Témy leta

Protesty učiteľov, požiadavky odborárov aj plány ministerstva školstva naznačujú horúcu jeseň v školstve  Zmeny sa pripravujú vo vysokom aj regionálnom školstve, v jasliach, pôžičkových fondoch aj na akadémii vied  Nový školský rok má byť rokom čitateľskej gramotnosti

 

Výroky leta

„Vzhľadom na to, k čomu dospela neuroveda, môžem povedať, že náš školský systém treba celý zbúrať. A postaviť odznova.“

 

„Hlavný problém školstva vidím v učiteľoch, rodičoch a ministrovi školstva, ktorí tolerujú, že výkon a výsledok je dôležitejší než hodnoty. Kvantita je dôležitejšia než kvalita, povrchné znalosti sú dôležitejšie než hlboké porozumenie. Že mať vedomosti je dôležitejšie než nájsť či objaviť ich, že učivo a naučenie sú dôležitejšie než človek. Problém je, že istota je dôležitejšia než sloboda, správna odpoveď je dôležitejšia než chyba, poslušnosť je dôležitejšia než slušnosť a ticho je dôležitejšie než smiech.“

 

Výber z udalostí

 Začal sa nový školský rok a spolu s ním začíname opäť pozorne sledovať dianie vo vzdelávaní na Slovensku i v zahraničí. Ešte pred tým, ako od nás začnete dostávať pravidelný týždenný výber z udalostí, si prečítajte, čo zaujímavé sa udialo a publikovalo počas leta.

 Začiatok prázdnin a predsedníctva Slovenska v Rade EÚ privítali nespokojní učitelia protestom, aby aj zahraničie upozornili na to, že ich požiadavky stále neboli splnené. Kvôli poľovníkom však tentoraz protestovali na mieste, kde ich veľmi vidieť ani počuť nebolo.

Predseda školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák (Smer-SD) protest označil za neopodstatnený kvôli postupnému zvyšovaniu platov a aj s ohľadom na to, že školstvo by malo mať v tomto volebnom období k dispozícii dve miliardy eur. Ministerstvo školstva na margo protestu uviedlo, že niektorí zástupcovia učiteľov sa sústreďujú najmä na zvyšovanie platov, riešenie ostatných problémov pokladajú za druhoradé a prakticky o nich odmietajú diskutovať. Podľa rezortu by plánované zvýšenie platov učiteľom v rokoch 2016-2020 mohlo dosiahnuť až 40 %.

Ešte kritickejšie sa na margo protestov vyjadril exminister školstva Juraj Draxler, podľa ktorého by v záujme úspechu vo vyjednávaniach učiteľov nemali reprezentovať prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman a šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek.

 OZPŠaV ako najväčší školský odborový zväz naďalej trvá na 25-percentnom zvýšení platov, čo by malo mesačný príjem učiteľa zvýšiť v priemere o 150 až 200 eur. SKU aj Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) žiada obdobné zvýšenie platov v tomto aj nasledujúcom roku. Ku koncu leta zástupcovia ISU avizovali, že ak ich požiadavky nebudú splnené, od 13. septembra sú pripravení na stupňovaný štrajk.

 Školskí odborári sa okrem zvýšenia platov zasadzujú aj za zmenu riadenia a financovania školstva. Mesiac pred koncom prázdnin odovzdali vláde petíciu, pod ktorú sa podpísalo vyše 78 tisíc ľudí. Žiadajú v nej prenesenie kompetencií v oblasti financovania a riadenia časti škôl a školských zariadení z ministerstva vnútra späť pod rezort školstva. Druhou petičnou požiadavkou je zmena financovania tzv. originálnych kompetencií v školstve, pri ktorých obce a VÚC disponujú prostriedkami z podielových daní, na financovanie priamo z kapitoly ministerstva školstva.

S prvou požiadavkou odborárov súhlasí aj minister Peter Plavčan (nom. SNS) a podporujú ju aj predstavitelia samosprávnych krajov. Kritiku vyvoláva druhý bod, ktorý de facto znamená otvorenie otázky prerozdelenia kompetencií medzi centrálnou vládou a samosprávami, a preto s ním nesúhlasia samosprávne kraje, ani predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Predseda školských odborov Pavel Ondek návrh obhajuje, pretože súčasné nastavenie podľa neho umožňuje, aby rovnaké typy škôl a školských zariadení disponovali rozdielnym objemom peňazí.

 V priebehu leta predložilo ministerstvo školstva do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Jeho cieľom je riešiť problém  s nedostatkom prostriedkov pre poskytovanie pôžičiek. Po novom by podľa návrhu o pôžičky mohli žiadať aj vysokoškolskí učitelia, mladí výskumní a umeleckí pracovníci do 35 rokov pôsobiaci na vysokých školách.

Návrh kvôli zvyšovaniu úrokov pri pôžičkách skritizoval poslanec Miroslav Beblavý (nezar.), ktorý upozornil na to, že po novom by bola učiteľom pri splácaní pôžičky znížená istina o tri percentá len raz po piatich odpracovaných rokoch, čím sa podľa neho stratí finančná motivácia pre zotrvanie učiteľov v školstve.

 Minister Plavčan v priebehu leta avizoval viaceré zmeny v zákone o vysokých školách, vrátane financovania, spôsobu akreditácie či zavedenia tzv. funkčných miest profesorov a docentov. Podľa Jozefa Hvoreckého z iniciatívy Za živé univerzity by táto zmena bola krokom správnym smerom, pretože  vysokoškolského prostredie by sa tak viac otvorilo konkurencii. Zavedenie funkčných miest ako pozitívny krok hodnotí aj prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave Zuzana Kovačičová, zatiaľ čo rektor STÚ Robert Redhammer vyjadril aj výhrady.

S pripravovaným návrhom nesúhlasí Slovenská rektorská konferencia (SRK) ani odborári. Podľa OZPŠaV by zmena spôsobila zníženie motivácie odborných asistentov aj kvality pedagogických a vedeckovýskumných výkonov. Renáta Králiková z M.E.S.A. 10 v tejto súvislosti naopak uviedla, že pripravovaná novela môže byť progresívnym krokom, obava skôr plynie z toho, ako návrh prijmú samotné vysoké školy. Poradca prezidenta Ján Mazák doplnil, že by sa debata o zmysle vysokoškolských hodností mala rozšíriť aj na titul PhD.

 Počas leta boli zverejnené ďalšie rebríčky univerzít vo svete. V rebríčku CWUR sa umiestnila len Univerzita Komenského, a to na 637. mieste. V tzv. šanghajskom rebríčku (ARWU) sa medzi 500 univerzitami neumiestnila ani jedna zo slovenských univerzít. Na slabé pozície slovenských vysokých škôl reagoval Jozef Hvorecký, podľa ktorého majú na nepriaznivých výsledkoch svoj podiel aj akreditačné kritériá.

 Ministerstvo financií vyzvalo Slovenskú akadémiu vied (SAV), aby pripravila návrh opatrení, pomocou ktorých by pre štátny rozpočet ušetrila vyše milióna eur. Dôvodom majú byť výdavky spojené so zvyšovaním platov učiteľov a so štátnou podporou výroby mlieka.

Vedenie SAV v reakcii na to vydalo vyhlásenie, v ktorom okrem iného žiada, aby ministerstvo rešpektovalo hlavnú tému slovenského predsedníctva Rady EÚ v oblasti výskumu. V nej sa vláda hlási k podpore mladých výskumníkov, zvýšeniu atraktivity vedeckej kariéry a k posilneniu investícií do ľudského potenciálu vo výskume a vývoji.

Nesúhlas voči postupu ministerstva vyjadrili učiteľské aj vedecké iniciatívy (tu a tu). Zásahy do rozpočtu SAV sú podľa Imricha Baráka z iniciatívy Veda chce žiť! nielen v rozpore s rétorikou vlády, ale aj so záväzkami z minulých rokov, kedy sa akadémii sľuboval stabilný rozpočet a pokojné časy. Návrh odmietla aj Slovenská rektorská konferencia (SRK), podľa ktorej môže takýto postup viesť ku kríze vo financovaní slovenskej vedy a ohroziť jej personálnu štruktúru. Ministerstvo financií reagovalo, že vzhľadom na potrebu riešiť situáciu na trhu s mliekom a valorizáciu miezd využilo viazanie prostriedkov ako štandardný nástroj vo všetkých rozpočtových kapitolách.

O tom, že slovenská veda chradne a práchnivie si môžete prečítať v sérii článkov denníka SME.

 Po prázdninách ministerstvo práce vyhodnocuje pripomienky k novele zákona o sociálnych službách, pod ktoré plánuje zaradiť aj detské jasle. Jeho zavedenie by znamenalo povinnú maturitu na pedagogickej či zdravotníckej škole pre zamestnancov jaslí alebo absolvovanie ministerstvom schváleného kurzu. Po novom by sa tiež rodičia mali spoľahnúť na zoznam, ktorý má 1. januára na svojej stránke zverejňovať rezort práce. Ak sa však jasle rozhodnú, že nechcú spĺňať podmienky ministerstva, môžu fungovať ako doteraz.

Návrh novely zákona kritizovali poslanci za SaS Jozef Mihál a Jana Cigániková. Podľa nich nepomôže vzniknúť novým súkromným jasliam a pre existujúce bude kvôli navýšeniu výdavkov likvidačný. Za nedostatočný návrh považuje prezidentka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková. Prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR Saskia Repčíková zas poukázala na to, že štát má na jednej strane enormné požiadavky na priestorové a materiálne vybavenie škôlok a jaslí a na druhej strane umožňuje ich zriaďovanie iba na základe voľnej živnosti, bez registrácie, preukázania odbornosti a kontroly, čo sa s dieťaťom v zariadení deje.

 Štátny tajomník MŠVVaŠ pre vedu a výskum Erik Tomáš po štyroch mesiacoch oznámil odchod zo svojej  funkcie, pretože podľa vlastných slov nie je typ človeka, ktorý „bude štyri roky sedieť v kúte, brať plat v podstate za nič a tešiť sa zo sekretárky a auta s vodičom.“ Medzi dôvodmi jeho odchodu má byť aj to, že minister Plavčan neakceptoval návrh koncepcie rozvoja vedy a techniky, ktorý mu Tomáš predložil a minister si ponechal kontrolu aj nad čerpaním eurofondov.

 V priebehu leta sa k témam spojeným so školstvom a vzdelávaním vyjadrovali aj predstavitelia rôznych politických strán. Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO – NOVA) navrhuje novelizáciou zákona zrušiť právo veta zriaďovateľom škôl a školských zariadení pri voľbe riaditeľov. Hlavným dôvodom má byť riziko politizácie pri súčasnom nastavení.

Ďalší návrh smerujúci proti aktuálne platnému okliešteniu školskej samosprávy predložili poslanci Peter Osuský, Ondrej Dostál a Branislav Gröhling (SaS), podľa ktorých „zákon v súčasnej podobe nerešpektuje špecifické postavenie a úlohy škôl, obmedzuje ich samosprávu a je prejavom nedôvery voči učiteľom a rodičom,“ pričom školská samospráva je podľa nich jedným z výdobytkov Novembra 1989.

 Poslanec Branislav Gröhling (SaS) sa na svojom blogu venoval nástupným platom učiteľov a hodnotil aj mieru pripravenosti absolventov škôl pre trh práce.

Predseda mimoparlamentného KDH Alojz Hlina vo svojom komentári písal univerzitách priateľských k deťom, ktoré by aj mladým matkám sprístupnili možnosť štúdia úpravou ich študijného plánu či v prípade potreby vytvorením jaslí alebo škôlok.

 Ministerstvo školstva spolu s Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) označili  školský rok 2016/2017 rokom čitateľskej gramotnosti. Ešte počas minulého školského roka vláda schválila Národnú stratégiu zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti, vďaka ktorej by sa Slovensko už v najbližšom medzinárodnom testovaní PISA 2018 malo dostať nad priemer krajín OECD.

 

Všimli sme si

 Zatiaľ čo počas prázdninového obdobia sa diskusie o školstve a vzdelávaní na Slovensku naďalej viedli skôr v prozaickom duchu, v Čechách sa publicistická relácia Fokus Václava Moravce venovala vzdelávaniu aj zo širšej perspektívy. Odborníci z rôznych vedných oblastí sa venovali otázkam, či je škola základom života alebo má byť naopak život základom školy, ako sa líšia vedomostí od znalostí, či  je vzdelanie tovarom, aj tomu, prečo ľudia pri pretlaku informácií hlúpnu. Pozrite si záznam relácie Českej televízie.

 Kampaň organizácie UNICEF v spolupráci s Európskou úniou s názvom Emergency Lessons sa zverejňovaním videí snaží upriamovať pozornosť na dôležitosť vzdelávania v krízových krajinách. Videá poukazujú na dôležitosť školy ako bezpečného miesta a v rámci kampane do nich UNICEF prostredníctvom sociálnych sietí oslovuje mladých ľudí v siedmich európskych krajinách a siedmich krajinách zasiahnutých krízou.

 Študentky dizajnu Fakulty architektúry STU Dominika Berkiová, Eva Hudáková a Barbora Rutová pod vedením pedagóga Martina Baláža vyvinuli užitočnú pomôcku na komunikáciu s autistami. Navštevovali škôlky, hovorili s učiteľkami, rodičmi aj lekármi a s najmenšími deťmi si kreslili, aby pochopili, ako vnímajú svet. Kreslené postavičky sú žlté alebo oranžové, pretože tieto farby sú pre autistov príjemné.

 O tom, ako sa škola môže stať stredobodom snáh na budovanie komunity, píše sociologička Zuzana Révészová. Spolu s kamarátkami architektkami, miestnou umelkyňou a výtvarnou pedagogičkou sa rozhodli prepojiť školu a komunitu na košickom sídlisku Ťahanovce. Zapojením detí, učiteľov, rodičov a susedov chceli podporiť vzájomné vzťahy, a zároveň oživiť spoločné priestory. Prečítajte si o ich skúsenostiach a výsledkoch ich práce po polroku intenzívneho snaženia.

 Príbehy dvoch nerozlučných kamarátok Mimi a Lízy sa počnúc 3. septembrom dostávajú aj do kín na Slovensku. „Príbehy sú možno trochu nezvyčajné, pretože jedna z hlavných hrdiniek, Mimi, je nevidomá. Jej kamarátka Líza má, naopak, oči otvorené dokorán. Naším cieľom bolo otvoriť tému tolerancie v detskom svete. Ukázať, že nie všetci vnímame veci okolo nás rovnako, a tak je to v poriadku,“ uviedla režisérka Katarína Kerekesová.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=-1mRWKcyMiE[/youtube]

 

Pripravujeme

 Aj keď príprava Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) nebola počas leta veľmi diskutovanou témou, na jeseň má byť jeho návrh predstavený širokej a odbornej verejnosti. Keďže dokument má ovplyvniť podobu výchovy a vzdelávania na Slovensku na desať rokov dopredu, budeme sa mu podrobne venovať.

 Po sérii diskusií za okrúhlym stolom, ktoré sme realizovali v prvej polovici tohto roka pre zástupcov politických strán a odbornej verejnosti, plánujeme na jeseň zorganizovať ďalšie dve diskusie na pálčivé témy vzdelávania. Aj nimi chceme prispieť k tomu, aby vzdelávanie bolo nielen široko, ale aj zmysluplne diskutovanou témou, a aby sa pri tom vypočul hlas všetkých, ktorých sa týka.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
 

Editori vydania: Anna Dráľová a Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: