Čo priniesol týždeň
17. 4. – 23. 4. 2017

Photo by Jean-Pierre Aribau | flickr.com

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

Stredoškoláci zorganizovali pochod proti korupcii Pätnásťroční študenti sú – v priemere – so svojím životom spokojní Na májovej schôdzi parlamentu je tucet návrhov na zmeny v školstve

 

Výrok týždňa

„Deti by v škole nemali stratiť nadšenie a chuť učiť sa. Rady objavujú svet a škola by v nich rozhodne nemala udusiť zvedavosť, čo sa, žiaľ, stáva. Dôležité je tiež naučiť ich, ako môžu získať informácie a ako rozlíšia pravdivé od lživých. Ako si majú vyhľadávať len tie, ktoré skutočne potrebujú, pretože dnes sa množstvo ľahko dostupných informácií každú hodinu znásobuje. Mali by sme v nich podporovať silu osobnosti, aby vedeli, že aj ony niečo dokážu a pre tento svet môžu vytvoriť niečo hodnotné. Mali by dostať príležitosť angažovať sa vo svojom okolí, aby zistili, že nie sú malé ani bezmocné. Slovom, mali by sme v škole deťom pomôcť prísť na to, prečo sú na tomto svete. (…) Ak panuje v školskom systéme výrazná kontrola, rozhodne to nie je osožné, pretože sa tým podporuje mocensky orientovaný systém, ktorý popiera tvorivosť a vynaliezavosť a posilňuje len slepé napĺňanie úloh.“

Margret Rasfeld
zakladateľka alternatívnej berlínskej školy
v rozhovore pre denník Sme | 21. 4. 2017

 

Výber z udalostí

 Pochodu proti korupcii zorganizovanom stredoškolskými študentmi sa podľa odhadov zúčastnilo vyše 5-tisíc ľudí. Mnohí ho označili za dôležitý a úspešný (napr. tu, tutu), vrátane reportéra The New York Times Ricka Lymana, ktorý skonštatoval, že si jeho organizátori zaslúžia obdiv. „Bola to veľmi dobre zorganizovaná demonštrácia, a to nie je vôbec ľahké. Videl som veľa demonštrácií, ktoré organizovali veľké politické strany a boli oveľa horšie pripravené ako táto,“ zhodnotil Lyman.

Po publikovaní výsledkov medzinárodného testovania PISA 2015 na konci minulého roka, ktoré potvrdilo podpriemerné výsledky slovenských žiakov, OECD na základe odpovedí zo sprievodných dotazníkov zverejnilo ďalšiu štúdiu o rôznych aspektoch života testovaných pätnásťročných študentov. Tu sú vybrané zistenia:

 na Slovensku žije viac študentov, ktorí sú veľmi spokojní so svojím životom (39 %) oproti priemeru krajín OECD (34 %), aj voči ostatným krajinám V4 (s. 71 );

spokojnosť so životom sa medzi študentmi nelíši podľa toho, aké mali výsledky v testovaní, no rozdiely sú aj u nás badateľné medzi študentmi z bohatších a chudobnejších pomerov (s. 39);

krajiny, v ktorých sú študenti najviac spokojní (Dominikánska republika či Mexiko), nemali dobré výsledky, avšak krajiny ako Estónsko či Holandsko majú dobré výsledky aj vysokú spokojnosť študentov (s. 74);

22 % slovenských študentov zažilo nejakú formu šikanovania (s. 47), podiel často šikanovaných (11,5 %) je na Slovensku vyšší, než je priemer krajín OECD (s. 136);

podiel často šikanovaných študentov je vyšší v školách so zlou klímou; vzťah medzi výskytom šikanovania a školskou klímou je na Slovensku jeden z najvýraznejších (s. 144);

Slovensko je štvrtou krajinou po Švédsku, čínskom Macau a Luxembursku, v ktorých najväčšiu úzkosť pociťujú študenti v školách s najlepšími výsledkami (s. 88);

 slovenskí študenti menej často ako ich rovesníci v iných krajinách súhlasili s tvrdením, že rodičia sa zaujímajú o ich aktivity v škole, zriedkavejšie to tvrdili najmä žiaci z chudobných pomerov (s. 163);

podiel slovenských študentov, ktorí vynechávajú raňajky alebo večere, je jeden z najvyšších zo všetkých zapojených krajín (s. 203);

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré zaznamenali najrýchlejšie rozšírenie internetu medzi 15-ročnými (s. 220-1), a taktiež medzi krajiny, kde mladí ľudia trávia na internete najviac času (s. 223).

Na májovú schôdzu parlamentu koaliční aj opoziční poslanci predložili viacero návrhov na novelizáciu školských zákonov.

Poslanci hnutia Sme rodina navrhujú upraviť odvolávanie členov disciplinárnych komisií na verejných vysokých školách tak, aby túto možnosť mali aj rektori a dekani po schválení akademickými senátmi. Ako riešenie proti úniku vysokoškolských študentov do zahraničia navrhujú premenovať slovenské magisterské tituly na anglické, ak študenti absolvujú druhý stupeň v inom než slovenskom jazyku.

Koaliční poslanci Ľubomír Petrák (SMER-SD) a Péter Vörös (Most-Híd) predložili novelu zákona o štátnej správe školstve a školskej samospráve, aby žiacke školské rady mohli pôsobiť aj na základnej škole. Obdobný návrh poslanca Ota Žarnaya (nez.) poslanci na poslednej schôdzi neposunuli ani do druhého čítania.

Poslanec Žarnay na najbližšej schôdzi skúsi šťastie s iným návrhom, ktorým navrhuje posilniť právomoci školských rád a zmeniť pravidlá ich kreovania.

Zamedziť prekrývaniu termínov prijímacích skúšok na stredných odborných školách, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností alebo nadania, plánujú poslanci Petrák a Vörös spolu s poslankyňou Evou Smolíkovou (SNS) riešiť návrhom novely školského zákona. Tá má tiež umožniť, aby sa v jednej triede odbornej školy spájali žiaci rôznych, aj nepríbuzných odborov.

Poslanci SNS predložili návrh novely zákona o pobyte cudzincov, ktorou by sa mala zaviesť povinnosť udeliť prechodný pobyt príslušníkovi tretej krajiny v prípade, že je žiakom dennej formy štúdia strednej školy a ku dňu podania žiadosti bol mladší ako 18 rokov. Zároveň chcú národniari zrušiť možnosť získania prechodného pobytu cudzincovi kvôli štúdiu na jazykovej škole.

Skupina poslancov OĽaNO-NOVA navrhuje zaviesť povinnú predškolskú dochádzku pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia od troch rokov. Obdobný návrh povinnej škôlky pre všetky deti avizoval aj koaličný Most-Híd s tým, že by sa mal zaviesť najprv v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji.

Poslanci OĽaNO-NOVA sa podpísali aj pod návrh spolufinancovať mládežnícke aktivity a organizácie z nového zdroja – odvodom z prevádzkovania hazardných hier.

Poslanec SaS Branislav Gröhling predkladá návrh novely, ktorým navrhuje včleniť do školského zákona ustanovenia o kariérovom poradcovi, vrátane jeho kompetencií, a tiež vytvorenie pozície tzv. školského poradcu zlúčením výchovného a kariérového poradenstva v školách.

Poslanci SaS navrhujú novelou zákona o financovaní škôl otvoriť trh s učebnicami a zrušiť ich delenie na učebnice so schvaľovacou a odporúčacou doložkou. V prechodnom období troch rokov navrhujú zvýšenie prostriedkov pre zakúpenie oboch typov učebníc podľa výberu školy, v ďalej fáze úplné zrušenie doložiek a financovanie akýchkoľvek kníh na trhu z prevádzkového normatívu.

Poslanci SaS spolu s nezaradeným poslancom Miroslavom Beblavým chcú návrhom novely zákona o vysokých školách zabezpečiť pravidelnú výmenu údajov medzi rezortom školstva, ústredím práce a sociálnou poisťovňou. Ministerstvu školstva chcú uložiť povinnosť zverejňovať štatistiky o priemerných mzdách absolventov škôl a o miere ich nezamestnanosti.

V ďalšom návrhu sa poslanci SaS zameriavajú na duálne vzdelávanie, ktoré navrhujú poskytovať až od druhého alebo tretieho ročníka stredoškolského štúdia a zároveň chcú zvýšiť praktickú výučbu zo 40 % na 50 %. Deklarujú tiež zámer eliminovať administratívnu záťaž spojenú s duálnym vzdelávaním a umožniť zapojenie malých zamestnávateľov, ktorí by na prax pripravovali len jedného či dvoch žiakov. Po novom by tiež žiaci mohli prestúpiť na inú školu aj bez súhlasu zamestnávateľa a zrušiť by sa mala horná hranica im poskytovanej finančnej odmeny.

K duálnemu vzdelávaniu sa opäť vyjadril aj predseda vlády Robert Fico, keď uviedol, že vláda má záujem prebrať zaň väčšiu zodpovednosť a odbremeniť tak firmy. „V týchto okamihoch nastavujeme určité parametre, čo by štát mohol na seba prevziať, aby to bolo pre firmy atraktívnejšie – prísť do strednej školy a ponúknuť študentom tento typ vzdelávania sa priamo na pracovisku,“ dodal premiér. O aké parametre pôjde, má byť známe 1. mája.

V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa k duálnemu vzdelávaniu a fungovaniu stredných odborných škôl (SOŠ) vyjadril aj minister práce Ján Richter (SMER-SD). Minister tvrdil, že naše gymnáziá navštevuje viac žiakov, než je žiakov na SOŠ na Slovensku.

O tom, že takéto tvrdenie je mýtus, prednedávnom písali analytičky Renáta KrálikováMiroslava Hapalová. Nekompetentné vyjadrenie ministra voľne dostupnými štatistikami vyvrátila aj poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.).

Spoluautori reformného dokumentu Učiace sa Slovensko jeho ciele prezentujú aj prostredníctvom videí. Venujú sa v nich rôznym témam, venovaným napríklad obsahu, formám a organizácii vyučovania, atraktívnosti učiteľského povolania, financovaniu, duálnemu vzdelávaniu či kvalite vysokého školstva.  Zoznam videí je k dostupný tu.

Pozrite si video s Ivanom Jurášom o individualizovanom a inkluzívnom vzdelávaní.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=bY85dm_YCuE[/youtube]

 

Okrem prijatia Učiaceho sa Slovenska ministerstvo podľa medializovaných informácií zvažuje zavedenie kamier do tried za účelom väčšej kontroly vyučovacieho procesu a na hodnotenie učiteľov. Návrh má zástancov aj oponentov, opozičný poslanec Branislav Gröhling ho skritizoval.

K téme sa pre portál eduworld.sk vyjadrila aj Kristína Čižmárová, ktorá pod dohľadom kamier učila tri roky škôlkarov v Číne.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave na svoju konferenciu pozvala prednášať aj šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa. Časopis figuruje na zozname médií, ktoré odborníci považujú za dezinformačné a konšpirátorské. Dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie Dana Petranová účasť šéfredaktora obhajovala s tým, že fakulta sa „nenechá spútať ortodoxnými, dogmatickými a nenávistnými postojmi k hocičomu, čo tzv. mainstream považuje za nenáležité alebo priveľmi odvážne.“ Konšpirátorské weby jej postoj ocenili.

 

Všimli sme si

 Ďalší mýtus o slovenskom školstve, že súkromné vysoké školy odčerpávajú peniaze verejným, spochybňuje článok Renáty KrálikovejStanislava Lukáča. Súkromné školy napríklad nedostávajú financie na študentov zo štátneho rozpočtu a nemôžu sa uchádzať ani o dotácie na podporu vysokoškolskej vedy a techniky. Môžu súťažiť o vedecké granty spolu s verejnými a štátnymi vysokými školami a ďalšími výskumnými inštitúciami.

Český týždenník Respekt priniesol reportáž o tom, kde je hranica ochrany intimity detí. Téma nadväzuje na medializovaný prípad učiteľky Vandy Fabianovej, ktorá za pomáhanie pri hygienických úkonoch prvákom počas školy  v prírode dostala okamžitú výpoveď. Z hľadiska práva uznal súd učiteľku nevinnou, prípad však priniesol v Čechách prvýkrát debatu, o ktorej sa v západných krajinách diskutuje už roky – akým pravidlám či zákazom má podliehať oblasť intimity detí, čo je prijateľné v rámci dotykov s pedagógmi a ako ich chrániť pred prípadným zneužitím.

Sociálna psychologička Jana Plichtová v rozhovore pre Denník N zdôraznila, že školy by nemali iba odovzdávať poznatky, ale byť aj miestom, kde žiaci rozvíjajú svoju schopnosť riešiť rozdiely v názoroch a presvedčeniach kultivovane a nenásilne. Keď si humanistické hodnoty žiaci osvojujú spolu s morálnou zodpovednosťou nielen teoreticky, ale aj prakticky v každodennom živote školy, má to na všetkých zúčastnených pozitívny účinok,“ hovorí Plichtová.

Na prebiehajúcom 12. ročníku festivalu nových menšín [fjúžn] v Bratislave na podporu tolerancie a integrácie ľudí rôznych etník a vierovyznaní vystúpil detský zbor Superar, v ktorom spolu účinkujú slovenské a rómske deti. Viac o programe festivalu nájdete tu.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: