Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Podpriemerné výsledky žiakov v testovaní PISA 2015 nikoho neprekvapili 
Do diskusie o cieľoch národného programu sa zapojili predstavitelia vysokých škôl Prieskum preukázal narastajúcu podporu extrémistov medzi mladými ľuďmi
Výrok týždňa
„Nič sa nemení. Ja sám mám dve školopovinné deti, s ktorými sa minimálne každý víkend hodinu – dve učím. (…). Učitelia sú nútení nalievať do našich detí obrovské množstvá informácií, ktoré sú vyložene encyklopedického charakteru. (…) Namiesto toho, aby sa mohli sústrediť na to, čo deti skutočne potrebujú – logické myslenie, zaujať názor, vyhľadať si vedomosti, tak do nich priam nalievame obrovské kvantá informácií, ktoré im za polroka vyšumia z hlavy a ničomu to nepomáha. (…) Nedovolím a budem sa ustavične pýtať a biť do toho, aby reforma neskončila v skrini.“
Andrej Kiska
prezident SR
v relácii RTVS O 5 minút 12 | 11. 12. 2016
Výber z udalostí
Vďaka Nadácii Orange sme zrealizovali dotlač Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Z jeho prvého vydania, ktoré sme prezentovali pred rokom, už totiž nezostal ani jeden kus. Ak ešte atlas nemáte, radi Vám ho zašleme poštou. A ak máte vo svojom okolí niekoho, komu by sviatky spríjemnilo čítanie o trendoch, výzvach a scenároch vzdelávania v budúcnosti, neváhajte a objednajte si atlas už dnes!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Od začiatku kampane Chceme vedieť viac v januári 2014 Vás počas školského roka každý týždeň informujeme o dianí v školstve na Slovensku aj v zahraničí. Zodpovedanie pár otázok, ktoré Vám nezoberie viac než pár minút času, nám pomôže pochopiť Vaše preferencie a vyjsť Vám viac v ústrety. Dajte nám spätnú väzbu, ďakujeme!
Zverejnené výsledky medzinárodného merania PISA 2015 potvrdili podpriemerné a zhoršujúce sa výsledky slovenských žiakov v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Prvotné zistenia poukazujú napríklad na to, že:
Slovensko sa naďalej zaraďuje medzi krajiny s vysokým vplyvom socioekonomického zázemia na výkon žiaka; počet slabších žiakov sa zväčšuje, zatiaľ čo počet žiakov s najlepšími výsledkami sa zmenšuje;
riziková skupina žiakov s najslabšími výsledkami je na Slovensku o 12 percent vyššia oproti priemeru krajín OECD.
Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári k výsledkom PISA 2015 poukázal na viaceré fakty:
zatiaľ čo v minulosti Slovensko zaostávalo najmä kvôli výsledkom znevýhodnených žiakov, v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč socioekonomickými skupinami;
kvalitný vzdelávací systém dokáže deťom zo znevýhodneného prostredia pomôcť a zlepšenie nemusí byť na úkor priemerných ani najlepších žiakov. Ukazujú to príklady Estónska a Fínska;
existujú krajiny, ktoré skórujú vysoko v rovnosti aj vo výsledkoch, napríklad Kanada, Dánsko a Estónsko. Pomáha napríklad neopakovanie ročníka a nedelenie žiakov podľa schopností do rôznych skupín už v skorom veku;
objem zdrojov na študenta nemusí nutne viesť k lepším výsledkom, dôležité je ich použitie. Krajiny s podobnými výdavkami na žiaka ako Slovensko dosahujú veľmi rôznorodé výsledky.
Ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) výsledky PISA 2015 neprekvapili. „Musíme sa touto témou vážne zaoberať a sú potrebné zmeny. Preto som veľmi rád, že sa začala reforma národný program výchovy a vzdelávania, ktorého cieľom by mala byť aj transformácia obsahu vzdelávania,“ povedal minister. Zároveň avizoval, že v novom roku sa začne pracovať na novom modeli štátnych vzdelávacích programov, v ktorých budú všetky predmety rozdeľované do rôznych úrovní po vzore jazykov.
Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská v relácii RTVS Správy a komentáre konštatovala, že testovania PISA 2015 sa po prvý raz zúčastnili tzv. „reformní žiaci“ a ich výsledky sú logickým dôsledkom neúspechu reformy vzdelávania z roku 2008. Tú presadil vtedajší minister Ján Mikolaj, ktorý bol rovnako ako súčasný minister nominantom SNS.
O výsledkoch diskutovala riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská aj s poslankyňou Zuzanou Zimenovou (nezar.) v rozhlasovej relácii RTVS Z prvej ruky.
Výsledky v testovaniach vzbudili veľkú pozornosť médií aj odbornej verejnosti. Denník N referoval o výsledkoch vo všetkých troch oblastiach. Portál aktuálne.sk sa zameral na čitateľskú gramotnosť, v ktorej sme z troch oblastí dosiahli najhoršie výsledky. Časopis .týždeň podrobnejšie referuje o zhoršení prírodovednej gramotnosti žiakov a ich nízkom záujme o vedu.
Denník SME koriguje tvrdenia, že výsledky Slovenska ťahajú nadol najmä najslabší žiaci, ktorých je priveľa, poukázaním na zistenie, že sa zhoršili všetci žiaci. Denník Pravda cituje Jozefa Miškolciho z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, že na základe zostení by sme nemali skĺznuť k zjednodušovaniu a merané oblasti nie sú vo vzdelávaní tie najdôležitejšie.
Vyjadrenia ďalších odborníkov k výsledkom PISA si môžete prečítať aj v anketách denníka SME a Denníka N tu a tu.
Ondrej Kaščák za jednu z príčin súčasného stavu školstva považuje to, že sa s každým ministrom začína od nuly, s novými tímami a vzletnými stratégiami. Ján Macek za úpadkom vidí reformu verejnej správy aj Mikolajovu reformu, riešenie vidí v naliatí peňazí do školstva, lepšej príprave i podpore učiteľov, skvalitnení riadenia škôl a v zmene kurikula. Martin Pukanec si nemyslí, že zvýšenie platov niečo automaticky zmení bez zmeny nárokov na učiteľov aj spôsobu ich odmeňovania.
Konštantín Čikovský pragmaticky odporúča podporiť súčasného ministra školstva a jeho tím, aj keď na reformu je politicky najhoršia možná klíma. A Martin Hanus píše, že netreba podliehať hystérii a produkovať povrchné interpretácie, pretože testy PISA o kvalite školstva zas až tak veľa nevypovedajú a meniť ho treba bez ohľadu na ne.
Saskia Repčíková z Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR v blogu uvažuje, v čom sa môžeme z výsledkov PISA poučiť. O tom, ako by vzdelávací systém mal pomôcť deťom, ktoré sa vymykajú z priemeru „na oboch koncoch,“ píše poslankyňa Zuzana Zimenová (nezar.). Príklad Estónska vyzdvihuje poslanec Branislav Gröhling (SaS), ktorý výsledky Slovenska porovnal s vybranými krajinami aj v infografike.
Najlepšími výsledkami v testovaní PISA spomedzi krajín V4 sa môže chváliť Poľsko. Profesor Krzystof Biedrzycki z poľského Educational Research Institute pre Hospodárske noviny uviedol, že „úspech poľského školstva tkvie v práci s deťmi, ktoré majú problém s matematikou, s čítaním a s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.“
O cieľoch Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) v relácii TASR diskutoval ďalší z jeho spolutvorcov Ivan Juráš. Zriaďovateľ Súkromnej ZŠ Márie Montessori okrem iného uviedol, že deti by pred nástupom na primárne vzdelávanie mali mať minimálne rok aj špecifickú predškolskú prípravu. Rozhovor si môžete pozrieť tu.
Erich Mistrík na margo cieľov NPRVV vo svojom blogu píše, že najväčším rizikom na ich nenaplnenie je rezistencia ľudí v školstve. Zároveň konštatuje, že „úplne na začiatku si budú musieť učitelia i riadenie všetkých stupňov škôl hlboko vstúpiť do svedomia a spýtať sa: Je to, čo robíme, v záujme vzdelanosti a budúcnosti tejto spoločnosti?“
Na nekvalitný systém kontinuálneho vzdelávania pedagógov vo svojom blogu poukázal Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Diagnóza sa podľa autorov nápadne podobá na problémy vysokého školstva s akreditáciami a garanciou kvality.
Stanovisko k cieľom NPRVV vo vysokom školstve zverejnilo vedenie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Aj keď niektoré navrhované zmeny podporuje, viacero návrhov je podľa zástupcov fakulty v rozpore s cieľom zvyšovať kvalitu VŠ. Za problematickú považuje napríklad akreditáciu postavenú iba na vnútornom systéme hodnotenia kvality, zavedenie funkčných miest docentov a profesorov, úvahy o spoplatnení štúdia či redukovanie úlohy VŠ pre hospodársku prax.
Vedenie FiF UK sformulovalo aj dva vlastné návrhy: zníženie počtu úväzkov vysokoškolských pedagógov a vytvorenie oficiálneho zoznamu predátorských časopisov. Kriticky sa k zverejnenému stanovisku postavilvysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký, podľa ktorého vedenie fakulty trpí „štokholmským syndrómom“.
Rezort školstva predložil návrh Rozpisu dotácií verejným vysokým školám na rok 2017, ktorý vyvolal kritiku. Podľa sociálneho antropológa Andreja Mentela je návrh ústupkom „vidieckym vysokým školám s chabou vedeckou produkciou, ktorý uprednostňuje kongresovú turistiku a vydávanie pochybných zborníkov medzi kamarátmi.“ Rada vysokých škôl skonštatovala, že výška dotácie pre verejné VŠ nebude postačovať na udržanie a podporu kvality vzdelávania a tvorivej činnosti.
O tom, či budeme za štúdium na slovenských univerzitách platiť a o podmienkach, v rámci ktorých funguje ich súčasné financovanie, hovorí predseda Rady vysokých škôl Martin Putala. Hospodárske noviny v špeciálnej prílohe o vysokých školách opisujú situáciu v slovenskom vysokom školstve a rozoberajú aj tému uplatniteľnosti absolventov na trhu práce.
Projekt To dá rozum publikoval ďalšie všeobecne rozšírené mýty, tentoraz o vysokých školách. Renáta Králiková a Stanislav Lukáč v blogu vysvetľujú, prečo nie je pravda, že slovenské vysoké školy produkujú veľké množstvo absolventov, ktorí sa následne nevedia uplatniť na trhu práce.
Na to, že až 75 percent žiakov SOŠ v posledných rokoch nenašlo uplatnenie v odbore, ktorý študovali, upozornil Štátny inštitút odborného vzdelávania. Riaditeľ inštitútu Michal Bartók v tejto súvislosti dodal, že „na Slovensku každoročne vzniká deficit viac ako 34-tisíc absolventov, ktorí chýbajú v ekonomike na reprodukciu pracovných síl v odborných pozíciách.“
Ďalšie posilnenie kompetencií vlády v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktoré by sa malo udiať na podnet premiéra Roberta Fica, skritizovalsociológ Ivan Kusý. Je to podľa neho proti záujmom spoločnosti, pretože povedie k znižovaniu celkovej vzdelanostnej úrovne. „Keďže gymnáziá sú prvoradým zdrojom budúcich vysokoškolákov, Slovensko sa tak dostane na trajektóriu sústavného znižovania počtu i podielu vysokoškolákov vo svojej vzdelanostnej štruktúr,“ myslí si Kusý.
Výsledky prieskumu Mladí ľudia v kyberpriestore Inštitútu pre verejné otázky ukázali, že medzi mladými ľuďmi od 18 do 39 rokov viac ako tretina sympatizuje s hodnotami a aktivitami Ľudovej strany Naše Slovensko a podporuje aj jej predsedu Mariana Kotlebu. Až 84 percent mladých ľudí má skúsenosť s nenávistnými prejavmi na internete a tri štvrtiny sa voči nim stavajú pasívne.
Slovenská historická spoločnosť (SHS) vyzvala rezort školstva, aby zvýšil počet vyučovacích hodín dejepisu na druhom stupni základných škôl a na stredných školách na dve hodiny týždenne. Predseda SHS Rastislav Kožiak uviedol, že počet hodín dejepisu je v slovenských školách najmenší v EÚ. „Pri jednohodinovej dotácii týždenne v piatom až ôsmom ročníku reálne učitelia odučia 23 až 25 hodín z celkovej dotácie 33 vyučovacích hodín za školský rok,“ tvrdí Kožiak.
Ministerstvo školstva v odpovedi na výzvu uviedlo, že časová dotácia na dejepis je primeraná, priestor venovaný spoločenskovedným a prírodovedným predmetom je vyvážený a školy si môžu pridať voliteľné hodiny.
Všimli sme si
Už šestnásty raz sa udeľovali ceny za Detský čin roka. O 35 nomináciách na činy, ktoré vykonalo vyše 5-tisíc detí a kolektívov v siedmich kategóriách, rozhodovali žiaci z vyše 800 škôl a šesťčlenná komisia dospelých. Video z udeľovania cien si môžete pozrieť tu, viac o činoch si môžete prečítať tu.
Česká organizácia EDUin udelila Ceny za inovácie vo vzdelávaní EDUína a za dlhodobý prínos v oblasti vzdelávania do Auly slávy uviedla profesora Jana Sokola, spoluautora projektu Seniori píšu wikipédiu. Viac si o všetkých ocenených môžete prečítať tu.
Z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Sociologický ústav SAV realizovala agentúra TNS, vyplýva, že s požiadavkou výrazne zvýšiť platy učiteľov na Slovensku súhlasia najmä ľudia s vysokoškolským vzdelaním. S takto formulovanou požiadavkou sa najmenej stotožňujú voliči strany Smer-SD.
K tomu, aký by (ne)mal byť učiteľ 21. storočia, sa pre týždenník Trend vyjadril učiteľ a šéf neziskovej organizácie Edulab Ján Machaj. Video si môžete pozrieť tu.
Pripravujeme
Finalizujeme správu zo štvrtého okrúhleho stola o regulácii a riadení vzdelávacieho systému, na webovej stránke kampane ju zverejníme v nedeľu.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk
Prihláste sa na odoberanie newslettra: