Témy týždňa
Sprísnia sa prijímačky na stredné školy 
Na zavedenie duálneho modelu v odbornom vzdelávaní chýba zamestnávateľom finančná podpora Parlament zamietol návrh na rozšírenie a podporu služieb v oblasti predškolského vzdelávania a starostlivosti Minister školstva predstavil nový štátny vzdelávací program pre materské školy Zvýšenie platov v školstve je v budúcom roku isté Minister školstva plánuje dopracovať správu o stave školstva
Výrok týždňa
„Během mé návštěvy slavila Keňa Den hrdinů. Nevím proč, ani kdo byli ti hrdinové, kvůli kterým státní svátek vznikl. Jisté ale je, že prezident o nich v televizí přenášeném projevu nemluvil. Mluvil o dětech a mladé generaci, to jsou v Keni hrdinové dnešní doby, „do nich vkládáme své naděje“. A u nás? Podívejte se do novin, poslechněte si ministra školství nebo prezidenta současného i minulého. Na vysoké školy jich chodí moc, neučí se, podívejte, kolik jich neodmaturovalo, mají tituly a nic neumí, jsou líní, vyzkoušíme je na konci deváté třídy a ty, co málo umí, nepustíme dál studovat atd. atd. Psychologové ovšem už dávno vědí, že každý člověk, a děti zvlášť, z velké části naplňuje očekávání, které do něj vkládá okolí. V Keni i u nás.“
Výber z udalostí
Minister školstva Juraj Draxler potvrdil, že sprísni selekciu absolventov základných škôl pri ich postupe na stredoškolské maturitné štúdium. Sprísnenie prijímačiek má prispieť k zníženiu počtu študentov na gymnáziách a zvýšeniu ich záujmu o stredné odborné školy (SOŠ). „Snažíme sa, aby táto možnosť bola už na jar alebo na budúci rok. Diskutujeme s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania a so zástupcami gymnázií, ako rýchlo a v akej forme sme schopní tento systém zaviesť. Zrejme najlepšie bude, ak základom bude testovanie deviatakov,“ povedal minister v rozhovore pre denník Pravda.
Sprísnenie prijímania študentov na maturitné odbory však môže skomplikovať životnú dráhu viac záujemcom o SOŠ ako budúcim gymnazistom. V skutočnosti totiž na SOŠ študuje oveľa viac žiakov ako na gymnáziách a trend stúpajúceho záujmu absolventov základných škôl o SOŠ potvrdil aj tohtoročný prieskum, ktorý sa realizoval v rámci projektu Odborné vzdelávanie a príprava na trh práce na vzorke 15 000 rodičov ôsmakov a deviatakov. Takmer polovica opýtaných rodičov chce, aby ich deti v budúcnosti študovali na SOŠ s maturitou a len približne tretina z nich preferuje gymnázium. Menší záujem ako o gymnáziá majú len o SOŠ bez maturity, obchodné akadémie a zdravotné školy.
V spomínanom prieskume rodičia ďalej uviedli, že ich pri výbere SOŠ brzdí najmä obava, že sú slabo vybavené a že deti na budúce povolanie dostatočne nepripravia. Veľké nádeje ale vkladajú do spolupráce škôl s firmami. Predpokladajú, že deti budú vo firmách praxovať za mzdu a po skončení školy dostanú riadne pracovné miesto. Aktuálne reakcie zamestnávateľov na nový zákon o odbornom vzdelávaní však naznačujú, že tieto očakávania rodičov nebudú tak skoro naplnené. „Nie je možné, aby sa duálne vzdelávanie uskutočnilo v každej firme, v každom meste, v každom kraji,“ povedal prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. „Niektoré firmy si to môžu dovoliť, aj to robia, ale je ich málo,“ dodal. „Ak má byť zákon účinný a reálne úspešný v praxi, je dôležité, aby boli zamestnávatelia motivovaní,“ doplnil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Firmy požadujú motivačný príspevok z verejných zdrojov, nie prostredníctvom daňovo odpočítateľnej položky.
V školskom roku 2013/2014 bolo zamietnutých približne 8 900 žiadostí o umiestnenie dieťaťa do verejnej materskej školy. Väčšina poslancov Národnej rady SR však zamietla návrh poslanca Miroslava Beblavého, ktorý ponúkal rodičom garanciu na zabezpečenie predškolskej starostlivosti o ich dieťa, ak o to požiadajú. Návrh zákona dával rodičom záruky, že obce a mestá ich žiadosti vyhovejú aj v prípade, keď nebudú mať v miestnych materských školách dostatok miesta. Umožňoval totiž, aby aktívne hľadali aj iné riešenia, napríklad aby podporili vznik tzv. detských skupín a ďalších služieb. „Považujem za optimálne riešenie tam, kde je málo detí, aby obce nemuseli zriaďovať škôlku. Môže sa v dedine vybrať jedna pani, ktorá bude strážiť päť detí, ak splní nejaké minimálne podmienky. Nemusia preto budovať budovu pre pár detí,“ vysvetlil poslanec.
Ministerstvo školstva plánuje problém s nedostatkom miest v škôlkach riešiť naďalej iba cez budovy materských škôl. Parlament schválil novelu školského zákona, na základe ktorej bude môcť rezort školstva poskytovať financie na ich rekonštrukciu a výstavbu a do roku 2020 zabezpečí pre 95 percent detí vo veku od štyroch do šiestich rokov miesto v škôlke. „Vláda Slovenskej republiky považuje rozvoj materských škôl za jednu zo svojich hlavných priorít,“ povedal minister školstva Juraj Draxler. „Ak chceme vychádzať v ústrety mladým rodinám, tak potrebujeme podporovať materské školy,“ dodal minister.
Minister školstva Juraj Draxler predstavil nový štátny vzdelávací program (ŠVP) pre materské školy. Podľa jeho slov dokument neobsahuje veľké zmeny z hľadiska toho, čo sa bude v škôlkach s deťmi reálne diať. „Ide skôr o to, aby bol ten dokument prehľadnejší,“ vysvetlil minister. Nový ŠVP má odbremeniť pedagógov v škôlkach od zbytočnej byrokracie.
Platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve sa v roku 2015 zvýšia o 5 percent. Zakotvila to kolektívna zmluva vyššieho stupňa vo verejnej správe, ktorú podpísal minister školstva Juraj Draxler spolu s ďalšími ministrami a sociálnymi partnermi. Nárast platových taríf v školstve o 5 percent sa tak uskutoční už tretí rok po sebe.
V nasledujúcom roku sa rezort školstva plánuje zaoberať aj Správou o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu, ktorú ešte v roku 2013 predložil do parlamentu vtedajší minister Dušan Čaplovič a ktorej osud je stále nejasný. „Minister školstva plánuje Správu o stave školstva prepracovať, aktualizovať a predložiť vláde v budúcom roku,“ povedala hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Minister Juraj Draxler podpísal memorandum o porozumení so spoločnosťami DATALAN, a. s. a Samsung Electronics Czech and Slovak, s. r. o. v oblasti rozvoja moderných technológií. „Moderné riešenie tabletovej učebne umožní interaktívnu spoluprácu medzi učiteľom a žiakmi. Tiež dá učiteľovi možnosť vyučovať akékoľvek učivo atraktívnym spôsobom. Počiatočný strach učiteľov z používania tabletov pomôžu prekonať realizované školenia,“ povedal minister školstva. Na realizáciu školení sa spojili dva národné projekty, konkrétne Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva (EVSRŠ v rámci projektu Digiškola) a Aktivizujúce metódy vo výchove (AMV), ktoré pripravili pre učiteľov dve vlny špeciálnych školení na podporu využitia tabletov.
Rezort školstva avizuje, že chce, aby sa telesná výchova stala u detí opäť obľúbeným predmetom. V rámci projektu Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy ponúka učiteľom v budúcom roku kurzy zážitkového učenia telocviku. Projekt za 5,3 mil. eur má byť reakciou na často opakovaný názor väčšiny dospelých, že sa dnešné deti nechcú hýbať.
Zistenia z prieskumu, ktorý sa v rámci daného projektu už zrealizoval, však neobľúbenosť telocviku u žiakov nepotvrdili. Z prieskumu vyplynulo, že u významnej väčšiny detí je stále obľúbeným predmetom, žiaci ho považujú za primerane náročný, vyhýba sa mu len minimálny počet detí a väčšina z nich sa snaží dosiahnuť dobré výkony. Čo však žiakom v školách chýba, je radosť z pohybu, motivácia, viac športových hier a aktivít, ktoré sú „in“ ako napr. tanec, jogging či kondičná chôdza.
Platnosť klišé o „lenivej mládeži“ sa nepotvrdila ani na tohtoročných workshopoch v rámci kampane Chceme vedieť viac, kde sa ukázalo, že deťom v školách chýbajú možnosti na „vybehanie sa“ medzi hodinami, striedanie duševnej práce a aktívneho relaxu počas bežného dňa a aj možnosti na športovanie ako také.
Všimli sme si
„Nemôžeme večne nadávať študentom, že sú leniví a nechce sa im, lebo nie vždy je to pravda. Pravdou ale je, že štartovacou čiarou pre ich kariéru a prácu by mala byť škola. No podmienky, v akých sa mladí učia, sú niekedy skôr karikatúrou školstva. Presvedčili ma o tom napríklad stolári. Viete, čo vyrábajú počas praxe? Vtáčie búdky a malé drevené stromčeky, lebo všetky stroje sú drahé a škola si ich nemôže dovoliť. „Boli sme na výstave a tam sme videli stroje, ktoré sa používajú vo výrobe. My ani nevieme, ako sa spúšťajú. Kde sa máme potom zamestnať, kto by nás chcel?“ sťažovali sa študenti,“ píše vo svojom najnovšom blogu Branislav Gröhling.
V Bratislave prednášal na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánka Milan Zelený, profesor ekonómie a systémov riadenia na Fordham University v New Yorku a na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. „Dnešný svet potrebuje znalosti, potrebuje ľudí, ktorí niečo skutočne vedia. Nie takých, čo majú iba veľa informácií o niečom, ale takých, ktorí to aj vedia urobiť.Toto je potrebné presadiť do vzdelávacích systémov. Deti by sme nemali učiť len o tom, čo už je vyriešené, ale najmä to, že veľa vecí vyriešených ešte nie je. Potrebujeme ich pripraviť na to, že máme veľa nevyriešených problémov, na ktoré sa môžu v dospelosti zamerať,“ povedal okrem iného Zelený. Záznam prednášky si môžete pozrieť tu.
Britský odborník na inovácie vo vzdelávaní David Price prednášal prednedávnom v Austrálii o vývoji nového vzdelávacieho ekosystému, ktorý by mal viac reagovať na meniace sa podmienky práce a zamestnanosti. Odborníci predpokladajú, že v mnohých krajinách bude do roku 2020 pracovať až polovica obyvateľov „na voľnej nohe,“ no súčasné vzdelávacie systémy na túto výzvu vôbec nereagujú. Mladí ľudia sa potrebujú viac učiť flexibilite, podnikavosti a kreativite. Price vyzval tvorcov vzdelávacej politiky, aby umožnili rozvoj vzdelávania v tzv. otvorenom vzdelávacom prostredí (open learning environments), v ktorom budú do vzťahov so žiakmi vstupovať aj ďalší aktéri vrátane rodičov, kde sa budú žiaci zapájať do praktických projektov aj mimo školu, budú ocenení za účasť, nadšenie a zapojenie, a kde sa nebudú riadiť iba príkazmi a zákazmi, ale vzdelávanie bude pre nich reálnym procesom rastu a rozvoja. Viac sa môžete dočítať v aktualitách na portáli spoločnosti Scio.
Pozrite si, ako sa dá zrekonštruovať stará škola na priestor, ktorý podporuje v deťoch chuť učiť sa a v učiteľoch motiváciu učiť ich čo najlepšie. Na Slovensku sa dnes modernizácia tradičných škôl uberá cestou vybavenia modernými technológiami. Je masívny nákup tabletov správne zvolenou prioritou?
Človeče, zapoj sa!
Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.
PF 2015
Prajeme vám príjemné prežitie Vianočných sviatkov a úspešné vykročenie do Nového roka. Nech sa nám v roku 2015 spoločne podarí dozvedieť sa o budúcnosti vzdelávania ešte viac! S ďalším newslettrom sa prihlásime opäť v januári.
Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá sa stala na rok 2014 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!
Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk