Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Diskutujeme o regulácii a riadení slovenského školstva 
Zamestnávateľské zväzy odmietajú Učiace sa Slovensko Školskí odborári zvažujú vystúpenie z Konfederácie odborových zväzov
Výrok týždňa
„Pred troma rokmi sa nám ani nesnívalo, že by mohol niekto z vlády hovoriť, ako je potrebné zásadne zmeniť školstvo. (…) Problémy, ktoré sa v školstve nakopili za dlhé obdobie, sa nedajú vyriešiť šmahom ruky. Ale čas rýchlo beží. Vidím to tak, že do roka by už mala byť pripravená legislatíva, lebo uplynie štvrtina času, ktorý má vláda a minister k dispozícii. Do roka by mali byť pripravené všetky legislatívne návrhy a zmeny, aby za ďalšie tri roky mohlo dôjsť k výraznému zlepšeniu stavu školstva.“
Andrej Kiska
prezident SR
v rozhovore pre týždenník Trend | 3. 11. 2016
Výber z udalostí
Počas takmer troch rokov sme v rámci kampane Chceme vedieť viac zorganizovali množstvo verejných a odborných podujatí, na ktorých sme sa venovali budúcnosti vzdelávania na Slovensku. V sérii diskusií za okrúhlym stolom, ktoré sme odštartovali na začiatku tohto roka, pokračujeme aj dnes. Na pôde Národnej rady SR budeme spolu s poslancami parlamentu, odborníkmi na vzdelávanie i verejnú správu, zástupcami samospráv, profesijných združení a odborov diskutovať o regulácii, riadení a prerozdelení kompetencií v školstve.
Cieľom okrúhleho stola je pomenovať východiská, princípy a parametre riadenia funkčného, kvalitného a efektívneho vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach. Pozičný dokument k tejto téme s opisom súčasného stavu aj otvorenými otázkami o optimálnom usporiadaní si môžete prečítať tu.
Správu z diskusie za okrúhlym stolom zverejníme po jeho uskutočnení ako príspevok do verejnej a odbornej diskusie o potrebných zmenách v slovenskom školstve.
O budúcnosti školstva v súvislosti so zverejnenými tézami Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) diskutovali traja exministri školstva Milan Ftáčnik, Martin Fronc a Juraj Draxler.
Spoluautor téz Ftáčnik v diskusii uviedol, že ambíciou NPRVV je nájsť spoločenskú zhodu na cieľoch, ktoré sa majú v oblasti vzdelávania dosiahnuť. Dodal však, že „ak sa dosiahne celospoločenská zhoda na tom, že vzdelávanie je prioritou spoločnosti, tak potom musíme dať viacej peňazí.“ Podľa exministra krajiny OECD vynakladajú na vzdelávanie v priemere 5,2 percenta HDP, zatiaľ čo Slovensko iba 3,5 percenta, čo predstavuje rozdiel v hodnote jednej miliardy eur.
Exminister Fronc skonštatoval, že reforma školstva je záležitosťou celej generácie a „nepodarí sa ani za rok, ani za desať rokov“. Zároveň vyjadril presvedčenie, že učiteľ má byť pre žiaka starším radcom, pretože dieťa „má právo na urobenie omylu a chyby,“ za ktoré nemá byť pohanené, ale má mu byť poradené.
Exminister Draxler tézam pod názvom Učiace sa Slovensko vyčíta všeobecnosť, neriešenie personálnej politiky a kariérneho postupu učiteľov. V rozhovore pre portál Čierna labuť proces prípravy NPRVV označil za PR aktivitu a zábavku pre poradcov, aby sa otupila ich kritika ministerstva.
Diskusnú reláciu RTVS Sobotné dialógy s troma exministrami si môžete vypočuť tu.
Zamestnávateľské zväzy tézy NPRVV odmietli a ministerstvo školstva žiadajú, aby ich prepracovalo. Dokument podľa nich neponúka jasnú víziu, akých absolventov má školstvo produkovať, a nerieši potreby trhu práce. „Principiálne ho považujeme za nekoncepčný a nesystémový a v tomto stave ho nevieme podporiť,“ povedal na margo téz viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Július Hron.
O tom, že smerovanie štátu je vec verejná, píše Marián Leško v týždenníku Trend. „Otázka, čo je potrebné urobiť, aby sa zmenilo smerovanie štátu, je síce vo verejnom diskurze prítomná, ale je zavalená nánosmi každodennej rutiny,“ uvádza dlhoročný komentátor a publicista, pokračujúc tým, že „premýšľanie, čo všetko musíme urobiť, aby Slovensko bolo takou krajinou, akou by mohlo byť, je vecou každého, kto má k tomu čo povedať a je ochotný podeliť sa so svojimi názormi a stanoviskami s verejnosťou.“
Svoju víziu pre Slovensko do roku 2024 prezentovala opozičná SaS. Dokument sa v jednom odseku venuje aj školstvu, ktoré by podľa strany malo pripravovať budúce generácie pre pracovný trh, vyhodnocovať úspešnosť absolventov stredných a vysokých škôl, dať viac slobody školám a financovať ich za rovnakých podmienok pre všetkých zriaďovateľov, no so zohľadnením kvality poskytovaného vzdelávania.
Koaličná poslankyňa Eva Smolíková (SNS) na novembrovú schôdzu parlamentu predkladá návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. V nej navrhuje, aby sa spresnilo postavenie majstrov odbornej výchovy a učiteľov odbornej a umeleckej praxe, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť na pracovisku praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.
V novele školského zákona poslankyňa za SNS navrhuje uľahčiť vytváranie spoločných tried na stredných odborných školách pre príbuzné študijné alebo učebné odbory, a to vypustením podmienky o minimálnom počte žiakov v takýchto triedach. Podľa platnej právnej úpravy možno spoločnú triedu vytvoriť vtedy, keď sa teoretickej výučby odborných predmetov zúčastňuje aspoň 8 žiakov, čo je podľa Smolíkovej v mnohých odboroch nereálne.
Téme začleňovania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežných škôl sa venoval denníka Pravda. Informoval o zámere rezortu školstva v čo najväčšej miere takýchto žiakov integrovať do vzdelávacieho procesu.
Predsedníčka Asociácie špeciálnych pedagógov škôl a poradní Bianka Kubovičová v tejto súvislosti uviedla, že je potrebné stanoviť maximálny počet žiakov so zdravotným znevýhodnením v triedach, aby bol zámer realizovateľný. „Už teraz nestíha jeden špeciálny pedagóg na škole vypracúvať optimálny vzdelávací proces pre každého takéhoto žiaka,“ povedala Kubovičová poukazujúc aj na finančnú náročnosť avizovaných zmien.
Rada Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) sa uzniesla na tom, že bude naďalej presadzovať svoje požiadavky v kolektívnom vyjednávaní. Predseda OZPŠaV Pavel Ondek nemá podpisovať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v prípade, že nebude obsahovať ustanovenia o platových tarifách pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl od januára 2017. Ak pre túto požiadavku nenájdu podporu v ostatných zväzoch, školskí odborári z Konfederácie odborových zväzov vystúpia.
Čoraz rozšírenejšiemu prijímaniu záujemcov o vysokoškolské štúdium bez prijímacích skúšok sa venoval Denník N.
Denník Pravda uverejnil rozhovor s prodekanom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Martinom Slobodníkom, v ktorom kritizoval skostnatený systém akreditácií a apeloval na väčšiu flexibilitu pri vytváraní študijných odborov, „aby sme sa mohli tváriť, že reagujeme na potreby trhu.“ Prodekan si však zároveň nemyslí že vysokoškolské vzdelávanie má reagovať iba na potreby trhu. „Lebo kým my v tejto chvíli zareagujeme na potreby trhu a o osem rokov vypustíme študentov, tak ten už bude dávno kdesi inde,“ skonštatoval Slobodník.
Kritiku kritikov slovenskej vedy vzniesol vo svojom článku vedecký pracovník z Filozofickej fakulty Karlovej univerzity a spolupracovník Slovenskej akadémie vied Martin Odler. V príspevku okrem iného hovorí, že hodnotenie stavu slovenskej vedy „vedeckými žurnalistami“ ukázalo, že nemajú dostatočný prehľad o aktuálnych svetových trendoch, a preto ani nemôžu navrhovať ozajstné riešenia na zlepšenie stavu slovenskej vedy.
Všimli sme si
Počas tohto týždňa na Slovensku prebieha Týždeň vedy a techniky, počas ktorého sú pre záujemcov pripravené prednášky, súťaže, festivaly a workshopy. Motto podujatí, ktoré organizuje ministerstvo školstva v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, je „Zaži vedu naživo“. Viac informácií o programe nájdete tu.
Aj v tomto školskom roku pokračuje program na podporu rómskych uchádzačov o štúdium na Ekonomickej univerzite pod názvom „Aj ty máš šancu!“ Program v spolupráci s univerzitou realizuje Centrum pre výskum etnicity a kultúry a záujemcovia oň sa môžu prihlásiť do 30.11.
Otázke, či skoré ranné vstávanie deťom neškodí a či vôbec majú radosť zo vzdelávania, keď ho takto denne absolvujú, sa venuje Márius Kopcsay. Otázka neprimerane veľkého množstva domácich úloh zadávaných žiakom základných a stredných škôl zas rezonuje v Španielsku, kde konfederácia združení otcov a matiek žiakov vyhlásila bojkot domácich úloh počas všetkých novembrových víkendov.
Učiteľ a tvorca portálu lepsiageografia.sk Peter Farárik v rozsiahlom rozhovore pre Denník N hovorí nielen o tom, ako učiť inovatívne, ale aj o tom, že nad stavom školstva i učiteľstva nemieni nariekať. Podľa neho totiž aj v tejto oblasti platí, že „človek to má také, aké si to sám spraví. Netreba sa spoliehať na iných. Ak vás tá práca baví a nájdete sa v nej, negatívne vplyvy vás príliš nezasahujú.“
Ukázať mladým ľuďom, ako sa vyznať vo svete médií a nepodliehať dezinformáciám, sa snaží projekt Zvolsi.info, ktorý v uplynulom týždni predstavili študenti Masarykovej univerzity v Brne. Prostredníctvom webu a prednášok plánujú stredoškolákov oboznámiť so základnými princípmi kritického myslenia a s možnosťami vyhodnocovania informácií, s ktorými sa denne stretávajú. Video o projekte si môžete pozrieť tu.
Spoločnosť Amazon v minulom týždni predstavila aplikáciu Amazon Rapids, ktorá prináša krátke príbehy pre deti do 12 rokov. Cieľom má byť hravou formou povzbudzovať deti k čítaniu. Podľa spoločnosti by totiž mali byť prvé skúsenosti s čítaním príjemné a zábavné, mali by deti rozosmiať, zaujať a podnietiť ich predstavivosť. V aplikácii si možno zvoliť frekvenciu vyskakovania nových správ a tiež dohľadať definície neznámych slov spolu s ich výslovnosťou.
Pripravujeme
V spolupráci s neziskovou organizáciou Tandem pokračujeme v realizácii workshopov o budúcnosti vzdelávania na Slovensku v maďarčine. Najbližší sa uskutoční 16.11. v Dunajskej Strede, o presnom čase a mieste konania Vás budeme informovať v najbližšom vydaní nášho spravodaja.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk
Prihláste sa na odoberanie newslettra: