Témy týždňa

Prezident považuje školstvo a zdravotníctvo za priority Rozbiehajú sa predvolebné diskusie o budúcej podobe školstva Po učiteľoch a aktivistoch na neutešený stav školstva upozorňujú aj vysokoškolskí pedagógovia Štát aj Stará Ľubovňa odmieta, že segreguje rómske deti

 

Výrok týždňa

„Uvedomujem si, že mnohí ľudia u nás stratili dôveru v štát. Ale budem stále pripomínať aj to, že nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime a Slovensko je váš štát. (…) Buďte, prosím, nároční na politické strany, či už viete, koho budete voliť alebo sa len budete rozhodovať. Buďte aktívni. Zaujímajte sa, prosím, o programy politických strán. Pýtajte sa, kto bude zodpovedný za ich plnenie, ak budú vo vláde, a nenechajte sa odbiť všeobecnými sľubmi. Máte právo žiadať od politikov, čo majú mať v programe a máte právo žiadať od štátu, aby si plnil povinnosti voči občanom.“

 

Výber z udalostí

 Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Smer-SD) vyhlásil termín konania parlamentných volieb na sobotu 5. marca 2016. Prezident Andrej Kiska označil zdravotníctvo a školstvo za dve oblasti, ktoré by podľa neho mali byť najväčšími prioritami v budúcom volebnom období.

„Osobitne mám na mysli základné školstvo. Tam sa rozhoduje o budúcnosti Slovenska, o šanci našich detí uplatniť sa v živote. O tom, akí ľudia z nich vyrastú. (…) Úloha základnej školy rastie, a čo sa tam nepodarí alebo pokazí, už potom žiadna stredná škola neopraví,“ uviedol prezident.

Predstavy ľudí o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktoré sme v rámci kampane Chceme vedieť viac počas takmer dvoch rokov zbierali, predstavíme verejnosti 30. novembra 2015 v Bratislave. Vo vytvorenom atlase predstáv prezentujeme pohľady detí aj dospelých, dopĺňame ich o zistenia z výskumov, pozorované trendy a tri rôzne „modely“ budúcnosti vzdelávania. Atlas ponúkneme ako zdroj informácií a inšpirácií, ktoré majú napomôcť k systémovej, dobre premyslenej a konsenzuálne prijatej premene vzdelávacieho systému.

Pozrite si ukážku z atlasu venovanú základnému vzdelávaniu.

Aktivisti z iniciatívy A dosť! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! zosumarizovali 9 alarmujúcich faktov o stave slovenského školstva, ktoré vyplývajú z dostupných údajov a medzinárodných porovnaní a týkajú sa slabých vzdelávacích výsledkov, nedostatočného financovania, reprodukovania sociálnych nerovností vo vzdelávaní, nedocenenia učiteľov, odlivu študentov na zahraničné univerzity či nízkych výdavkov na výskum a vývoj.

 „Súhrn faktov, ktoré vyplývajú z medzinárodných porovnaní, jasne ukazuje závažnosť situácie. Vzdelávanie na Slovensku je v kríze a potrebuje zásadnú transformáciu. Ignorovať tento stav by bolo hazardovaním s budúcnosťou Slovenska,“ uvádza sa vo vyhlásení iniciatívy, ktorá chce dosiahnuť, aby sa vzdelávanie dostalo do stredobodu pozornosti politikov.

Na viaceré uvádzané nedostatky ešte v roku 2013 poukázala správa o stave školstva spracovaná ešte v roku 2013 za ministra Dušana Čaploviča (Smer-SD). Správa však nikdy nebola predložená na verejnú diskusiu a nedostala sa na rokovanie vlády Roberta Fica.

 O budúcnosti vzdelávania chce s odborníkmi diskutovať minister školstva Juraj Draxler (nominant Smer-SD), ktorý na 28. novembra 2015 zvolal okrúhly stôl. Témou diskusií bude regionálne a vysoké školstvo, veda a výskum. „Na rozdiel od jarného okrúhleho stola budeme diskutovať o konkrétnych riešeniach kľúčových problémov v slovenskom školstve a vede,“ uviedol minister.

Na podujatí s prezentáciou vystúpia aj zahraniční odborníci, vrátane Ondřeja Šteffla z českej spoločnosti Scio, ktorá prednedávnom v Prahe otvorila svoju prvú ScioŠkolu. Tá vychádza z princípu, že deti majú o učenie sa prirodzený záujem, ak sa zohľadňujú ich rozmanité vzdelávacie potreby. Ďalší z pozvaných hostí, Daniel Sobel z britskej organizácie Inclusion Expert, bol na pozvanie Nového školstva a Nadácie Milana Šimečku v roku 2014 v Bratislave. Pozrite si jeho verejnú prednášku o tom, ako na individuálne potreby detí reaguje anglický vzdelávací systém.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=qWGkSLVztvk&list=PLVJhyb5dWQeCt-vNOi3-EQKN1jGS_wW8X[/youtube]

 Na hlboký kvalitatívny prepad úrovne vysokoškolského vzdelávania upozornila ďalšia iniciatíva pod názvom Za živé univerzity. Jej iniciátormi sú vysokoškolskí pedagógovia, ktorí vyzývajú na verejnú diskusiu o vysokom školstve. Za kľúčové problémy považujú absenciu dlhodobej vízie a stratégie rozvoja univerzitného vzdelávania, nepružnosť legislatívy, nevhodný systém riadenia  a financovania založeného výlučne na kvantitatívnych ukazovateľoch a náročný systém akreditácií bez jasného účelu a kritérií.

Jeden z iniciátorov výzvy, Jozef Hvorecký, v rozhovore pre Denník N poukázal na formalizmus, kvôli ktorému vysoké školy nemôžu prijímať skúsených odborníkov.

„Bavil som sa s bývalým študentom, generálnym riaditeľom banky. Povedal mi, že je unavený a chcel by sa vrátiť na školu. Pýtal som sa ho, či má aspoň doktorát. Povedal, že nemá. Ale v takom prípade je nikto. Je posledný asistentík bez titulov. Metla, s ktorou sa zametá katedra. To, že vie o bankovníctve viac, ako všetci profesori na univerzite, nič neznamená. (…) Odišiel, naučil sa z nejakej oblasti veľa a dnes by to mohol odovzdávať. Ale nesplnil formálne kritériá, nejaké počty čiarok, tak na to nemá nárok bez ohľadu na to, čo vie,“ povedal Hvorecký.

 Premiér Robert Fico si spolu s ministrom školstva Jurajom Draxlerom na Dobrej Vode odškrtol sľub z druhého sociálneho balíčka vlády v podobe príspevku na pobyt detí v škole v prírode a na lyžiarsky výcvik. Podľa ministra toto opatrenie s celkovými nákladmi 20 miliónov eur nie je záležitosťou volebného roku, ale je dlhodobo udržateľné. „Je to otázka na opozičné strany, ak by sa dostali k moci, čo nepredpokladám, či by chceli toto opatrenie zrušiť. Podľa mňa je to tak populárne opatrenie, že zostane stabilné dlhé, dlhé roky,“ uviedol Draxler.

Ministerstvo školstva ohlásilo, že učitelia dostanú vianočný príspevok k svojmu platu vo výške 100 eur. Niektorí učitelia to považujú za lacný trik po učiteľských protestoch v Bratislave. Predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi pre agentúru TASR vyhlásil, že vianočné odmeny sú „urážkou stavu, ktorý by mal byť zaplatený tak, aby nebol odkázaný na takéto sociálne balíčky.“

Podľa Saskie Repčíkovej z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, je to „sympatické, ale žiaľ nesystémové riešenie, ktoré nereaguje na skutočné mzdové potreby v školstve a ktoré opäť vyvolá napätie medzi pedagógmi a inými zamestnancami v školstve.“ Na to, že odmeny sa nevzťahujú na časť pedagogických aj nepedagogických zamestnancov, ani na zamestnancov verejných vysokých škôl, upozornil šéf školských odborov Pavel Ondek, podľa ktorého to je dôsledok roztrieštenosti vo financovaní a riadení škôl. V tejto súvislosti odbory iniciovali petíciu za ich zjednotenie, ktoré už podpísalo vyše 73-tisíc občanov. Učitelia v školách financovaných z rozpočtu ministerstva vnútra už dostali odmeny vo výške 200 eur.

Náklady na koncoročné odmeny učiteľov sú marginálne v porovnaní s prostriedkami, ktoré sa majú vynaložiť na informatizáciu a digitalizáciu v rezorte školstva do roku 2020. Vo svetle informácií, ktoré priniesol týždenník Trend, sa niektorí rektori vysokých škôl v pripomienkach k nepublikovanému akčnému plánu vyjadrili, že sa minie „enormne vysoké množstvo finančných prostriedkov“ a výsledkom bude „zníženie kvality informačno-komunikačného prostredia pre vzdelávanie, vedu a výskum“. O výrazne predraženom zavádzaní optického internetové pripojenia do škôl týždenník písal už v júli.

 Štát zastúpený ministerstvom školstva a mesto Stará Ľubovňa čelia žalobe za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní v mestskej časti Starej Ľubovne Podsadek. Tzv. verejnú žalobu podala ešte na jar Poradňa pre občianske a ľudské práva z Košíc, ktorá namieta, že samospráva aj štátne orgány neprijatím opatrení na odstránenie segregácie rómskych detí porušuje domáce a medzinárodné predpisy. Dôvodom má byť rozšírenie kapacity základnej školy vybudovaním modulovej prístavby priamo v osade, ktorú na začiatku školského roka prišiel otvoriť minister školstva Juraj Draxler so splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity Petrom Pollákom (OĽaNO).

Podľa žaloby tým mala byť porušená zásada rovnakého zaobchádzania. „Trváme na tom, že neboli prijaté opatrenia, žiaci v Podsadku sú vzdelávaní v etnicky homogénnej škole v rozpore s ich základným právom na vzdelávanie,“ povedala advokátka poradne Stanislava Liptáková. Navrhovateľ trvá na tom, aby súd nariadil znalecké posudzovanie, ktorý by zistil súčasný stav, na základe ktorého by sa vypracoval desegregačný plán. Ten by mohol zahŕňať racionalizáciu kapacít v iných mestských školách či zabezpečenie dopravy detí.

Ministerstvo školstva odmieta, že sa jedná o segregáciu. Podľa právnej zástupkyne rezortu Martiny Hlavajovej „v tomto prípade sú žiaci vzdelávaní v škole v Podsadku z dôvodu ich príslušnosti k spádovej škole v školskom obvode, v ktorom majú trvalý pobyt v zmysle zákona.“ Podľa právnej zástupkyne Starej Ľubovne Kataríny Železníkovej škola nie je určená len pre rómske deti a to, že ju navštevujú len rómske deti, vidí ako dôsledok demografického vývoja a nákladmi na cestovné do najbližšej školy vzdialenej tri kilometre.

Pojednávanie bolo na Okresnom súde Bratislava III odročené na začiatok februára 2016. Poradňa už podobný spor vyhrala v známom prípade Šarišských Michalian, kde žalovala priamo školu za oddelené vzdelávanie rómskych a nerómskych žiakov. Slovensko v súvislosti so segregáciou čelí aj konaniu zo strany Európskej komisie (EK) za porušenie zásady rovného zaobchádzania vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré sa formálne začalo v apríli.

 Splnomocnenec Peter Pollák prax zaraďovania rómskych detí do špeciálnych základných škôl označil ako biznis na deťoch a vyjadril presvedčenie, že do nich nepatrí výrazná väčšina z vyše 15-tisíc detí, ktoré ich navštevujú. Česká republika, ktorá bola za podobnú prax odsúdená Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu v prípade D. H., po vynesení rozsudku v roku 2007 nepresadila výrazné zmeny, ktoré by zamedzili diskriminácii rómskych detí vo vzdelávaní a aktuálne čelí obdobnému konaniu ako Slovensko. Českú vládu to však nakoniec viedlo k novelizácii školského zákona, ktorý od septembra 2016 významne posilní prvky inkluzívneho vzdelávania v základných školách.

 Veľvyslanectvo USA na Slovensku zorganizovalo prednášku Charlesa M. Paynea zo Chicagskej univerzity, v ktorej opísal skúsenosti s desegregáciou v USA. Deťom zo znevýhodnených skupín podľa početných výskumov pomáha niekoľko overených opatrení: kvalitná predškolská výchova, priestorová desegregácia, podporné pôsobenie učiteľov bez znižovania nárokov, bohaté mimoškolské aktivity, podpora hrdosti žiakov na svoj pôvod, učenie postavené na morálnych hodnotách a silné líderstvo riaditeľov škôl.

Za jeden z hlavných princípov dobrého vzdelávacieho systému označil to, aby zdroje v školstve nasledovali potreby, a nie naopak. Každý investovaný dolár do podpory štúdia znevýhodnených študentov sa podľa Paynea vráti v siedmych ušetrených dolároch na riešenie sociálnych, zdravotných a bezpečnostných dôsledkov segregácie.

 

Všimli sme si

 O tom, ako revoltu študentov valcujú hypotéky, v denníku SME píše Zuzana Uličianska. O tom, ako sa aj dnes študenti vydávajú po stopách totality v regiónoch, je projekt Nadácie Milana Šimečku. V roku 2015 študenti hľadali odpovede na otázku Bola normalizácia (ne)normálna? Takto to zisťovali študentky Obchodnej akadémie v Leviciach.

 O tom, že starostlivosť o malé dieťa je „makačka,“ no zvládajú ju aj otcovia na rodičovskej dovolenke, hovorí Vladimír Čabák. Podľa Denníka N je na Slovensku takýchto otcov sedemsto, matiek na materskej dovolenke je 70-tisíc. Pre oboch rodičov môže byť dôvodom na radosť aj to, keď ich dieťa prvý raz zaklame, píše Otakar Horák.

 Podľa organizácie Úsmev ako dar by sa viac než polovica detí z detských domovov mohla vrátiť späť do svojich biologických rodín, ak by sa im poskytla adekvátna podpora. Organizácia sa preto snaží zmobilizovať podpornú sieť okolo dieťaťa cez tzv. stretnutia rodinného kruhu. „Keď sa rýchlo pracuje s rodinou hneď po vyňatí, je veľmi vysoká šanca, že sa to dieťa vráti. (…) Hlavne pre deti v staršom veku je to už jediná šanca pre život v rodine, že ich vrátime naspäť do rodiny, z ktorej boli vyňaté a ktorá bola medzitým zosanovaná,“ uviedol predseda združenia Jozef Mikloško. Takáto podpora je podľa neho jedinou reálnou cestou na postupné znižovanie počtu detí v detských domovoch.

 

Pripravujeme

 Dokončujeme Atlas predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý predstavíme 30. novembra 2015 v Bratislave.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk