všetko zlé a nechápu, že jednoducho môžu prísť, dostanú veľmi výraznú finančnú podporu a nech sa páči, nech sa nám hlásia na túto schému a nech prídu,“ skonštatovala ministerka s poukazom na podpornú schému, ktorá doposiaľ prilákala iba zopár slovenských odborníkov zo zahraničia.

• Väčšina vedcov, ktorí otvorený list svojím podpisom podporili, pôsobí na Slovensku. Počas druhej Ficovej vlády sa aj Martina Lubyová podpísala pod výzvu platformy Veda chce žiť, ktorá chcela informovať „o žalostnej situácii a o pokrivenostiach systému v slovenskej vede“ a „prinášať do diskusie konštruktívne návrhy a iniciovať systémové zmeny.“

O tom, že „vinou našej histórie je nám bližšie kolektívne nariekanie ako individuálne vynikanie,“ a ako by dobre vytvorené podmienky mohli pomôcť prinavrátiť slovenských vedcov zo zahraničia, píše slovenský neurogenetik pôsobiaci v Rakúsku Tomáš Eichler.

• Aj v uplynulom týždni rezonovala téma kvót pre prvé ročníky osemročných gymnázií, ktorá vyvolala kritiku najmä v Bratislavskom kraji, kde záujem o tieto školy dosahuje 19 %. Znižovanie podielu žiakov prestupujúcich zo základných škôl na gymnáziá pritom z rozhodnutia okresného úradu mali najviac pocítiť cirkevné a súkromné školy.

• Vo štvrtok o navýšení kvót rokoval školský výbor parlamentu, no zvýšenie podielu z 5 na 10 % jeho členovia napokon neschválili. V diskusnej relácii TA3 V politike to ministerka Lubyová komentovala tak, že opozícia sa zomkla, aby návrh zablokovala a o téme mohli jej zástupcovia rečniť v pléne.

Musí sa nájsť 15 podpisov, aby sa to predložilo v pléne,“ vysvetlil člen výboru a tímlíder SaS pre školstvo Branislav Gröhling. Podpredsedníčka výboru Veronika Remišová (OĽaNO) povedala, že je za úplné zrušenie kvót a akademickú debatu o smerovaní osemročných gymnázií.

• Návrh ročného odkladu platnosti kvót prezentovalaeuroposlankyňa Jana Žitňanská a opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SPOLU). Ten dodal, že „do budúceho roka treba pripraviť systémové riešenie, teda zachovať najlepšie školy, ktoré máme.“

To, že ministerka školstva zavádza, keď tvrdí, že termín vstupu kvót do platnosti bol dlho známy, no nikto neinicioval návrh na jeho odklad, uviedla poslankyňa Adriana Pčolinská (Sme rodina). Dodala, že vo februári minulého roka predložila takýto návrh do parlamentu, ktorý však nebol schválený.

• O tom, že obmedzovanie osemročných gymnázií cirkevných škôl je diskriminačné, hovorila pre portál Postoj.sk uršulínka Dana Harmáčková, ktorej rád zriaďuje dve gymnáziá a základné školy. Zníženie kvót však chápe, keďže podľa nej devastujú základné školy aj štvorročné gymnáziá.

Finálny osud Školy pre mimoriadne nadané deti, ktorá mala pôvodne prísť o dve tretiny miest opisuje v článku týždenník Trend.

• O poslaní a osude osemročných gymnázií sa živo diskutuje aj v Českej republike. Výsledky dlhodobého výskumu projektu CLoSE poukazujú na to, že viacročné gymnáziá majú bezvýznamnú či nulovú pridanú hodnotu v merateľných výstupoch vzdelávania a podporujú iba oddeľovanie žiakov na základe socioekonomického postavenia ich rodín. Na neoslnivé výsledky i socioekonomické súvislosti zaraďovania detí do osemročných gymnázií, ktoré vyplývajú z výsledkov medzinárodných meraní, poukázal vo svojom blogu aj Ondrej Kaščák.

• Ministerka školstva Lubyová k téme osemročných gymnázií napokon vyhlásila, že by sa rodičia v Bratislavskom kraji mali pripraviť na to, že miest bude menej a výber žiakov bude prísnejší.

• Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) zverejnila otvorený list, ktorý upozorňuje na nesplnený sľub minulej vlády Roberta Fica o rekonštrukcii internátov. „Od obdobia prísľubov a dohôd z decembra 2015 už prešli viac ako dva roky, a počas tohto obdobia sme nezaznamenali žiadnu aktivitu, ktorá by nasvedčovala plnenie vyššie uvedených sľubov,“ skonštatoval predseda ŠRVS Bálint Lovász.

Pred voľbami v roku 2016 strana Smer-SD sľúbila, že na obnovu internátov vyčlení 50 miliónov eur. Začiatkom januára tohto roku minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) na tento prísľub reagoval konštatovaním, že „sľuby predchádzajúcej vlády sú sľubmi predchádzajúcej vlády.“
Tomu, ako dnes vysokoškolské internáty v Bratislave či Košiciach vyzerajú, sa venoval portál aktuality.sk.

• Plán prípravy spoločných téz na reformu vysokého školstva predstavili členovia Klubu 500 a zástupcovia ôsmich slovenských vysokých škôl. Motiváciou pre ich spracovanie má byť skutočnosť, že súčasné financovanie vysokých škôl nie je previazané na uplatniteľnosť absolventov vo vyštudovanom odbore a normatív na študenta nezohľadňuje materiálovú náročnosť odborov.

 

Všimli sme si

• Nadácia pre deti Slovenska predstavila výsledky projektu Samospráva rešpektujúca práva detí a mladých ľudí. Na to, čo funguje v samospráve i v škole, ktorá sa ku svojim žiakom správa rešpektujúco, sa môžete pozrieť vo videách k projektu (tu a tu).

 

• Nadácia Pontis vyhlásila 2. ročník Ceny Generácia 3.0, ktorá je venovaná inovatívnym vzdelávacím postupom. Uchádzať sa môžu projekty v rámci piatich kategórií, prihlásiť sa možno do 15. februára.

• Nadácia Zastavme korupciu zverejnila výzvu pre stredné školy Férovka, prostredníctvom ktorej možno získať finančnú aj nefinančnú podporu pre projekty zamerané na problémy súvisiace s podvádzaním, šikanovaním, zneužívaním moci či protekciou. Viac informácií nájdete tu, prihlásiť sa možno do 27. apríla.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra: