Čo priniesol týždeň 16. 1. – 22. 1. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Témy týždňa

Minister školstva predstavil priority na tento rok V legislatívnom procese sú drobné úpravy školských zákonov Spoločenskí a humanitní vedci zverejnili memorandum Verejné inštitúcie zlyhávajú v sociálnoprávnej ochrane detí a školy pri odstraňovaní bariér

Výrok týždňa

„Vláda Slovenskej republiky ani po 27 rokoch nedokáže v našej krajine zabezpečiť základné ústavné práva deťom so zdravotným znevýhodnením, deťom v riziku, nadaným deťom, či deťom sociálne znevýhodneným. (…) Dieťa u nás nemá nárok na asistenta, prispôsobenie výučby svojím potrebám či znevýhodneniu, nemá nárok na nevyhnutnú podporu psychológa, špeciálneho pedagóga či terapeuta. (…) Naši čelní predstavitelia sa fotia vo vymaľovaných školách, so šťastnými deťmi, so spokojnými riaditeľmi a v náručí s postihnutými deťmi. Realita je však veľmi krutá. Naša krajina je ochotná sa postarať iba o polovicu detí, ktoré majú znevýhodnenie alebo nadanie.“

Viktor Križo
špeciálny pedagóg
na blogu Iniciatívy slovenských učiteľov | 17. 1. 2017

Výber z udalostí

Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) zhodnotil aktivity rezortu v roku 2016 a predstavil priority na rok 2017. Minister za úspech označil zachovanie približne 60 málotriedok, rozširovanie kapacít materských a základných škôl a boj s extrémizmom a radikalizáciou.

Na otázku, či sa majú učitelia a žiaci po roku 2016 lepšie, minister odpovedal, že v školstve sa významne zmenila atmosféra aj vďaka plneniu prísľubov. „Nepoznám iný rezort ako rezort školstva, ktorý by mohol vysloviť také presvedčenie, ako ja už dnes, že od 1. januára minulého roka až do konca volebného obdobia zvýšenie platov zamestnancov o 39 %,“ povedal Plavčan.

Najdôležitejšou prioritou rezortu školstva v roku 2017 bude prijatie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktorý má priniesť zásadné zmeny v regionálnom aj vysokom školstve. NPRVV má byť predložený vláde najneskôr v máji aj s akčným plánom, ktorý bude obsahovať návrhy opatrení aj vyčíslenie nákladov. Ešte pred schválením jeho definitívnej podoby minister prisľúbil predstavenie tzv. nultého akčného plánu, ktorý bude obsahovať úlohy na tento rok.

NPRVV si podľa Plavčana „bude vyžadovať veľmi veľa finančných prostriedkov, najmä ak tam zarátame aj modernizačný dlh.“ Na základe doposiaľ nezverejnenej analýzy modernizačného dlhu základných a stredných škôl minister predpokladá, že školstvo bude potrebovať za celé štyri roky až o 2 miliardy eur navyše.

Záznam z tlačovej konferencie ministra si môžete pozrieť tu.

Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) označil tempo rezortu školstva za pomalé. „Náš minister sa po trištvrte roku pýši dokumentom, ktorý ani len nie je schválený,“ kritizoval poslanec a na margo avizovaného nultého akčného plánu konštatoval, že mal byť vytvorený hneď po nástupe ministra do funkcie.

Ústavnoprávny výbor NR SR odobril návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý predložila opozičná SaS a podporili ho aj koaliční poslanci. Novela má priniesť nové pravidlá pri posudzovaní bezúhonnosti učiteľov, ktorá sa už nebude preukazovať výpisom, ale odpisom z registra trestov. Po novom bude bezúhonný iba človek, ktorý nemá záznam ani o zahladenej závažnej trestnej činnosti. Vzťahovať sa to má aj na súčasných učiteľov.

Na návrh zareagovali zástupcovia odbornej verejnosti aj učitelia z praxe. Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková uviedla, že novela pomôže informovanosti riaditeľa pri prijímaní uchádzača. Predseda školských odborov Pavel Ondek to však vníma ako zbytočné zvyšovanie byrokracie. Vladimír Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov vyzval SaS, aby návrh stiahla, pretože vytvára priestor na „diskrimináciu a šikanovanie skupiny ľudí jedného povolania.“

Vláda v stredu vyjadrila súhlas s návrhom novely vysokoškolského zákona poslankyne Kataríny Cséfalvayovej (klub Most-Híd), ktorý má zakázať kumulovanie akademických funkcií na verejných vysokých školách. Novela určuje, že funkcia rektora nie je zlučiteľná s pozíciou prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty na tej istej a s funkciou rektora na inej vysokej škole.

Podporu vlády získal aj návrh koaličnej poslankyne Evy Smolíkovej (SNS), ktorý má uľahčiť vytváranie spoločných tried na stredných odborných školách vypustením podmienky na minimálne počty žiakov. Poslankyňa na margo návrhu uviedla, že sa vyskytujú prípady, keď „zamestnávateľ má záujem poskytovať praktické vyučovanie žiakom v systéme duálneho vzdelávania, avšak stredná odborná škola spolu s ním nie je schopná zabezpečiť dostatočný počet žiakov na zriadenie skupiny s najmenej ôsmimi žiakmi.“

Na to, že platy nepedagogických zamestnancov škôl sú vo väčšine prípadov stále pod hranicou minimálnej mzdy, upozornil poslanec NR SR Miroslav Sopko (OĽaNO-NOVA). Podľa poslanca je neprijateľné, „ak štát v jednom zákone povie, že minimálna slušná odmena za prácu je 435 eur a vzápätí vydá nariadenie, v ktorom povie, že kuchárky si túto najnižšiu slušnú odmenu nezaslúžia.“

Zástupcovia slovenskej akademickej obce predstavili Memorandum spoločenských a humanitných vedcov na Slovensku. Jeho spoluautor Gabriel Bianchi zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v tejto súvislosti podotkol, že humanitné a spoločenské vedy sú z ekonomického, politického i spoločenského hľadiska nedocenené.

Memorandum podpísalo vyše 300 vedcov. O tom, že spoločenské vedy sú na Slovensku v pozícii outsidera, hovoril pre denník Pravda aj podpredseda SAV Emil Višňovský. V relácii RTVS Z prvej ruky o memorande diskutovali Gabriel Bianchi a Renáta Králiková z MESA 10. Podľa Králikovej si za súčasný stav čiastočne môžu aj samotní vedci, Bianchi za problém považuje vnímanie vedy výlučne ako nástroja ekonomického rastu.

Minister Plavčan vedcov vyzval, aby pripravili svoje tézy k štátnej vednej politike, pretože okrem prerokovania návrhov v Rade vlády SR pre vedu, techniku a inovácie privíta aj iniciatívu zdola.

Pri ďalšom mýte o našom školstve Renáta Králiková a Stanislav Lukáč argumentujú, že dnes sa na vysokú školu nedostane každý, kto chce. Poukazujú na to, že na Slovensku je nízka medzigeneračná mobilita, a to, či niekto na univerzite študuje, do veľkej miery súvisí so vzdelaním rodičov. Téme sa venuje aj rozhovor s Renátou Králikovou na portáli eduworld.sk.

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová zverejnila mimoriadnu správu, ktorá poukazuje na závažné porušovanie práv detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Tie podľa ombudsmanky postupujú tak, aby v prvom rade zabezpečovali bezproblémový chod svojej inštitúcie. Systém sociálnoprávnej ochrany „neposkytuje žiadny rozumný argument, na ktorom by bolo možné postaviť záver, že je v najlepšom záujme dieťaťa.“

Podľa správy deti pred umiestnením do resocializačných zariadení neprechádzajú potrebnou diagnostikou a detoxikáciou, súdy nezisťujú názory maloletých priamo, resocializačné strediská sú v konflikte záujmov a štátne orgány nemajú vypracované štandardy, na základe ktorých by bolo jasné, čo a ako majú v zariadeniach kontrolovať.

Ombudsmanka informovala aj o výsledkoch prieskumu bezbariérovosti škôl, podľa ktorej je zlá situácia najmä na základných a stredných školách. Správa zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo zvoliť si, kde sa budú vzdelávať a štát im to má umožniť vykonaním primeraných úprav. Za hlavnú príčinu, prečo školy zväčša bezbariérové nie sú, Dubovcová nepovažuje nedostatok peňazí, ale to, že sa s potrebou debarierizácie neidentifikovali.

Všimli sme si

Nominantka nového amerického prezidenta Donalda Trumpa na pozíciu ministerky vzdelávania Betsy DeVos absolvovala verejné vypočutie pred senátnym výborom Kongresu. Známa zástankyňa trhových princípov vo vzdelávaní na viaceré otázky nedokázala presvedčivo odpovedať. Nepotvrdila napríklad, že tzv. zmluvné školy, ktoré v minulosti pomáhala zakladať, sa majú štátu zodpovedať rovnako ako verejné školy. V otázkach uplatňovania práv ľudí so zdravotným postihnutím v školách sa ukázalo, že nepozná federálny zákon.

DeVos sa zdráhala súhlasiť aj s tvrdením, že zbrane do škôl nepatria, poukázaním na školu vo Wyomingu, kde sa zbraň podľa nej môže zísť na ochranu pred medveďmi grizzly. Máloktorá americká show toto vyhlásenie nechala nepovšimnuté.

O širšom kontexte nominácie DeVos a súvislostiach s diskusiami o budúcnosti vzdelávania na Slovensku písal Peter Dráľ.

[youtube]https://youtu.be/BVtuohm-Vgo[/youtube]

Denník SME informoval o zisteniach medzinárodného tímu vedcov, podľa ktorých sú gény spájané s učením čoraz vzácnejšie. Aj keď DNA má na úroveň vzdelanosti menší vplyv než sociálne a kultúrne vplyvy, ľudia, ktorí majú predpoklady študovať dlhšie, mávajú spravidla menej detí. Ich gény sa preto prenášajú na čoraz menej ľudí.

Podnietiť záujem o vedu, výskum a inovácie sa snažia organizátori putovnej európskej výstavy SPARKS, ktorú otvorili v priestoroch Univerzitného vedeckého parku v Bratislave. „Ak vás zaujímajú vedecké experimenty, zdravie a najnovšie technológie, ktoré vyvinuli bežní ľudia, príďte sa inšpirovať úspešnými príkladmi z celej Európy,“ píšu organizátori. Výstava potrvá do 13. marca.

Pripravujeme

Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.

Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk