Témy týždňa

V rámci kampane sme zorganizovali ďalší tvorivý workshop  Ministerstvo školstva navrhuje oslabiť právomoci školskej samosprávy  Ľudia z kampane sú medzi úvodnými signatármi hromadnej pripomienky k novele školského zákona  Týždeň v školstve sa niesol najmä v znamení maturít  Inštitút finančnej politiky považuje základné školstvo za prioritu reformného úsilia na Slovensku  O Správe o stave školstva chce ministerstvo znova diskutovať

Výrok týždňa

„Potrebujeme strategicky riešiť otázky nášho školstva naprieč všetkými stupňami od základného až po vysoké, pretože naozaj len dlhodobá stratégia, ktorú budú držať potom všetky politické reprezentácie, je príležitosťou na nápravu tých deformácií, ktorých sme svedkami.“

Výber z udalostí

 V nedeľu 22. 3. sa konal ďalší zo série tvorivých workshopov pre verejnosť v rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC. Tentoraz sme o budúcnosti vzdelávania na Slovensku uvažovali spoločne s učiteľmi na konferencii Učíme pre život 2015 v Poprade. Učiteľom sme ponúkli príležitosť odpútať od problémov súčasnosti a spoločne s nami uvažovať o vzdelávaní spôsobom „Čo keby to bolo takto…?“. Fotodokumentáciu z workshopu  nájdete na webe kampane. 

Na trojdňovom odbornom podujatí sa zúčastnilo viac ako 300 učiteľov z celého Slovenska. „Konferencia je určená pre učiteľov z mnohých slovenských škôl, väčšinou sú to školy, ktoré sú aktívne a hľadajú nové metódy vyučovania. Cieľom konferencie je to, aby sa učitelia medzi sebou stretávali a odovzdávali si poznatky a inovatívne nápady, ako a čo všetko sa dá robiť pri práci s deťmi,“ uviedol riaditeľ konferencie Peter Halák.
Účastníkov konferencie prišiel pozdraviť prezident Andrej Kiska, ktorý tak zavŕšil svoju trojdňovú pracovnú cestu po východnom Slovensku. „Školstvo je mojou prioritou, pretože to, akou úspešnou krajinou budeme, závisí od toho, akých vzdelaných ľudí budeme mať. To, akých vzdelaných ľudí budeme mať, závisí od vás, učiteľov,“ povedal vo svojom príhovore. „Nesmierne učiteľom držím palce, stojím za nimi a počas môjho funkčného obdobia budú slová učiteľ a školstvo znieť veľmi často,“ dodal prezident.
 Ľudia z kampane Chceme vedieť viac sú medzi úvodnými signatármi hromadnej pripomienky k návrhu novely školského zákona. Ministerstvo školstva v nej navrhuje odňať radám škôl rozhodujúce slovo pri menovaní a odvolávaní riaditeľov škôl a oslabiť tak právomoci školskej samosprávy, v ktorej majú svoje zastúpenie aj učitelia a rodičia. Miesto školskej samosprávy má podľa návrhu ministerstva o riaditeľoch škôl rozhodovať v podstate len zriaďovateľ, čiže starosta obce, primátor mesta, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja.
„Rozhodovanie o návrhoch na vymenovanie a odvolanie riaditeľov škôl je najdôležitejšou úlohou rád škôl od ich vytvorenia začiatkom roku 1991. Predložený návrh považujeme za prejav nedôvery voči súčasným riaditeľom škôl, aj voči školskej samospráve, teda voči učiteľom, rodičom, nepedagogickým zamestnancom škôl a poslancom obecných, mestských, miestnych a krajských zastupiteľstiev, ktorí obvykle v radách škôl zastupujú zriaďovateľa“, píše sa v zdôvodnení hromadnej pripomienky.
Hromadnú pripomienku môžete podporiť svojim podpisom aj vy najneskôr do 2. 4. 2015. 
 Oslabenie právomocí školskej samosprávy a posilnenie právomocí zriaďovateľov škôl podporuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Obce a mestá zodpovedajú za školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti. Kto zodpovedá, mal by aj riadiť a mať na to zodpovedajúce nástroje – teda aj možnosť ovplyvňovať menovanie riaditeľov týchto zariadení,“ povedala hovorkyňa ZMOS Marta Bujňáková.
Proti navrhovaným zmenám sa postavili školskí odborári a Slovenská komora učiteľov (SKU).  „Rady škôl boli založené ako demokratický orgán, okliešťovanie ich právomocí a rozhodovacích funkcií okliešťuje demokraciu v školstve,“ povedal šéf Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi.
 Jedna z ďalších navrhovaných zmien v školskom zákone súvisí s prijatím nových štátnych vzdelávacích programov (ŠVP). Znenie zákona by sa malo v rámci navrhovanej novely upraviť tak, aby si viac školy nemuseli tvoriť vlastné učebné osnovy, ale aby ich mohli prevziať priamo zo ŠVP.
Čoraz viac riaditeľov škôl, učiteľov a ďalších odborníkov však vyslovuje nesúhlas so samotnými inovovanými ŠVP. Kritické hlasy sa ozývali aj na konferencii Učíme pre život v diskusii učiteľov s riaditeľom Štátneho pedagogického ústavu Viliamom Kratochvílom. Združenie maďarských učiteľov dejepisu na Slovensku zas zaslalo ministrovi školstva Jurajovi Draxlerovi k ŠVP nesúhlasné stanovisko a Zväz maďarských pedagógov mu adresoval list s kritickými pripomienkami.
 Uplynulý týždeň v školstve sa niesol najmä v znamení maturít. Riadny termín externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa uskutočnil v dňoch 17. – 20. 3., pričom na vybraných školách prebehla maturita elektronickou formou. 
Náhradný termín písomnej časti maturitnej skúšky sa uskutoční 14. – 17. 4. 2015. Opravný termín určí ministerstvo školstva, predbežný termín je 3. – 8. 9. 2015. Špecifikácie testov a ďalšie dokumenty k Maturite 2015 sú zverejnené na webe Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
 Slovenská komora učiteľov upozornila, že rozširujúce sa elektronické testovanie na základných a stredných školách znamená pre učiteľov ďalšiu záťaž navyše. V súvislosti s testovaním je totiž na pleciach učiteľov aj administrácia sietí a koordinácia celého systému. Koordinátor, ktorým býva obvykle zástupca riaditeľa alebo učiteľ informatiky, si musí naštudovať množstvo súvisiacich materiálov. Jeho úlohou je tiež prihlasovanie žiakov a konkrétnych testov do systému, čo mu neraz zaberá aj niekoľko hodín. Táto práca nie je zaplatená a zamestnanci škôl ju robia často na úkor svojho voľného času, aby nezameškali vyučovacie hodiny.
 Inštitút finančnej politiky (IFP) zverejnil analýzu, v ktorej na základe viacerých indikátorov, mapujúcich rôzne oblasti života identifikoval tie oblasti verejných politík, v ktorých Slovensko najviac zaostáva za priemerom vyspelých krajín a v ktorých zároveň existuje najväčší potenciál zlepšenia. Tri priority, na ktoré by malo Slovensko zamerať svoje reformné úsilie, sú podľa IFP trh práce, zdravotníctvo a základné školstvo.
 Na viaceré problémy v školstve upozornila už v roku 2013 Správa o stave školstva na Slovensku, ktorú parlamentu predložil bývalý minister školstva Dušan Čaplovič. Po vyhodnotení odbornej diskusie k jednotlivým návrhom opatrení, ktoré obsahovala, mala byť správa dopracovaná a predložená na schválenie vládou a na rokovanie parlamentu. Zatiaľ sa tak nestalo.
Minister školstva Juraja Draxler počas uplynulého týždňa avizoval, že nová verzia Správy o stave školstva by mohla byť hotová na jeseň tohto roka. „Správu chceme vypracovať do konca tohto volebného obdobia,“ povedal minister. 
Dopracovaniu správy by vraj mala predchádzať celospoločenská diskusia o situácii v školstve. Preto na Deň učiteľov zvolal minister školstva okrúhly stôl, na ktorom by sa mali zúčastniť zástupcovia politickej sféry, stavovských organizácií a odborov v školstve. 

Všimli sme si

 V rámci kampane Chceme vedieť viac sa snažíme uvažovať o budúcnosti vzdelávania na Slovensku spôsobom „Čo keby to bolo takto…?“. Na tvorivých workshopoch, ktoré sme počas kampane organizovali v rôznych mestách a obciach Slovenska, sa ukázalo, že názory ľudí na potrebné zmeny vo vzdelávaní sa v mnohom líšia, a to bez ohľadu na to, či ide o rodičov, učiteľov, zriaďovateľov škôl, akademikov alebo zástupcov ministerstva školstva.

Ako si na niektoré otázky, o ktorých sme diskutovali spoločne s ľuďmi rôznych povolaní v rôznych častiach Slovenska, odpovedajú v iných krajinách?

 Čo keby boli časové a priestorové hranice učenia flexibilné? Čo keby sa učili žiaci od seba navzájom?

Vo Fínsku, ktoré je po viacnásobných úspechoch v medzinárodnom meraní PISA považované za lídra reforiem vo vzdelávaní, navrhujú radikálnu zmenu, ktorá má od základu zmeniť ich tradičný, v súčasnosti stále dobre fungujúci školský systém. „To, čo teraz potrebujeme, sú rozmanité podoby vzdelávania, ktoré pripravia ľudí na pracovný život v budúcnosti. Musíme urobiť také zmeny vo vzdelávaní, ktoré ich adaptujú na modernú spoločnosť,“ vysvetľuje Pasi Silander.

Fíni uvažujú o premene vzdelávania „postaveného na predmetoch“ na vzdelávanie „postavené na témach“. To znamená nahradiť tradičný model rozvrhu hodín, v ktorom sa striedajú predmety po jednej hodine, modelom, ktorý umožní lepšie sa sústrediť na preberanú látku. S tým súvisia ďalšie zmeny – prechod od frontálneho prednášania učiteľom ku kooperatívnemu učeniu, v ktorom žiaci budú pracovať v menších skupinách, spoločne komunikovať a riešiť rôzne problémy. Na tieto zmeny už Fíni začali pripravovať aj svojich učiteľov, pretože si uvedomujú, že v novom školskom modeli bude ich rola iná ako doteraz.

 Čo keby sa zmenila rola učiteľa tak, že bude menej vysvetľovať a viac sprevádzať žiakov samostatným učením?

Americký internetový časopis Hybrid Pedagogy priniesol informáciu o tom, že v 21. storočí sa učiteľ stane akýmsi navigátorom žiakov v neznámom, oveľa komplexnejšom prostredí. Autor článku Eric Hudson prirovnáva túto zmenu k vysoko sofistikovanému orientačnému systému na letisku v Atlante a učiteľa v takomto systéme označuje pojmom „wayfinder“ – ten, kto pomáha určiť správnu cestu. Rola učiteľa sa zmení na usmerňovanie žiakov, v rámci ktorého im bude pomáhať vyznať sa vo vzdelávaní, ktoré viac nebude obmedzené stenami tried, či školskými osnovami.

Na Novom Zélande nadväzuje na radikálne zmeny vo vzdelávaní aj premena školských priestorov. V školách sa doteraz uzavreté triedy prepájajú do otvorených priestorov, kde sa umožňuje žiakom pracovať vo flexibilných skupinách pod vedením viacerých učiteľov. Žiaci majú mať viac príležitostí na vzájomnú spoluprácu a využívať rady od viac ako len jedného učiteľa. Taktiež majú možnosť sami si určovať, kedy sa budú venovať povinným častiam výučby a kedy voliteľným témam. Na základe doterajších skúseností sa ukazuje, že v otvorenom, na spoluprácu orientovanom prostredí sa zlepšila disciplína, žiaci získali širší prehľad o preberaných témach a učitelia začali viac spolupracovať a učiť sa od seba navzájom.

V Aucklande dokonca existuje škola, ktorá nemá počas prestávok absolútne žiadne pravidlá. Pozrite si video, ktoré ukazuje, ako deti v Swanson School profitujú z maximálnej voľnosti.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=r1Y0cuufVGI[/youtube]

Pripravujeme

 Skúsenosti a podnety, nazbierané v rámci tvorivých workshopov, okrúhlych stolov, online diskusií a ďalších aktivít, plánujeme doplniť zisteniami z reprezentatívneho prieskumu, ktorý aktuálne pripravujeme.

 Súhrnné zistenia zo všetkých čiastkových aktivít kampane, doplnené o dáta s reprezentatívneho prieskumu, predstavíme v Atlase predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania do konca školského roka 2014/2015.

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Kampaň pokračuje | Podporte nás | 2% z daní

V roku 2015 v našej kampani pribudnú ďalšie aktivity. Naším cieľom je zo zozbieraných podnetov vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Preto budeme aj naďalej mapovať realitu súčasného vzdelávacieho prostredia a sledovať aktuálne dianie v školstve.

Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom alebo 2% z daní. Podporte nás!

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk