Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Organizácia MESA 10 predstavila projekt zmeny vzdelávacieho systému na Slovensku 
Diskutuje sa o tézach národného programu pre regionálne aj vysoké školstvo Požiadavky ministerstvu školstva adresujú stredoškoláci aj učitelia Bielou vranou je aj učiteľka rómskych detí
Výroky týždňa
„Oblasti, na ktoré by sme sa mali zamerať, sú zdravotníctvo a školstvo. Neverím na rýchle riešenia, a preto si myslím, že ak chceme zvládnuť tieto veľké témy, potrebujeme celospoločenský a politický konsenzus pri nastavení dlhodobých stratégií. Koncepčne zdvihnúť kvalitu oboch rezortov tak, aby to pocítili všetci. Pri školstve to bude ešte o level ťažšia úloha. Ak by sme s ním začali robiť niečo teraz, výsledky pocítime tak o 10 – 15 rokov, a to je veľmi dlhý čas.“
Šimon Šicko
manažér roka 2016
v editoriáli týždenníka Trend | 18. 11. 2016
„Je to síce smutné, ale tu máme toľko problémov a takú potrebu, aby sa ľudia zapojili do diania, aby im prestalo byť jedno, ako to tu je, že skoro každý sa môže nejakým spôsobom zapojiť, niečo zmeniť. Preto by som všetkým mladým poradila, aby neodchádzali, lebo to je to najjednoduchšie. Dobré sú spravidla ťažšie cesty.“
Mária Bieliková
IT osobnosť roka 2006
v rozhovore pre Denník N | 15. 11. 2016
Výber z udalostí
Mimovládna organizácia MESA 10 predstavila projekt zmeny vzdelávacieho systému pod názvom To dá rozum predstavením vízie vzdelávania v roku 2040 a plánu výskumných a analytických aktivít na najbližšie obdobie. Expertný tím, ktorý sa projektu bude najbližšie tri roky venovať, podľa prezidenta MESA 10 a exministra financií Ivana Mikloša nechce iba opravovať súčasný stav vzdelávania, ale vidí potrebu zásadnej premeny celého systému.
Ak sa víziu podarí naplniť, vzdelávanie by mohlo prebiehať aj tak, ako ho členovia tímu opisujú v príbehoch Borisa a Lucie. O tom, v čom je vízia iná oproti doterajším snahám o reformu školstva aj či je reálne uskutočniteľná, ak ju zatiaľ nezastrešujú politické subjekty, diskutovali v relácii RTVS Z prvej ruky riaditeľka projektu Renáta Králiková a člen analytického tímu a zároveň spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac Peter Dráľ. Diskusiu si môžete vypočuť tu.
V uplynulom týždni sa objavili reakcie na zverejnenie druhej časti cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) pre oblasť vysokého školstva. Avizované zmeny zhrnuté do štyroch oblastí a desiatich bodov si môžete prečítať tu. Niektoré médiá sa konkrétnym cieľom venovali podrobnejšie: agentúra SITA zavedeniu funkčných miest profesorov a docentov, agentúra TASR zmenám v akreditáciách vysokoškolských odborov a denník Pravda zlepšeniu sociálnej podpory študentov.
Vysokoškolským študentom sa venoval aj denník SME, ktorý sa zameral na nesúlad požadovaných kvalifikácií s počtom absolventov jednotlivých odborov a uverejnil ho spolu s rebríčkom nástupných platov a dobou hľadania si práce u absolventov rôznych fakúlt. Denník N zas priniesol rozhovor s profesorkou informatiky Máriou Bielikovou, tohtoročnou laureátkou ceny IT osobnosť roka, podľa ktorej sú naše technické odbory kvalitatívne porovnateľné s Českou republikou, no kvôli zlej reputácii aj systému riadenia vysokého školstva a napriek lepším zárobkom si mnohí slovenskí študenti aj tak vyberajú české školy.
Po „halloweenskej“ kritike téz NPRVV v regionálnom školstve, ktoré považuje za sklíčka bez rámu, sa docent pedagogiky Trnavskej univerzity Ondrej Kaščák kriticky stavia aj k tézam v oblasti vysokého školstva. Vo svojom blogu argumentuje, že „diabol sa skrýva v detailoch“ a aj viaceré rozumné riešenia nie sú v cieľoch pre vysoké školy dotiahnuté.
Ako príklad uvádza funkčné obsadzovanie miest, ktoré sa môže zvrhnúť na „kolegiálny systém kontroly,“ prílišné spoliehanie sa na vnútorné hodnotenie kvality namiesto externej či ponižujúce podfinancovanie miest odborných asistentov. Vysoké školy sa podľa Kaščáka potrebujú v prvom rade kultivovať vo vnútri svojich odborov, aby dozreli na „humboldtovské“ riešenia, ktoré tézy prinášajú.
Pedagóg Vladimír Urban zas vo svojom komentári vyjadruje presvedčenie, že dokument Učiace sa Slovensko môže u neinformovaných laikov a čiastočne informovaných odborníkov vyvolať dojem, že je realizovateľný aj realizácie hodný projekt. Podľa Urbana je však v skutočnosti „mimo reality“ a vyčíta mu to, čo samotný dokument hneď v úvode konštatuje – že neobsahuje charakteristiku súčasného stavu a ešte ani systematický návrh krokov na dosiahnutie navrhovaných cieľov.
V diskusnej relácii TASR o tézach NPRVV hovorila ich spoluautorka a zároveň spoluiniciátorka kampane Chceme vedieť viac Zuzana Zimenová. V rozhovore okrem iného konštatuje, že navrhované tézy sa odvíjajú od vzdelávacích potrieb detí, ktoré majú byť brané ako základné východisko na zmeny v školstve. Existujúci systém podľa nej nefunguje nielen pre nejakým spôsobom znevýhodnené deti, ale ani pre tzv. bežných žiakov.
Tézy NPRVV sa podľa Zimenovej snažia zreálniť už existujúce záväzky, aby požiadavky, ktoré štát na školy a učiteľov kladie, dokázali aj naplniť. Na to však potrebujú adekvátny servis a odbornú pomoc, nové metodiky a kvalitné pomôcky. A práve kvôli tomu sa návrhy mnohým páčia, no zároveň ich považujú za sci-fi. „Vieme, čo chceme a vedeli by sme sa na tom zhodnúť, alebo bojíme sa to chcieť, pretože nemáme dôveru v to, že sa nájdu peniaze a politická vôľa,“ uzatvára Zimenová s tým, že tlak na zmeny treba práve preto naďalej vyvíjať.
Na porovnanie navrhovaných zmien v slovenskom a rakúskom vzdelávacom systéme upriamuje pozornosť profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite Branislav Pupala, podľa ktorého je rakúsky návrh Update Schule vecnejší a prináša aj konkrétnu predstavu o zmenenej správe vzdelávacieho systému.
Aj keď oba dokumenty vyzdvihujú princíp väčšej autonómie škôl, podľa Pupalu ho iba rakúsky rozpracúva do dôsledkov, pričom medzi centrálnu úroveň a úroveň školy vkladá medzičlánok v podobe združení škôl, tzv. klastrov. Tie majú byť základnou správnou jednotkou so spoločným vedením, čo má viesť k tvorbe regionálne citlivých vzdelávacích politík a zúženiu roly centrálnej vlády.
Na nevyhnutné prehodnotenie oblastí regulácie, riadenia a (samo)správy vzdelávacieho systému na Slovensku, ak majú byť prijaté akékoľvek zásadné zmeny, sme v kampani Chceme vedieť viac upozorňovali už po zverejnení téz NPRVV. Za týmto účelom sme iniciovali aj diskusiu za okrúhlym stolom, ktorej zhrnutie zverejníme už čoskoro.
Aliancia stredoškolákov predložila ministerstvu školstva požiadavky, v ktorých vyzýva zakotvenie žiackych parlamentov v zákone už na základných školách, odpolitizovanie voľby riaditeľov škôl, uznávanie jazykových certifikátov ako plnohodnotnej náhrady za maturitu z cudzieho jazyka, či zefektívnenie výučby matematiky. Požiadavky prednesené na pôde NR SR podporili opoziční poslanci Oto Žarnay a Miroslav Sopko (obaja OĽANO-NOVA).
Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) zorganizovala lampiónový sprievod centrom Bratislavy, aby poukázala na to, že „vlády, ktoré systematicky prehliadajú potreby školstva, svojím postojom oberajú naše deti o šancu uspieť v dnešnom globalizovanom svete.“ Vladimír Crmoman z ISU pripomenul, že poslanci parlamentu budú čoskoro schvaľovať rozpočet, no to, čo predkladá vláda na schválenie, podľa neho na kvalitné vzdelávanie nestačí.
Znepokojenie nad návrhom rozpočtu na rok 2017 vyjadrila aj Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ), podľa ktorej „problém až hanebne nízkych platov sa nesmie miešať s problémom nedostatočného financovania vedy a výskumu či zabezpečovania kvality vysokých škôl.“
Tajomník ŠRVŠ Bálint Lovász pripomenul, že signatári deklarácie školských odborárov a partnerských organizácií v školstve vyčíslili potrebné zvýšenie rozpočtu pre vysoké školstvo o 60 miliónov eur bez valorizácie platov, no v návrhu je o približne 20 miliónov eur menej ako tento rok. ŠRVŠ tiež upozornila na to, že vláda po voľbách zabudla na sľúbenú podporu určenú na rekonštrukcie internátov a priamej podpory ubytovania vysokoškolákov.
Parlament bude o rozpočte rokovať na svojej 11. schôdzi, ktorá sa začína dnes.
Ocenenie Biela vrana, ktoré spoločne udeľujú Aliancia Fair-Play a VIA IURIS, si za rok 2016 prevzala aj učiteľka Monika Podolinská zo Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke, ktorá vzdeláva už len rómske deti. V rozhovore pre denník SME povedala, že pre ňu sú to „tie najkrajšie a najúžasnejšie deti na svete,“ od ktorých čerpá inšpiráciu a aj sa od nich učí.
Škole sa podarilo zlepšiť dochádzku detí vďaka otvorenej komunikácii s rodičmi a jasným pravidlám. Výsledky detí podľa bývalej riaditeľky Podolinskej pozitívne ovplyvňuje aj navštevovanie materskej škôlky alebo nultého ročníka. V súčasnosti viacerí jej absolventi študujú na stredných školách v učňovských aj maturitných odboroch.
O spôsoboch objavovania potenciálu pri vzdelávaní rómskych detí na Slovensku, ale aj v ďalších štyridsiatich krajinách, hovorí v rozhovore pre aktuálne.sk rabín Rafi Feuerstein. Na Slovensku spolupracuje s mimovládnou organizáciu ETP, ktorá v troch lokalitách na východnom Slovensku testovala Feuersteinovu metódu Inštrumentálneho obohacovania.
Problematike nedostatočných kapacít materských škôl sa venuje reportáž v relácii RTVS Občan za dverami zameriavajúca sa na bratislavské mestské časti, kde je problém vysokého počtu zamietnutých žiadostí o umiestnenie detí výrazný.
Na nedostatok štátnych zariadení pre deti s autizmom upozornila v rozhovore pre Denník N riaditeľka bratislavského Autistického centra Andreas, Kateřina Nakládalová, podľa ktorej súkromné centrá suplujú úlohu štátu pri rastúcom počte detí, o ktoré sa starajú. „My sme tá prvá generácia rodičov, ktorí trvali na tom, že dieťa chcú mať umiestnené minimálne v dennom stacionári, a ostali sme pracovať. Bývajú síce s nami, pretože ešte vládzeme. Ale nebude to tak večne,“ hovorí Nakládalová.
Kým analýza Martina Vanča publikovaná nedávno poukázala na pôsobenie podvodných, tzv. predátorských časopisov v slovenskej vede a výskume, analýza českého inštitútu IDEA, Českej akadémie vied a Karlovej Univerzity poukazuje na globálny rozsah tohto problému. Slovensko má druhé najhoršie výsledky spomedzi krajín OECD.
O tom, že pokusom o falšovanie, plagiátorstvo či dopisovanie spoluautorov za odplatu musia čeliť aj renomované vedecké magazíny, píše Tomáš Prokopčák.
Vláda vymenovala za novú štátnu tajomníčku rezortu školstva doterajšiu poslankyňu NR SR Oľgu Nachtmannovú (Smer-SD), ktorá prevezme agendu vysokých škôl a vedy.
Všimli sme si
Projekt materskej školy Guliver v Banskej Štiavnici od architekta Richarda Murgaša, ktorý už získal ocenenie CE.ZA.AR, vyhral aj Cenu Dušana Jurkoviča. Podľa portálu Archinfo.sk je ocenená škôlka dôkazom toho, že stavba určená pre deti nemusí byť detinská, ale naopak moderná a racionálna.
Koalícia pre deti Slovensko realizuje 3. ročník kampane Počúvajme deti, ktorej cieľom nie je len diskusia o deťoch a mladých ľudí, ale najmä diskusia s nimi. Séria podujatí sa organizuje pri príležitosti prijatia Deklarácie práv dieťaťa a Dohovoru o právach dieťaťa.
Medzinárodný projekt Generation What? skúma generáciu mladých ľudí od 18 do 34 rokov. Zapojilo sa doň 11 krajín, vrátane Českej republiky. Výsledky poukazujú na nezáujem mladých ľudí o politiku aj nespokojnosť so vzdelávacím systémom. Viac si o zisteniach môžete prečítať v tomto súhrne alebo v kompletnej záverečnej správe.
Súčasťou štúdia na Komenského inštitúte, ktoré realizuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, sú aj mikroprojekty učiteľov, asistentov, aj riaditeľov slovenských škôl. O konkrétnych príkladoch, ako možno iniciovať zmenu zdola, si môžete prečítať tu.
Pripravujeme
V spolupráci s neziskovou organizáciou Tandem pokračujeme v realizácii workshopov o budúcnosti vzdelávania na Slovensku v maďarčine.
Najbližší sa uskutoční už v túto stredu 23. 11. od 17.00 na Základnej škole J. Erdélyiho vo Veľkých Kapušanoch.
Spracovávame správu zo štvrtého okrúhleho stola o regulácii a riadení vzdelávacieho systému, ktorú zverejníme už čoskoro.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk
Prihláste sa na odoberanie newslettra: