Čo vlastne ľudia vo vzdelávaní chcú?

Na naše tvorivé workshopy v rôznych kútoch Slovenska prišli najmä ľudia, ktorých téma vzdelávania zaujíma. Na základe svojho presvedčenia i doterajších skúseností spontánne prezentovali rôzne požiadavky na náš vzdelávací systém. Mnohí si až v diskusii uvedomili, čo vlastne od vzdelávania očakávajú a okrem názorov iných skúmali aj súvislosti a protirečenia svojich vlastných predstáv.

Aké sú však predstavy tých, ktorých sme na workshopoch nestretli? Ako široké je spektrum názorov na vzdelávanie? A k akej jeho podobe sa široká verejnosť prikláňa?

Spoznanie predstáv a preferencií ľudí je pre úspech akejkoľvek zamýšľanej zmeny nevyhnutné

Na Slovensku doposiaľ nebol zrealizovaný komplexný prieskum, v ktorom by sa zisťovali názory širokej verejnosti na súčasný stav vzdelávania, na skúsenosti so vzdelávacími inštitúciami či na predstavy o vzdelávaní v budúcnosti. Nepýtajú sa na to ani tí, ktorí ponúkajú hotové riešenia, ani tí, čo zmeny rovno realizujú. Spoznanie predstáv a preferencií ľudí je však pre úspech akejkoľvek zamýšľanej zmeny nevyhnutné. Preto sme sa rozhodli túto „medzeru“ aspoň čiastočne vyplniť reprezentatívnym prieskumom verejnej mienky.

V prieskume chceme zistiť, či sa slovenské školstvo podľa názoru verejnosti zlepšuje, zhoršuje alebo stagnuje. Či vôbec sú žiaduce nejaké zmeny a ak áno, či by sa mali týkať obsahu vzdelávania, riadenia škôl, materiálnej vybavenosti či povedzme vzťahov medzi rôznymi aktérmi. Či treba meniť základné nastavenie vzdelávacieho systému alebo stačí iba zlepšovať to, čo už je dané.

Pýtame sa tiež na žiaducu mieru súťaživosti a spolupráce v školách, na vnímanie užitočnosti vzdelávania i na to, či je úlohou školy najmä rozvíjať individuálny potenciál alebo pripravovať deti na fungovanie v spoločnosti. Tieto aspekty sa samozrejme nevylučujú, ale v rôznych kombináciách a akcentoch môžu predznamenať odlišný vývoj vzdelávacieho systému.

V prieskume chceme zistiť viac aj o tom, kto má mať vo vzdelávaní akú úlohu, čo sa očakáva od žiakov, rodičov a učiteľov, ale aj od štátu či samospráv a komunít. A taktiež nás zaujíma, či majú rodičia a deti ovplyvňovať, čo sa v škole učí a ako sa to učí. Do akej miery má byť učenie postavené na poznatkoch a koľko dôrazu treba klásť na rozvoj zručnosti. A či má mať škola aj výchovnú funkciu alebo či rozvíjať postoje a hodnoty detí prináleží iba ich rodičom.

Zaujíma nás, či sa deti majú učiť v rozmanitých kolektívoch alebo rozdelené podľa výkonov a záujmov. A tiež chceme vedieť, dokedy sa má poskytovať spoločný základ pre všetkých a odkedy sa majú vzdelávacie dráhy špecializovať. S tým súvisia aj otázky, do akej miery sa majú pri učení využívať technológie, koľko sa treba venovať spoločným aktivitám a diskusiám a aké sú vhodné formy hodnotenia žiakov, učiteľov i škôl.

Je vzdelávanie v prvom rade prípravou na povolanie alebo niečím, čo úspešné uplatnenie sa na trhu práce presahuje?

V súvislosti s budúcnosťou nás zaujíma, akú školu ľudia považujú za ideálnu. Aký výsledok má byť na konci vzdelávacieho procesu a koho vlastne považujeme za vzdelaného človeka. Či je vzdelávanie v prvom rade prípravou na povolanie alebo niečím, čo úspešné uplatnenie sa na trhu práce presahuje.

U rodičov školopovinných detí nás zaujíma, či vnímajú rozdiely v náročnosti učiva, kvalite škôl a vo vzájomných vzťahoch medzi žiakmi a učiteľmi oproti časom, keď sami chodili do školy. Zisťujeme, čo je dôležité pre ich výber základnej školy, či jej blízkosť alebo reputácia, špecifické zameranie alebo prístup učiteľov, prípadne výsledky v testovaniach. Chceme zistiť viac aj o náročnosti domácej prípravy. A v neposlednom rade nás zaujíma i to, či sú rodičia ochotní na kvalitné vzdelávanie svojich detí aj finančne prispievať.

Podobne ako na workshopoch, aj v prieskume verejnej mienky sa časť otázok zameriava na predstavy ľudí o vzdelávaní o 25 rokov. Budú ešte existovať školy, ako ich dnes poznáme? Kde všade sa bude vzdelávanie poskytovať a na čo sa bude zameriavať? V akom vzťahu budú učitelia a žiaci? Bude ešte vzdelávanie povinné? Akú úlohu bude v živote človeka zohrávať štát? Čo vlastne bude dôležité pre kvalitný život v roku 2040?

Viaceré otázky nášho prieskumu sú skonštruované tak, aby umožňovali sledovať v čase, či sa vnímanie a preferencie ľudí menia, smerujú k širšiemu konsenzu alebo naopak prehlbujú rozdiely v nazeraní na optimálnu podobu vzdelávania. Zároveň sledujeme, či a ako sa vnímanie rôznych aspektov líši u mužov a žien rozličných vekových skupín, s rôznym dosiahnutým vzdelaním, v jednotlivých krajoch a rôzne veľkých sídlach. Sledujeme aj ďalšie sociodemografické charakteristiky, vrátane príjmu a počtu členov domácnosti, pracovného statusu a národnosti.

Zber dát pre nás zabezpečuje renomovaná agentúra TNS Slovakia. Na analýze a interpretácii zistení sa okrem kampaňového tímu podieľajú aj odborníci a odborníčky Centra pre výskum etnicity a kultúry a Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Už čoskoro vám prinesieme prvé zistenia!

Peter Dráľ