Témy týždňa
Získali sme Cenu Nadácie Orange 
Deti na Slovensku oslavovali svoj deň, Výbor OSN riešil dodržiavanie práv detí na Slovensku Výsledky testovaní potvrdili veľké regionálne rozdiely Počas predsedníctva v Rade EÚ bude ministerstvo školstva riešiť talenty, nespokojní učitelia platy
Výrok týždňa
„Ako učiteľ som presvedčený o tom, že potrebujeme naozajstné školy pre deti, ktoré žijú v jej najbližšom okolí. A v nich virtuálne nástroje. Škola je miesto, kde sa mladí učia a nájdu tam aj vhodné vedenie pre svoj rast, rozvíjajú svoje sociálne schopnosti. (…) Nové školy budú tvoriť iba asi jedno percento slovenských škôl. Preto treba meniť staré školy. Môžete v nich zbúrať steny a spojiť triedy. Využiť haly a chodby, zariadiť ich aj na učenie. Rozmýšľať o celej škole ako o priestore na učenie. (…) Zároveň musíte začať pracovať s učiteľmi a učiť ich vhodným pedagogickým postupom v inovovaných priestoroch. (…) Pochopili sme, že nezmeníme školy len tým, že zmeníme technológiu. Trvalo nám potom ešte dlho, pätnásť rokov, kým sme vytvorili nový model vyučovania. Niečo môžete zmeniť za pár rokov, ale vlastne potrebujete zmeniť všetko – lídrov, technológie, postupy, učiteľov, architektúru škôl a aj hodnotenie žiakov.“
Výber z udalostí
Posledný májový večer sa v bratislavskej Starej tržnici odovzdávali Ceny Nadácie Orange za rok 2015. Medzi ocenenými je aj občianske združenie Nové školstvo, ktoré získalo 2. miesto v kategórii Vzdelávanie za aktívne včlenenie tejto témy do centra verejného záujmu.
Ďakujeme všetkým jednotlivcom a organizáciám za ich zapojenie do už takmer dva a pol roka trvajúcej kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku a do ďalších aktivít Nového školstva za ostatných desať rokov. Aj vďaka Vám môžeme viesť zmysluplný dialóg o žiaducej podobe vzdelávania a o spôsoboch, ako sa k nemu priblížiť. Dnes už nielen chceme, ale aj vieme viac, a budeme to šíriť ďalej!
Prvú júnovú nedeľu boli odovzdané aj ceny Slovenka roka. V kategórii Vzdelávanie a podpora mladých talentov bola ocenená riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia v Bratislave Jolana Laznibatová. V kategórii Veda a výskum cenu získala prodekanka pre vedu a výskum na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Viera Stopjaková.
Oceneným i nominovaným gratulujeme a všetkým organizáciám a jednotlivcom aktívnym v oblasti vzdelávania a vedy prajeme veľa energie a úspechov.
Prvého júna mali svoj sviatok deti. O tom, že na Slovensku sa mnohým z nich nežije práve najlepšie, nesvedčia len necitlivé výkony súdnych rozhodnutí, zle nastavený systém sociálnoprávnej ochrany detí či dvadsaťročné skúsenosti Linky detskej istoty (tu a tu), ale aj otázky, ktorým Slovenská republika čelí na medzinárodných fórach.
Na konci mája sa situáciou detí na Slovensku v rámci pravidelného monitorovania venoval aj Výbor OSN pre práva dieťaťa v Ženeve. Zaujímali ho okrem iného opatrenia na ochranu rómskych detí a mladých ľudí s inou sexuálnou orientáciou pred nenávistnými prejavmi, násilím a diskrimináciou; pokračujúca segregácia rómskych detí vo vzdelávacom systéme, proces presunu detí v náhradnej starostlivosti z detských domovov do rodín, včleňovanie detí s postihnutím do bežných škôl či situácia detí utečencov a žiadateľov o azyl. Zoznam diskutovaných otázok si môžete prečítať tu.
Z pôvodnej správy Slovenska vypracovanej vládou z roku 2013 nevyplývajú žiadne závažné či systémové porušovania práv detí. V prípade vzdelávania rómskych detí dokonca uvádza, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorý vzdelávanie na základnej škole v Šarišských Michaľanoch označil za segregačné, bol pre ministerstvo školstva „budíčkom“ (s. 56). Vďaka nemu si uvedomilo potrebu intenzívnejšej podpory školám. Správa nehovorí o žiadnych systémových opatreniach na zabránenie alebo odstránenie segregovaného vzdelávania či nadmerného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych základných škôl (ŠZŠ).
O dva a pol roka neskôr, odpoveď slovenskej vlády referuje okrem iného o opatreniach v reakcii na konanie Európskej únie za porušenie tzv. rasovej smernice a diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní. Slovenská republika v správe pre výbor OSN naďalej využíva údaje výlučne na základe deklarovanej národnosti, podľa ktorých sa v rokoch 2013 až 2015 každoročne v bežných školách na celom Slovensku vzdelávalo približne 1 600 rómskych detí a na špeciálnych v roku 2015 len 228 detí (s. 27-28).
Podľa takýchto údajov by iba základné školy v Bystranoch, Starej Ľubovni, Stráňach pod Tatrami a Rimavskej Seči navštevovali všetky rómske deti na Slovensku. A iba dve náhodne vybrané ŠZŠ, v Letanovciach a Markušovciach, by navštevovalo viac žiakov, ako je počet všetkých rómskych detí v špeciálnom vzdelávaní, ktoré uvádza správa.
Dôležitejšie než neadekvátne štatistiky, ktoré štátne orgány uvádzajú v správach pre výbor OSN sú systémové nedostatky, ktoré vedú k závažnému porušovaniu práv detí. Podľa alternatívnych správ viacerých mimovládnych organizácií, vrátane organizácií združených v Koalícii pre deti Slovensko, sa týkajú predovšetkým rómskych detí, detí s postihnutím a detí utečencov a maloletých bez sprievodu.
Výbor pre práva detí sa zástupcov slovenskej vlády pýtal aj na postavenie a nezávislosť novozriadeného úradu Komisárky pre deti Viery Tomanovej. Jej dcéra prevádzkuje súkromný detský domov PETO, ktorý bol podozrivý z porušovania platnej legislatívy (tu a tu) a kvôli možnému porušovaniu základných práv maloletých dala kvôli nemu na príslušné súdy podnety aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
O tom, čo znamená žiť v krajine, kde sa na deti myslí, a kde existujú komunity priateľské deťom a mladým ľuďom, hovorí Aneta Chlebničanová z Nadácie pre deti Slovenska. Aj na Slovensku pritom existujú mestá a obce, ktoré na deti myslia, o čom svedčia príklady ocenených samospráv vo Zvolene a Kvačanoch. O tom, aké sú novo vynárajúce sa potreby detí a ako ich možno napĺňať, poukazuje webová stránka Čo deti potrebujú. Na to, že mnohé z nich nie je až také ťažké naplniť, poukazuje deväťročná Nela. Pozrite si, kde by sa podľa nej zišlo najviac zmien.
Posledné týždne deti a mladých ľudí na Slovensku intenzívne testujeme a skúšame. Výsledky testovania deviatakov opätovne potvrdili veľké regionálne rozdiely a súvislosť medzi socioekonomickou situáciou a úrovňou nezamestnanosti s úspešnosťou žiakov. Aj vďaka nastaveniu testov vyššiu než 90-percentnú úspešnosť z matematiky a vyučovacieho jazyka dosahuje menej ako 5 % detí. Výsledky sa štatisticky nelíšia medzi krajmi či medzi verejnými, cirkevnými a súkromnými školami.
Rozdiely sú však významné na okresnej úrovni. Až 26 zo 79 slovenských okresov dosiahlo v testovaní z matematiky úspešnosť pod hranicou národného priemeru, pričom 11 z nich patrí medzi najmenej rozvinuté okresy. Významne lepšie výsledky oproti národnému priemeru v matematike aj slovenskom jazyku dosiahli okresy v dvoch najväčších slovenských mestách. Podrobné výsledky tohtoročného testovania budú postupne zverejňované na stránke NÚCEM tu.
Podľa Romany Kanovskej, riaditeľky Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktoré testovanie realizuje, bude rezort školstva na výsledky reagovať posilnením podporných aktivít na zlepšenie čitateľskej a matematickej gramotnosti žiakov na 1. stupni základných škôl. Kanovská v rozhovore pre Denník N zároveň potvrdila, že rozdiely medzi regiónmi i medzi žiakmi rôzneho sociálneho zázemia sa zväčšujú a poznateľné sú už aj pri testovaní piatakov. Výsledky sú často také zlé, že žiaci neuspejú ani na druhom stupni základných škôl a nedostanú sa do deviatej triedy. Kvôli tomu má byť meranie podľa nej častejšie a podpora nastavená tak, aby učiteľom a odborníkom v školách poskytovala kvalitnú spätnú väzbu.
Český odborník na vzdelávanie Tomáš Feřtek sa v nedávno publikovanom rozhovore pre portál Čierna labuť vyjadril, že plošné testovanie je „zverstvom“ a jeho naviazanie na ďalšiu študijnú dráhu má v konečnom dôsledku devastujúci účinok na celý vzdelávací systém aj na výsledky žiakov. Na zisťovanie kvality vzdelávania a nastavenie podpory školám ho môže podľa neho plnohodnotne nahradiť výberové preverovanie realizované iba na vzorke škôl a v konkrétnych oblastiach. Za škodlivé považuje aj zostavovanie rebríčkov škôl podľa výsledkov v testovaniach. „Predstava, že porovnávacím testovaním môžete zistiť kvalitu škôl tak, aby ste ich zoradili, je veľmi nereálna,“ hovorí Feřtek, podľa ktorého „rebríčky síce vyzerajú prehľadne, ale ozajstný obraz vám to neprinesie.“
V čase konania maturitných skúšok na stredných školách (viac tu, tu a tu) Slovenská matematická spoločnosť (SMS) podľa poľského a českého vzoru navrhla opätovne zaviesť povinnú maturitu z matematiky. Slovenské ministerstvo školstva to neodporúča. SMS navrhuje povinnú maturitu z matematiky, ktorá bola zrušená v roku 1990, zaviesť v dvoch úrovniach.
„Prvá úroveň by bola pre maturantov, ktorí plánujú pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v matematických, prírodovedných a technických študijných programoch. Druhá úroveň by sa týkala všetkých ostatných maturantov,“ uviedol podpredseda SMS Dušan Šveda. Predstavitelia štátnych inštitúcií, mnohí učitelia i autor učebníc matematiky Ján Žabka to za rozumné riešenie nepovažujú.
Podľa Tomáša Prokopčáka môže zle nastavená povinná maturita z matematiky napáchať viac škody ako úžitku a dôležitejšie než každého nútiť pochopiť derivácie a integrály je rozvíjať u všetkých kritické myslenie. O prebiehajúcej diskusii v Čechách sa môžete viac dozvedieť tu.
Počas nadchádzajúceho predsedníctva Slovenska v Rade EÚ bude v oblasti vzdelávania prioritnou témou Slovenska podpora a rozvoj talentu a vo výskume vesmír. Končiace holandské predsedníctvo si za nosné témy zvolilo predchádzanie radikalizácii mládeže či podporu mladých ľudí čeliacich psychickým problémom a mentálnemu znevýhodneniu.
V deň prevzatia predsedníctva budú nespokojní učitelia v Bratislave opäť protestovať, ich požiadavky sú všeobecne známe. Miloslava Poláka protesty učiteľov nezaujímajú, pretože ho neuspokojujú odpovede na otázky: „Koľko je tých učiteľov, ktorí chcú vyššie platy? Koľko je tých učiteľov, ktorí chcú zmenu školského systému? Koľko je tých učiteľov, ktorým skutočne ide o deti?“
Všimli sme si
O tom, že deti zaujme aj príbeh o princeznej Bezvláske, svedčí úspech knihy Gabriely Futovej, ktorá sa vypredala za pár dní. Podľa charitatívnej organizácie Dobrý anjel, ktorá ju vydala, chorým deťom dodáva sebavedomie a zdravé učí tolerancii.
Dnešné deti knihy stále čítajú, píše Martin Kasarda. Zaujímajú ich rozprávky aj príbehy rovesníkov a nevyhýbajú sa pritom ani náročným a citlivým témam. Okrem dobrodružstiev a rôznych podôb inakosti stále „fičí“ aj humor a zábavné spôsoby učenia sa o minulosti aj súčasnosti.
O tom, že vzdelávací systém zachráni súťaživosť medzi školami a financovanie formou poukazov, ktorými majú disponovať rodičia a dospelí študenti, na svojom blogu po exkurze do minulosti presviedča Martin Pukanec.
Pripravujeme
V júni zverejníme víziu vzdelávania pre Slovensko postavenú na potrebách detí. Zužitkujeme v nej poznatky a skúsenosti získané počas dva a polročného trvania kampane Chceme vedieť viac doplnené o podnety z tretieho okrúhleho stola pre zástupcov politických strán, odborníkov v oblasti vzdelávania, učiteľov a rodičov, ktorý sme realizovali v apríli.
Zistenia z kampane budeme už tento piatok prezentovať aj na ministerstve školstva analytikom Inštitútu vzdelávacej politiky a ďalším zástupcom rezortu.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk
Prihláste sa na odoberanie newslettra: