Témy týždňa

Zistenia z kampane sme prezentovali na odborných podujatiach v Modre a v Bratislave  V základných školách sa konalo celoplošné Testovanie 9  Vládny návrh novely školského zákona doručený do parlamentu  Samosprávy žiadajú dotácie na zvýšenie kapacít materských škôl  Ministerstvo školstva spustilo elektronický poradenský systém pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami

 

Výrok týždňa

„Všetci učitelia by sa mali usilovať byť  „obhajcami“ svojich žiakov, teda byť ľuďmi, ktorí im pomôžu vidieť a zameriavať sa na to najlepšie, čo v nich je. V okolí detí je totiž veľmi veľa ľudí, ktorí si na nich všímajú len ich slabosti a hodnotia ich správanie prevažne negatívne. Učitelia by mali byť v živote každého jedného dieťaťa tými ľuďmi, ktorí mu pomôžu vidieť život z tej pozitívnejšej stránky. U odstrkovaných detí je totiž až 8-krát väčšie riziko, že ani len nedokončia školu. Niet sa čo čudovať. Predstavme si, že by sme boli až 30 hodín týždenne nútení stráviť v prostredí, kde nás nemá nikto rád.“
 

Výber z udalostí

 Dňa 16. 4. v Modre prezentovala Zuzana Zimenová zistenia z kampane Chceme vedieť viac na konferencii Obec – škola – mediácia, ktorú organizovala Asociácia mediátorov Slovenska.

Jednu z nosných línií konferencie naznačil v úvodnom príspevku Vladimír Labáth, expert na komunikáciu a riešenie konfliktov : „Škola je primárne výchovno–vzdelávacia inštitúcia. Okrem toho je však aj sociálnym systémom. Neviem dostatočne posúdiť, do akej miery sa v základných a stredných školách pracuje so sociálnymi zručnosťami, prosociálnymi postojmi, kolaboratívnymi metódami, aké sú možnosti otvorenej komunikácie, uplatňovania potrieb žiakov, do akej miery sa preferuje partnerská komunikácia medzi dieťaťom a dospelým, ako sa aplikuje princíp zodpovednosti detí a pod. Vzhľadom na informácie, ktoré počúvam, sa mi však vidí, že otázky medziľudskej komunikácie, participácie a spolupráce nie sú v súčasnosti považované za kľúčové ciele edukácie.“

Hľadaniu možných riešení ako to napraviť sa počas konferencie venovali odborníci z viacerých oblastí – mediátori, učitelia, psychológovia, právnici a sociológovia.

 Pre kvalitu vzdelávania našich detí sú dobre pripravení a motivovaní učitelia kľúčoví. Na otázku, či dokážu naše vysoké školy pripraviť budúcich učiteľov na výzvy 21. storočia, sa pokúsili odpovedať účastníci odborného seminára, ktorý dňa 17. 4. v Bratislave zorganizovala poslankyňa Európskeho parlamentu Jana Žitňanská.

Spoločne s hosťami v panelovej diskusii – Erichom Mistríkom (Univerzita Komenského v Bratislave), Beátou Kosovou (Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici), Michalom Rehúšom (Inštitút vzdelávacej politiky), Petrom Dráľom (Chceme vedieť viac), Máriou Štefkovou (Štátny pedagogický ústav) a Jaroslavou Meričkovou (študentka na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave) hľadali potrebné riešenia, ktoré by vniesli do prípravy budúcich pedagógov viac odbornosti, praxe a motivácie.

Erich Mistrík sa nad témou zamyslel aj vo svojom blogu.

 V stredu 15. 4. sa konalo celoslovenské Testovanie 9 na 1 448 základných školách. Výsledky deviatakov v testovaní budú zohľadňované pri ich prijímaní na stredné školy. Žiak, ktorý dosiahne v každom testovanom predmete úspešnosť najmenej 90 %, bude môcť byť prijatý bez prijímačiek na akúkoľvek vybranú strednú školu, okrem škôl, kde sa vyžadujú talentové prijímacie skúšky. Ostatné výsledky v testoch môžu stredné školy využiť ako pomocný nástroj pri rozhodovaní o poradí prijatých uchádzačov.

 Premiér Robert Fico predstavil 100 opatrení vlády, ktoré podľa jeho názoru zlepšili život ľudí. V oblasti školstva menoval nasledovné opatrenia:

 každoročné zvyšovanie platov učiteľov,
 nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave na povolanie,
 vyčlenenie financií na dobudovanie kapacít materských škôl,
 navýšenie počtu asistentov v školách,
 zastavenie prázdninového prepúšťania učiteľov,
 nové štátne vzdelávacie programy,
 obnova 21 futbalových štadiónov.

 Vláda schválila návrh novely školského zákona. Okrem zavedenia zbytočnej obštrukcie pri voľbe riaditeľa školy v nej ministerstvo školstva presadzuje aj ďalšie zmeny, z ktorých vyberáme:

 zápis prváčikov do základnej školy (ZŠ) bude neskôr. Nie v januári, ako to bolo doteraz, ale až v apríli,
 málotriedky ostanú zachované. Malé školy s nízkym počtom žiakov budú môcť spájať viaceré ročníky na prvom stupni ZŠ do jednej triedy,
 vzdelávacie štandardy v štátnych vzdelávacích programoch budú môcť školy využívať ako učebné osnovy. Školy sa budú môcť rozhodnúť, či budú vytvárať vlastné učebné osnovy, alebo budú učiť podľa jednotných štandardov,
 žiak, ktorý bol prijatý na strednú odbornú školu (SOŠ) do učebného odboru bez maturity a bez nutnosti absolvovať prijímacie skúšky, už nebude môcť počas štúdia prestúpiť na študijný odbor s maturitou. Žiakom sa tým má znemožniť vyhýbanie sa prijímačkám na maturitné odbory.

 Vláda schválila návrh na inštitucionálne zabezpečenie verejnej ochrany práv detí a osôb so zdravotným postihnutím v podobe úradov dvoch komisárov – komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Komisári sa budú venovať výhradne podnetom, spadajúcich do ich špecifických oblastí, pričom rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv ostáva nedotknutý. Komisári by mali mať kompetenciu podávať oznámenia na príslušné výbory OSN v mene dieťaťa (skupiny detí) podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa a v mene osôb so zdravotným postihnutím (skupiny osôb so zdravotným postihnutím) podľa Opčného protokolu k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

 Ministerstvo školstva zverejnilo predbežnú informáciu o počte žiadostí o dotáciu na rozšírenie kapacít materských škôl (MŠ) formou prístavby, výstavby a rekonštrukcie a na dobudovanie ich jedální. Na ministerstvo bolo doručených 426 žiadostí, v ktorých sa požaduje viac než 35,7 mil. eur. Najviac žiadostí sa týka rekonštrukcie priestorov pre potreby materskej školy (263), potom nasledujú nadstavby MŠ (94) a prístavby (69). Nové MŠ plánujú samosprávy stavať v 30 prípadoch.

Po ukončení kontroly všetkých žiadostí z hľadiska ich úplnosti zasadne na ministerstve výberová komisia, ktorá navrhne zoznam žiadateľov, ktorým bude dotácia poskytnutá.

 Ministerstvo školstva predstavilo digitálny poradenský systém KOMPOSYT pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ktorý vznikol v rámci projektu Komplexný systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí za takmer 15 mil. eur.   KOMPOSYT je určený najmä odborníkom, ale aj rodičom a deťom so ŠVVP. Psychológom, špeciálnym pedagógom a výchovným poradcom ponúka možnosť online diagnostiky žiakov, rodičom a deťom má pomôcť zorientovať sa v rôznych ťažkostiach pri učení a pri výbere vhodnej školy.

Na inováciu poradenských metód pre žiakov so ŠVVP pri zvyšovaní ich zamestnanosti bolo v projekte vyčlenených vyše 1,3 mil. eur. Poradenstvo pre rodičov a ich deti je však veľmi skromné:

 v sekcii KAM DO ŠKOLY nájdu iba odkaz na rezortný  zoznam študijných odborov, v ktorých je nedostatok alebo nadbytok absolventov, ďalej zamknutý článok o profesiách budúcnosti denníka SME s odkazom na štúdiu v anglickom jazyku a článok o tom, ktorí absolventi vysokých škôl si najľahšie nájdu zamestnanie,
 v sekcii REMESLO MÁ ZLATÉ DNO nájdu odkazy na 2 články denníkov Pravda a Pluska,
 v sekcii VOĽBA ŠKOLY A VÝBER POVOLANIA ŽIAKOV ZŠ sa samotným deťom  ponúka v podobe troch mini príbehov úryvok z odbornej publikácie, prehľad povolaní budúcnosti v článku denníka Nový čas a súhrn pracovných možností pre zdravotne postihnutých občanov v článku portálu profesia.sk.

Všimli sme si

 V aprílovom čísle časopisu Dobrá škola v článku Testovanie 9 ako prijímačky? Chybný krok zlým smerom Vlado Burjan vysvetľuje, prečo nie je dobrý nápad chcieť urobiť z Testovania 9 jednotnú vstupenku na stredné školy. „Ako náhle Testovanie 9 prehlásime za prijímaciu skúšku, mení sa tým zásadne jeho účel. Základnou technickou požiadavkou na akýkoľvek prijímací test totiž je, aby bola správne nastavená jeho obtiažnosť. Priemerná úspešnosť uchádzačov by sa mala pohybovať medzi 50-60%,“ vysvetľuje v článku a dodáva aj ďalšie argumenty.

Dobrý prijímací test by mal vedieť vytriediť tých najlepších a zároveň najhorších uchádzačov a určiť ich poradie. Úloha Testovania 9 je však celkom iná. Snaží sa byť v prvom rade kontrolou, či sa žiaci v ZŠ naučili všetko, čo sa naučiť mali a očakáva sa, že ho napíše väčšina žiakov čo najlepšie.

 Spoločnosť Scio vytvorila prvý český test silných stránok detí. „Obecně je lepší, zaměřujeme-li se spíše na to, co nám jde a co nás baví. Doposud však panoval ve společnosti spíše opačný postoj. A abychom se mohli soustředit na naše silné stránky, je potřeba je nejdříve správně rozpoznat,“ zdôvodnil význam testov silných stránok vedúci projektu Andrej Novik. Na webe projektu sú dostupné nielen testy pre deti, svoje silné stránky si môžu otestovať aj dospelí.

 Na už zmieňovanom seminári venovanom téme prípravy budúcich učiteľov, upozornil Michal Rehúš z Inštitútu vzdelávacej politiky okrem iného na skutočnosť, že v porovnaní napríklad s Fínskom bojujeme na Slovensku s veľmi nízkym záujmom mladých ľudí o učiteľské povolanie. Uviedol rôzne stratégie viacerých krajín, ktorými sa vlády snažia oživiť záujem o toto povolanie. Spomenul medzi nimi aj severské krajiny, v ktorých sa veľa investuje do motivačných mediálnych kampaní.

Na ilustráciu prinášame video nórskeho ministerstva školstva, ktoré sa snaží mladým ľuďom ukázať, ako významne sa posunula úloha učiteľského povolania v porovnaní s minulosťou.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=DKMdcFwgmj0[/youtube]

 Dávame do pozornosti festival [fjúžn], ktorý organizuje naša partnerská organizácia Nadácia Milana Šimečku v dňoch 23. – 30. 4. v Bratislave. [fjúžn] znamená výslovnosť anglického výrazu, ktorým sa označuje napríklad spájanie hudobných štýlov alebo pridávanie ázijských ingrediencií do európskych jedál. Od roku 2011 je to však i názov multikultúrneho festivalu plného zaujímavých filmov, výstav a diskusií.  Pozrite si inšpiratívnu upútavku.

[vimeo]https://vimeo.com/124805186[/vimeo]

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte nás | 2% z daní

 V roku 2015 v našej kampani pribudnú ďalšie aktivity. Naším cieľom je zo zozbieraných podnetov vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Preto budeme aj naďalej mapovať realitu súčasného vzdelávacieho prostredia a sledovať aktuálne dianie v školstve.

Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom alebo 2% z daní. Podporte nás!

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk