Témy týždňa
Ministerstvo školstva zverejnilo tézy reformy vzdelávania 
Kampaň Chceme vedieť viac tézy podporuje a vyzýva na širokú verejnú diskusiu Rektori a dekani navrhujú viac hodín matematiky a povinnú maturitu Školskí odborári sa po ďalšom rokovaní o platoch dištancujú od odborovej konfederácie
Výrok týždňa
„To, ako škola vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka naučí, by som nechal na rozhodnutí jej vedenia a učiteľov. Či prebieha vyučovanie v blokoch, alebo podľa tém, či sú žiaci organizovaní vo vekovo homogénnych, alebo rôznorodých skupinách a mnoho ďalších rozhodnutí, ktoré súvisia s riadením výchovy a vzdelávania, to všetko by som nechal na slobodnom zvážení školy. Každá škola by mala mať slobodu vyformovať sa aj podľa toho, čo je vo vzdelávaní žiadané v danom regióne a podľa toho, čo chcú samotní žiaci a ich rodičia. (…) Ako učiteľ môžeš skúšať nové metódy, inovácie, netradičné formy práce so žiakmi, prakticky čokoľvek. Štátny vzdelávací program k tomu dokonca aj nepriamo vyzýva. Učiteľom však neraz chýba odvaha a začiatky zmien v spôsobe vyučovania sú zväčša ťažké, pretože trvá, kým si na ne žiaci zvyknú. Tieto prvotné bolesti môžu učiteľov odrádzať. Preto radšej ostávajú pri rokmi overenej klasike, kde niet čo pokaziť. Ale čo ak je to preto, lebo je už dávno nefunkčná?“
Peter Farárik
učiteľ a tvorca metodického portálu Lepšia geografia
v rozhovore pre Čiernu labuť | 10. 10. 2016
Výber z udalostí
Ministerstvo školstva zverejnilo tézy Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) pod názvom Učiace sa Slovensko. Dokument prezentuje základný rámec pripravovaných zmien v regionálnom školstve, tézy v oblasti vysokého školstva majú byť predstavené neskôr.
„Základným cieľom výchovy a vzdelávania má byť vyvážené napĺňanie potrieb jednotlivca a spoločnosti. Tento cieľ je možné najlepšie dosiahnuť vtedy, ak je v centre vzdelávania učiaci sa (teda dieťa, žiak, študent, vo všeobecnosti človek, ktorý sa učí) a vzdelávací proces sa zameriava na komplexný rozvoj jeho osobnosti a rozvíja jeho jedinečný potenciál,“ uvádza sa v úvode dokumentu, ktorý vytvoril tím poradcov ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) v zložení Vladimír Burjan, Milan Ftáčnik, Ivan Juráš, Juraj Vantuch, Emil Višňovský, Libor Vozár a Zuzana Zimenová pod vedením Petra Mederlyho.
NPRVV pomenúva princípy výchovy a vzdelávania, strategické aj čiastkové ciele v oblastiach predškolského, základného a stredného všeobecného aj odborného vzdelávania, ktoré sa majú dosiahnuť v horizonte desiatich rokov. Tu sú niektoré navrhované zmeny:
vyučovanie sa má individualizovať a nový obsah vzdelávania má byť primeraný veku a potrebám učiacich sa,
podporovať sa má priebežné hodnotenie pokroku žiakov s dôrazom na pomenovanie ich silných stránok a možnosti ďalšieho napredovania,
pri hodnotení kvality vzdelávania má byť vyvážené sebahodnotenie školy s externým hodnotením,
predškolské vzdelávanie má byť garantované od 3 rokov a nadväzovať na systém služieb ranej starostlivosti pre deti do 3 rokov,
povinná školská dochádzka sa má zmeniť na povinné vzdelávanie, ktoré má byť 12-ročné, so začiatkom v piatich a ukončením v sedemnástich rokoch,
špeciálne školy sa majú zmeniť na centrá odbornej podpory vo vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami v bežných školách,
učiteľ už nemá byť iba sprostredkovateľom poznatkov, ale sprievodcom v procese učenia,
u uchádzačov o učiteľské povolanie sa majú overovať profesijné predpoklady a ráta sa aj s výraznou zmenou kontinuálneho vzdelávania a kariérneho systému pedagógov,
odborné vzdelávanie a príprava má kombinovať domácu tradíciu a zahraničné modely,
skúšky, na základe ktorých sa priznáva kvalifikácia, majú byť oddelené od samotného absolvovania štúdia,
zabezpečiť sa má komplexný zber dát o uplatnení absolventov a kapacity odborného školstva majú byť regulované podľa odhadov potrieb trhu práce,
zvýšiť sa má podiel odborného vzdelávania a prípravy priamo v pracovnom prostredí.
V prvej fáze sa má k zverejneným tézam vyjadriť odborná verejnosť a na základe zozbieranej spätnej väzby sa text rozpracuje o konkrétne opatrenia aj s termínmi ich plnenia. NPRVV má byť predložený na rokovanie vlády a následne do parlamentu v prvom štvrťroku 2017.
Prehľadné zhrnutie téz zverejnil aj týždenník Trend tu. Kompletný text s tézami si môžete prečítať tu.
V prvotných reakciách na zverejnené tézy NPRVV prevládal u zástupcov koaličných aj opozičných strán opatrný optimizmus.
Predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie Ľubomír Petrák (Smer-SD) vo vyjadrení pre Rádiožurnál hovoril o ambicióznom cieli, ktorého splnenie ovplyvní finančná nákladnosť a aj to, či učitelia zmeny zvládnu. „Ak začneme túto cestu, tak po nej potom musíme kráčať spoločne a odložiť všetky politické hádky bokom,“ konštatoval Petrák.
Predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár sa vyjadril, že reforma vzdelávania musí mať celospoločenskú podporu a „reforma nemôže byť urobená len na desať rokov, minimálne pätnásť, najlepšie na dvadsať rokov.“
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽANO-NOVA) uviedla, že s podporou deklarovaných cieľov problém nemá. Dodala však, že „bude veľmi záležať od toho, ako sa tie jednotlivé ciele budú realizovať.“
Poslanec Branislav Gröhling (SaS) ocenil, že ministerstvo má kapacitu napísať progresívnu víziu školskej reformy, no je otázne, či ju vláda dokáže aspoň spolovice naplniť. Podotkol, že reforma predpokladá medzirezortnú spoluprácu a „mnohé ciele NPRVV potrebujú jasne vyslovenú garanciu zo strany ministerstva financií.“
Spoluautorka téz Zuzana Zimenová vyhlásila, že jadro navrhovaných zmien podporuje rozvoj potenciálu každého dieťaťa, posilňuje individuálny prístup vo vzdelávaní a zameriava sa na poskytovanie podpory žiakom i učiteľom zo strany špecialistov. „Už by sa nemalo ďalej učiť tak ako dnes, že všetci sa učia rovnakým spôsobom tú istú látku v rovnakom čase a ten, kto jej nerozumie, tak má smolu,“ konštatovala Zimenová s tým, že kľúčom k úspechu je rešpektovanie individuálneho tempa pri učení, skupinové vyučovanie, odborná pomoc a moderné pedagogické stratégie.
V kampani Chceme vedieť viac sme zverejnené tézy ocenili, pretože vzdelávanie prezentujú ako celoživotné úsilie, na začiatku ktorého má byť pre všetky deti dostupný kvalitný základ a v prípade potreby im majú pomôcť opatrenia na vyrovnávanie šancí. Všestranný rozvoj jednotlivca sa v nich prepája s potrebami spoločnosti a s formovaním hodnôt a postojov. Dokument popri tzv. formálnom vzdelávaní v školách vyzdvihuje aj zmysluplné učenie sa v neformálnejších prostrediach.
Zároveň nás teší, že výstupy kampane ovplyvnili aj proces tvorby vzdelávacej politiky, a to zámerom ministerstva konzultovať budúcu podobu vzdelávania ešte pred prijatím zásadných rozhodnutí. Očakávame preto, že predstavitelia rezortu budú tézy NPRVV aktívne komunikovať a nbsp;vysvetľovať verejnosti, a zároveň načúvať, čo hovoria nielen učitelia, ale aj deti a mladí ľudia a ich rodičia.
Nezisková organizácia Tandem úspešne nadväzuje na mapovanie predstáv širokej verejnosti o budúcnosti vzdelávania, ktoré sme v našej kampani realizovali v rokoch 2014 a 2015. Tandem našu metodiku i „hraciu plochu“ využíva na organizovanie workshopov pre deti i dospelých v maďarčine na národnostne zmiešanom území. Organizácia si na tento účel vytvorila aj špeciálnu webovú stránku. Prečítajte si rozhovor s Péterom Urbánom o motiváciách na organizovanie workshopov.
Po tom, čo o budúcnosti vzdelávania rozmýšľali deti a dospelí v Bratislave, zavíta Tandem už tento piatok do Rimavskej Soboty. O workshopoch v maďarčine vás budeme informovať v sekcii Pripravujeme.
Prístup mladých Rómov k lepšiemu vzdelaniu a zamestnaniu bol jednou z tém konferencie „Zlepšenie postavenia rómskej mládeže ako hnacej sily zmien,“ ktorá sa konala v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ v Bratislave. Podpredsedníčka Európskej komisie pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová na úvod konferencie uviedla, že mladí Rómovia v Európe majú veľa zručností, kompetencií a chcú sa aj aktívne podieľať na formovaní svojej vlastnej budúcnosti, no často im chýbajú príležitosti k plnému využitiu svojich schopností.
Štátny tajomník rezortu školstva Peter Krajňák (Most-Híd) účastníkom konferencie z členských aj kandidátskych krajín odkázal, aby využili možnosť „jasne a zrozumiteľne formulovať potreby, názory, výzvy svojich rovesníkov v diskusiách s tými, čo prijímajú rozhodnutia“ a aby boli súčasťou týchto rozhodnutí a „niesli za ne v budúcnosti svoj diel zodpovednosti.“
O tom, že na zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre všetky deti je nevyhnutná desegregácia v slovenskom vzdelávacom systéme, diskutoval štátny tajomník Krajňák s Jarmilou Lajčákovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Ich reakcie na komisárku Jourovú, ktorá okrem iného zastupuje Európsku komisiu v konaní proti Slovenskej republike za nezabezpečenie rovného prístupu vo vzdelávaní pre rómske deti v slovenských školách, si môžete vypočuť tu.
Na zabezpečenie kvalitnej výučby matematiky vyzvala Slovenská matematická spoločnosť (SMS) a jej požiadavky podporili rektori a dekani viacerých slovenských vysokých škôl. Podľa predsedu SMS a profesora Slovenskej technickej univerzity Karola Mikulu je najdôležitejšie „rozšírenie počtu hodín matematiky v štátnom vzdelávacom programe na základných a stredných školách a zavedenie povinnej maturity z tohto predmetu.“
Analytička M.E.S.A. 10 Renáta Králiková je k efektu zavedenia povinnej maturity z matematiky skeptická a poukazuje skôr na nevyhnutnú zmenu spôsobu výučby, ktorá nie je prispôsobená potrebám žiakov. Argumentuje tiež, že sa v deťoch sotva vypestuje vzťah k matematike a prírodným vedám tým, že ich budeme nútiť z nej aj maturovať: „Keď im dáme viac niečoho, čo nemajú rady, tak to môže mať skôr opačný efekt,“ myslí si Králiková.
Na minulotýždňovom rokovaní ministra školstva Petra Plavčana a predsedu NR SR Andreja Danka (SNS) s predsedom školských odborov Pavlom Ondekom ponúkol minister zvýšenie platov učiteľov o 6 percent od septembra 2017, a takisto aj v rokoch 2018 a 2019. Odbory zatiaľ ponuku neprijali a naďalej trvajú na zvýšení platov od januára budúceho roka o 10 percent.
Podľa doterajších výsledkov kolektívneho vyjednávania by sa platy zamestnancov v štátnej a verejnej správe mali zvyšovať o štyri percentá, no navýšenie sa nemá týkať učiteľov, ktorých platy rástli v septembri tohto roka. Odborári s tým nesúhlasia a nespokojní sú aj s postojom Konfederácie odborových zväzov (KOZ), ktorá podľa nich nepostupuje v súlade s vlastnými zásadami.
Školskí odborári pôvodne chceli ísť do rokovaní s požiadavkou 25-percentného zvýšenia platov. To však neprešlo cez KOZ, ktorá navrhovala desaťpercentné zvýšenie pre všetkých zamestnancov vo verejnej správe. Pre školských odborárov je teraz „neprijateľný a ponižujúci postup hlavného vyjednávača o kolektívnej zmluve“, ktorý predbežne súhlasil s valorizáciou platových taríf od januára 2017 o štyri percentá a so zvýšením platov od septembra 2017 o dve percentá formou odmien. V prípade, že KOZ svoje rozhodnutie nezmení, školskí odborári pohrozili, že konfederáciu opustia.
V októbrovom čísle Dobrej školy spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac Peter Dráľ hovorí aj o tom, že lepšie odmeňovanie je v školstve nevyhnutné, no má sa urobiť premyslene a diferencovane. „Keď všetkých odmeníte rovnako, de facto trestáte tých, ktorí sú kvalitní,“ myslí si Dráľ.
Všimli sme si
O tom, či by hodnotenie učiteľov študentmi zmenilo školu na kabaret či dokonca spôsobilo jej rozvrat, uvažuje Tomáš Feřtek v komentári týždenníka Respekt. Reaguje na požiadavku študentov z Českej stredoškolskej únie, ktorí chcú, aby sa pri posudzovaní kvality práce učiteľov a ich kariérnom postupe prihliadalo aj na hlas študentov. Diskusia plná irónie a pohŕdavého tónu, ktorá sa o tom rozprúdila, podľa Feřteka svedčí o pretrvávajúcom vnímaní nadriadenosti a podriadenosti v českom školstve.
Svoje úvahy o potrebných zmenách v školstve na základe poznámok z pôsobenia vo vláde prezentoval aj exminister Juraj Draxler. Potrebnejší než reforma je podľa neho kvalitný manažment rezortu. Zároveň kritizuje úroveň odbornej diskusie o vzdelávaní a taktiež povrchné pokrývanie tejto témy médiami. Draxlerove predstavy publikované ex post si môžete prečítať tu.
O nástrahách pôsobenia v rade školy pre aktívnych učiteľov píše bývalý učiteľ a poslanec parlamentu Oto Žarnay (OĽANO-NOVA) na svojom blogu.
Nový ročník súťaže pre stredoškolákov s názvom Junior Freshhh má za cieľ podporiť mladé talenty a záujem o štúdium prírodných vied. Organizátori sa snažia poukázať na to, že prírodné vedy, ktoré sú pre mnohých príliš teoretické a takmer „strašiakom“ môžu byť aj zábavné a prakticky využiteľné. Registrovať sa do súťaže je možné do 20. októbra tu.
Pripravujeme
Nezisková organizácia Tandem, ktorá organizuje workshopy kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania v maďarčine, zavíta už tento piatok 21. októbra do Rimavskej Soboty. Po workshope pre deti na miestnej základnej škole bude workshop pre dospelých na Gymnáziu Mihalya Tompu Reformovanej cirkvi s VJM na Daxnerovej ulici 42 v čase od 17:00 do 20:00. Ďalšie workshopy budú v novembri v Komárne a Dunajskej Strede.
Po zverejnení téz NPRVV sme sa rozhodli ďalšiu z diskusií za okrúhlym stolom pre politikov, odborníkov aj praktikov venovať téme, ktorá vzdelávací systém presahuje, no jeho fungovanie aj výsledky v zásadnej miere ovplyvňuje – otázke nastavenia kompetencií v školstve medzi rôznymi úrovňami. O tom, čo sa má regulovať a riadiť na centrálnej, regionálnej, miestnej a školskej úrovni, budeme diskutovať už v prvej polovici novembra.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk
Prihláste sa na odoberanie newslettra: