Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

Pre diskrimináciu vo vzdelávaní Slovensku hrozí žaloba • Opozičné návrhy neprešli, schválenie koaličného vyvolalo obavy • Premiér kritizuje odborné školy, školy zas podmienky duálneho vzdelávania

 

Výrok týždňa

„Som skutočne znepokojená situáciou rómskych detí a žiakov na Slovensku. Je nemysliteľné, že v srdci Európy diskriminácia a segregácia nielen prevládajú, ale aj rastú. Nemôžeme si dovoliť ďalšiu stratenú generáciu slovenských rómskych detí v ich domovskej krajine. Jednoducho si to nezaslúžia.“

Věra Jourová
eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť
po rokovaní so slovenskou ministerkou školstva | 14. 2. 2018

 

Výber z udalostí

• Komisárka Věra Jourová za pretrvávajúcu segregáciu v slovenskom školstve do Bratislavy odkázala, že od slovenských orgánov očakáva aktívnu snahu o nápravu a upustenie od obviňovania samotných Rómov. Zdôraznila, že urobí všetko preto, aby sa táto situácia napravila. Zároveň pripomenula, že ak to bude nevyhnutné, v hre je aj žaloba Európskej komisie (EK) voči Slovensku.

Komisii prekáža, že rómske deti sú v školách vzdelávané oddelene od nerómskych detí, a taktiež kritizuje ich vysoké zastúpenie v špeciálnych školách i triedach. Slovensko tým podľa nej porušuje smernicu, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

Vyhlásenie komisárky môže byť posledným verejným varovaním pred tým, ako sa EK so žalobou skutočne obráti na Súdny dvor EÚ. Ak by Slovensko spor prehralo, hrozili by mu aj finančné sankcie.

• Deň po zverejnení kritického stanoviska zareagovala ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS), podľa ktorej s Jourovou diskutovala o situácii rómskych detí vo vzdelávaní „v pozitívnom a konštruktívnom duchu.“ Komisárku požiadala, aby sa závery zo stretnutia zatiaľ netlmočili.

Ministerka doplnila, že kabinet komisárky pripravil negatívne stanovisko, ktoré hovorilo o taktike obviňovania a vyhovárania sa zo strany slovenských orgánov. „Na základe nášho rozhovoru bolo toto stanovisko z kabinetu Jourovej modifikované na pozitívne,“ povedala šéfka rezortu.

• O tom, ako podľa vedeckých výskumov chudoba zasahuje do osudu detí, a to nielen v oblasti vzdelávania, písala Stanislava Harkotová pre Aktuality.sk.

Na otázku, či je finančne nákladnejšie také vzdelávanie, ktoré deti so sociálnym či zdravotným znevýhodnením neoddeľuje, ale vzdeláva v bežných školách, odpovedali v blogu analytici projektu To dá rozum Miroslava Hapalová, Jozef Miškolci a Katarína Vančíková.

• V snahe riešiť situáciu detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia predložili poslanci hnutia OĽaNO na rokovanie parlamentu návrh novely školského zákona. Navrhovali v ňom povinnú predškolskú dochádzku pre tieto deti už od troch rokov. Návrh podporu väčšiny poslancov nezískal.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) na margo povinnej predškolskej dochádzky skonštatoval, že by mala platiť pre všetky deti. „Keď dáme škôlku len istej skupine, vznikne napätie, etnický konflikt. Keď ju dáme celoplošne, dávame aj starostom povinnosť vytvoriť kapacity v škôlkach,“ povedal Ravasz s tým, že povinné predprimárne vzdelávanie je pre deti od rôzneho veku zavedené aj v okolitých krajinách.

Podporu poslancov nezískal ani návrh Ota Žarnaya (SPOLU), ktorý presadzoval maximálne dve funkčné obdobia pre riaditeľov škôl a školských zariadení.

• Parlament naopak schválil koaličný návrh, ktorý zavádza možnosť zasielania prihlášok na materské, základné, stredné aj špeciálne školy iba v elektronickej podobe a tiež možnosť evidovať niektoré školské dokumenty len elektronicky, bez ich listinnej podoby.

„Pokiaľ škola má autorizovaný elektronický podpis, bude môcť viesť triednu knihu finálne už len v elektronickej podobe,“ uviedla príklad ministerka Lubyová. Podľa jej slov chce rezort od septembra spustiť ostrú prevádzku Rezortného informačného systému (RIS), do ktorého školy a ich zriaďovatelia zasielajú údaje o žiakoch a zamestnancoch.

Zástupcovia dvadsiatich škôl z celého Slovenska, ktorých oslovil denník Pravda, sa zhodli na tom, že nie všetky sú na elektronizáciu pripravené. Problémom je nedostatočná technická vybavenosť škôl. „Máme zastaraný server, informačný systém aj počítače, sieť nám preto často padá,“ povedala Mária Kubovičová, riaditeľka Základnej školy v Budmericiach.

• Kým sa zástupcovia škôl vyjadrovali k pripravenosť na elektronizáciu, vládni politici komentovali pripravenosť absolventov stredných a vysokých škôl pre trh práce.

„Je mimoriadne dôležité, aby štruktúra najmä odborného školstva zodpovedala vývoju štruktúry pracovných miest,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD). Vyššie územné celky podľa neho dnes umožňujú stredným odborným školám otvárať aj také odbory, v ktorých si absolventi nevedia nájsť uplatnenie. Štát podľa neho ročne vynakladá zhruba 250 miliónov eur na financovanie neperspektívnych odborov.

Súlad vzdelávania s potrebami trhu práce komentoval aj minister práce Ján Richter (Smer-SD), podľa ktorého je k náprave potrebné zmeniť zákony, ale aj spoločenský pohľad na odborné vzdelávanie, „aby sa robili nejaké exkurzie, aby študenti mali možnosť vidieť, ako vyzerá fabrika.“

• Okrem nedostatočnej prepojenosti odborného vzdelávania s trhom práce zamestnávatelia i zástupcovia škôl kritizujú aj štátom vytvorené podmienky pre tzv. duálne vzdelávanie. „Finančná podpora od štátu je len vo forme daňových úľav. Zároveň nikto negarantuje, že študent k zamestnávateľovi po ukončení štúdia aj nastúpi,“ približuje Jozef Bačé, hovorca firmy Kia.

Do duálneho vzdelávania je dnes zapojených 2661 žiakov a 738 firiem v 78 učebných odboroch. Štát na podporu duálneho vzdelávania dostal z Európskej únie viac ako 30 miliónov eur, no ak v ňom do roku 2020 nebude študovať 12-tisíc študentov, hrozí, že peniaze budeme musieť vrátiť. Rezort školstva avizoval, že v tomto ohľade pripravuje opatrenia.

Kým zamestnávatelia sa sťažujú na nesystémovosť duálneho vzdelávania ako celku, vláda sa prostredníctvom rezortu pôdohospodárstva rozhodla 100 miliónmi z eurofondov prispieť vybraným stredným školám na rekonštrukciu  priestorov, materiálno-technické vybavenie či zvýšenie energetickej hospodárnosti budov. Podľa ministerky Matečnej sa tak zvýši počet žiakov na praktickom vyučovaní.

• Údaje ministerstva práce ukazujú, že 63 % stredoškolských a 57 % vysokoškolských absolventov sa neuplatní vo svojom obore.

„Považujem za chybu, ak sa niekto trepe na politológiu či medzinárodné vzťahy. Máme tisícky takýchto ľudí. Kto potrebuje vyštudovaného organizátora voľného času? Poctivé remeslo nie je síce spojené s titulom, ale so zručnosťami, ktoré tento štát potrebuje,“ zhodnotil situáciu premiér Fico.

• Na to, že si maturanti vyberajú vysokoškolské odbory, s ktorými sa ťažko zamestnajú a tie s dobrým uplatnením študujú čoraz viac v zahraničí, upozornila aj posledná správa Najvyššieho kontrolného úradu. Pre zlé podmienky sa pritom zo Slovenska vytrácajú aj postgraduálni študenti.

O tom, že vysoké školy sa u nás pri hromadnom odchode slovenských študentov do zahraničia snažia naplniť miesta zahraničnými študentmi, písali Aktuality.sk. Kým v roku 2003 študovalo na slovenských vysokých školách 1499 zahraničných študentov, dnes je to takmer 7-tisíc. Štvrtinu z nich tvoria študenti z Ukrajiny, nasledujú študenti z Nórska, Nemecka, Srbska a Poľska. Popritom iba v Čechách dnes študuje viac ako 22-tisíc Slovákov, na Slovensku len 308 Čechov.

• Otázku, či má byť v súvislosti s výberom študijných odborov kľúčový iba ekonomický rozvoj krajiny, rozoberá v komentári Marián Balázs. „Nepýtame sa, či vzdelávacie procesy vedú mladých ľudí k dobrému občianstvu v modernej, (etnicky, sociálne atď.) pluralitnej demokratickej spoločnosti. Ak sa však celkový rozvoj redukuje len na ekonomický rast, predpoklady stabilnej demokracie sa odsúvajú bokom,“ myslí si Balázs.

 

Všimli sme si

• O tom, že jediné, čoho je v živote študenta strednej školy naozaj dosť, sú otázky o ich uplatniteľnosti, hovorí nová česká kampaň Generace VUT brnianskeho Vysokého učenia technického.

„Moja najviac obľúbená veta tohto školského roku je: ,Čím teda budeš?´ Ako to mám asi vedieť, keď môj job ešte možno ani neexistuje! Radšej sa ma opýtajte čo ma baví a potom si budem vedieť vybrať,“ opisuje web generacevut.cz. Video z kampane si môžete pozrieť tu.

 

 

• O zisteniach štúdie, podľa ktorej má dlhšia rodičovská dovolenka u rodičov s vyšším vzdelaním pozitívny vplyv na neskoršie výsledky detí v škole, písala Denisa Ballová z Denníka N.

• Majiteľka súkromných jaslí Veronika Pešková porozprávala viac o tom, prečo sú povinnosti zavedené jasličkovým zákonom pre mnohé zariadenia likvidačné a prečo sa rozhodla činnosť svojich jaslí ukončiť.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra: