Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Podľa prezidenta tému vzdelávania opäť odsúvame na okraj 
Koaličné návrhy v školstve prechádzajú, opozičné sa zamietajú Plánované dotácie na šport vyvolali kritiku
Výrok týždňa
„Vlani pred voľbami do národnej rady som ako prezident robil kampaň. Kampaň za to, aby sa úroveň nášho zdravotníctva a kvalita vzdelávania našich detí stali dôležitými témami. Netajil som, prečo som sa angažoval. Považoval som za chybu, že rozhodujúce problémy Slovenska zostávali mimo volebnej diskusie. Dobrým signálom bolo, keď zdravotná starostlivosť i vzdelávanie dostali v programovom vyhlásení vlády primeraný priestor. Lenže postupne sa tieto témy opäť vytratili z centra diskusií kamsi na okraj. (…) Je neudržateľné, aby sa politická elita zhodovala, čo sú najväčšie slabiny Slovenska — školstvo, zdravotníctvo, kvalita života v regiónoch, vylúčené rómske komunity, výzvy spojené so starnutím populácie, inovačný potenciál krajiny —, ale tie najviditeľnejšie, najhlasnejšie diskusie sa viedli o inom.“
Andrej Kiska
prezident SR
v Správe o stave republiky | 14. 6. 2017
Výber z udalostí
Účasť poslancov pri rokovaní o poslaneckých či vládnych návrhoch týkajúcich sa školstva v uplynulom týždni potvrdzovala slová prezidenta, že vzdelávanie nie je stredobodom záujmu ani v prípade volených zástupcov.
Plénum parlamentu minulý týždeň neposunulo ani do druhého čítania:
návrh poslancov SaS, ktorí chceli umožniť domáce vzdelávanie žiakov aj na druhom stupni základných škôl;
návrh skupiny poslancov z klubu OĽaNO-NOVA, ktorí presadzovali návrh na zavedenie výlučne elektronickej formy podávania štatistických výkazov školou a školským zariadením.
Koaličné návrhy získali v pléne dostatočnú podporu a po ich očakávanom schválení aj v treťom čítaní tak do platnosti vstúpi:
návrh poslancov Ľubomíra Petráka (Smer-SD) a Pétra Vörösa (MOST-HÍD) o tom, aby žiacke školské rady mohli pôsobiť aj na základnej škole, o spresnení zániku členstva v orgánoch školskej samosprávy a nadobúdania čestných názvov škôl a školských zariadení;
návrh zmienenej dvojice spolu s poslankyňou Evou Smolíkovou (SNS), ktorý zamedzí prekrývaniu termínov prijímacích skúšok na stredné školy a umožní spájať žiakov rôznych odborov v jednej triede odbornej školy;
návrh skupiny poslancov SNS, ktorý zavedie povinnosť udeliť prechodný pobyt príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je žiakom dennej formy štúdia strednej školy do veku 18 rokov, a nie len jazykovej školy.
Intenzívnejšiu diskusiu vyvolal vládny návrh zmien vo financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení, ktorý bol do programu rokovania parlamentu zaradený na poslednú chvíľu v skrátenom legislatívnom konaní.
Vláda ním napríklad plánuje zaviesť príspevok na dopravu žiakov z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola s vyučovacím jazykom, ktorý je ich materinský. V prípade schválenia sa tiež prostriedky na pedagogických asistentov budú prideľovať na školský, a nie kalendárny rok ako doteraz a pri výpočte mzdového normatívu učiteľov sa bude zohľadňovať aj dĺžka praxe.
Slovenská komora učiteľov (SKU) poslancov vyzvala, aby neschválili jeden z návrhov vládneho balíka – zrušenie účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách. SKU argumentovala tým, že financie určené na vzdelávanie detí sa tak budú môcť presmerovať na bežnú prevádzku materských škôl.
Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) na margo predkladaných zmien v oblasti financovania škôl skonštatoval, že neriešia zásadné problémy a predstavujú len kozmetické úpravy.
V reportáži Rádiožurnálu RTVS (od 3:03) poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) upozornila na to, že návrh sa nezaoberá dlhodobým nedostatkom asistentov v školách. Na pokrytie žiadostí škôl na asistentov dnes chýba približne 20 miliónov eur.
Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) v reportáži priznal, že viac ako polovica žiadostí o pridelenie asistenta zostáva zamietnutá. „Toto je téma, na ktorú sme dali niekoľko tlačových správ. Tých priorít je veľmi veľa. Pokiaľ ide o požiadavky, spĺňame ich na 45, možno až 47 percent. Tieto požiadavky sa snažíme doplniť z iných zdrojov,“ povedal minister.
Podľa riaditeľky Centra včasnej intervencie v Bratislave Eriky Tichej sme sa na Slovensku posunuli v tom, ako vnímame odlišnosť a potreby ľudí, ale ešte ich nedokážeme prijať bez predsudkov. V rozhovore pre Denník N vysvetľovala, že sa to prejavuje napríklad v tom, keď chcú rodičia dať dieťa s postihnutím do škôlky.
„Často sú prekážky na oboch stranách. Na strane škôlky sú často opodstatnené, lebo nie sú na túto situáciu pripravené personálne, metodicky ani materiálne, niekedy je to aj neopodstatnený strach, ako zvládnu starostlivosť o dieťa, ktoré nie je štandardné. A potom sú tu neopodstatnené obavy rodičov, ktorí si myslia, že dieťa s postihnutím, ktoré bude v triede s ich dieťaťom, mu prinesie ujmu,“ konštatovala Tichá.
K tomu, že rezort školstva nešetrí, ak ide o podporu športu cez dotácie, sa vyjadrili viacerí odborníci i opoziční poslanci. Ministerstvo školstva totiž pripravilo materiál, podľa ktorého by vyše 27,5 miliónov eur malo putovať na podporu športovej infraštruktúry a športových podujatí. Je medzi nimi napríklad výstavba štvrtej tribúny futbalového štadióna v Dunajskej Strede, vybudovanie Kartingového motoristického centra, ako aj organizovanie alebo zabezpečenie účasti na medzinárodných športových podujatiach.
Dávid Zeman z občianskeho združenia Telocvikári.sk si myslí, že dotácie v neprimeranej miere putujú veľkým športoviskám a zväzom, najmä futbalovým. „Do budúcna bude čím ďalej ťažšie skvalitňovať vrcholový šport, ak sa bude zužovať detský šport.“ Jeho kolega Pavol Smutný dodáva, že sa investícia ministerstva nedostatočne venuje sieti školských dvorov, telocviční a plavární.
Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) skonštatovala, že rezort pod vedením národniarov rozdelí dotáciami na šport pre školy „iba o málo viac, ako trom oligarchom,“ ktorí majú blízko k vládnym stranám. Podľa poslanca Martina Poliačika (SaS) nie sú jasné výberové kritériá, na základe ktorých ministerstvo o podpore športu rozhodlo. „Mne to pripadá ako predpríprava na predvolebné strihanie pások,“ poznamenal Poliačik s tým, že rezort sa takto „hrá na Ježiška“.
Plavčanov rezort obvinenia odmieta a tvrdí, že vďaka novému zákonu o športe sú „financie omnoho spravodlivejšie dostupné priamo k športovcom a dotačný systém je nastavený tiež spravodlivo.“ Hovorkyňa ministerstva Ivana Skokanová dodala, že medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k návrhu sa skončilo len vo štvrtok a je predčasné hovoriť o podporených projektoch. „Ich definitívny zoznam sa môže po vyhodnotení pripomienok z MPK zmeniť,“ pripustila hovorkyňa.
V uplynulom týždni sa intenzívne diskutovalo aj o slobode v písaní. Debatu rozvírilo ministerstvo školstva ešte v máji tohto roka prijatím dodatku k štátnemu vzdelávaciemu programu, podľa ktorého sa pre všetkých prvákov zavádzajú presne definované tvary písaného písma.
S cieľom podporiť petíciu Za slobodu v písaní, ktorá reaguje na rozhodnutie ministerstva a má už vyše 6-tisíc signatárov, zorganizovala cirkevná škola Narnia tzv. Deň husieho brka, do ktorého sa zapojilo viac ako 20 škôl po celom Slovensku.
O tom, že ministerstvo nevie vysvetliť, prečo žiada, aby všetky deti písali rovnako, hovoril člen petičného výboru Za slobodu v písaní Martin Kríž.
Všimli sme si
Prerozdeľovať financie bude aj Nadácia pre deti Slovenska, avšak z výnosu 18. ročníka verejnej zbierky Hodina deťom, ktorá trvala od júna minulého roka do konca mája 2017. Z viac ako 170-tisíc eur nadácia podporí 50 projektov organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú práci s deťmi a mladými.
O tom, že aj deťom záleží na životnom prostredí, ale je potrebné dopriať im dostatok priestoru na jeho ochranu, rozprávala pre portál Čierna labuť Mirka Piláriková, ktorá štvrtý rok vedie program environmentálnej výchovy Zelená škola.
Už mesiac prebiehajú masové demonštrácie učiteľov v juhoamerickej Kolumbii. Štrajkuje až 350- tisíc učiteľov a 8,5 milióna žiakov v dôsledku toho nechodí do školy. „Nie je to len otázka platov, požadujeme aj lepšie podmienky pre deti, vrátane jedla či dopravy. Bojujeme za kvalitu školstva v Kolumbii,“ povedal šéf tamojších školských odborov Carlos Rivas. Učitelia plánujú v štrajku pokračovať aj po tom, čo vláda zverejnila dekrét o zvýšení učiteľských platov o 8,7 percenta.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk