Čo priniesol týždeň 12. 3. 2018 – 18. 3. 2018

Martina Lubyová a Peter Pellegrini (TASR)

Martina Lubyová a Peter Pellegrini (TASR)

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa 

Ďalší študenti, učitelia a vedci podporili protesty doma i v zahraničí • NKÚ upozornilo na chyby v prerozdeľovaní eurofondov na vedu • Komisár Rady Európy kritizoval pokračujúcu segregáciu v slovenskom školstve

 

Výrok týždňa

„Bez mladých ľudí, ktorí by mohli dôverovať vlastnému štátu a jeho predstaviteľom, neexistuje rozumná budúcnosť na Slovensku. Pozitívny rozvoj Slovenska, kultúrny vývoj národa, rast kvality života občanov nie je možný bez vedy, výskumu a vzdelávania, ktoré dlhodobo nemajú na Slovensku adekvátnu podporu.“

 

Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied (SAV)
a Rada Učenej spoločnosti SAV
vo vyhlásení k aktuálnej politickej situácii  | 15. 3. 2018

 

 

Výber z udalostí

• Aj v uplynulom týždni bol vývoj na Slovensku poznačený vládnou krízou, ktorú vyvolala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, archeologičky Martiny Kušnírovej. Po medializácii okolností vraždy, podozrení na prepojenie organizovaného zločinu na najvyššiu politiku a masových protestoch odstúpili minister kultúry a hotoval sa na to aj minister vnútra, demisiu napokon podal aj premiér Robert Fico (Smer-SD).

Demisia premiéra znamená pád vlády, zostavením novej prezident Andrej Kiska na návrh koaličných strán poveril doterajšieho podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a bývalého ministra školstva Petra Pellegriniho (Smer-SD).

Nominanti Slovenskej národnej strany v ministerských kreslách by sa meniť nemali, ministerkou školstva teda s veľkou pravdepodobnosťou ostane Martina Lubyová.

• K protestným zhromaždeniam, ktoré sa aj minulý piatok konali v desiatkach slovenských a zahraničných miest, sa pridali aj mnohí študenti a učitelia.

Študenti Vysokej školy múzických umení v Bratislave pred piatkovými protestmi vyzývali na účasť prostredníctvom vyhlásenia, v ktorom konštatujú, že nestačí sľubovať, diskutovať či odísť, ale je potrebné, aby sa politickí predstavitelia zodpovedali za to, čo sa na Slovensku deje. „Nie je hanba odovzdať sa spravodlivosti. Hanba je umlčať ju,“ odkázali študenti.

O tom, prečo je potrebné v tomto období ísť na námestia, pre časopis .týždeň rozprával aj Vladimír Crmoman z Iniciatívy slovenských učiteľov. Otázke ako hovoriť  s deťmi o tom, čo sa deje na námestiach, sa vo svojom článku venuje reportérka Denníka N Jana Shemesh.

• Paralelu medzi dramatickým stavom na politickej scéne a fungovaním akademickej sféry na Slovensku vidí vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký. Vo svojom blogu skritizoval nečinnosť akademikov a dlhodobú neochotu akademickej obce prijať potrebné zmeny v systéme vysokoškolského vzdelávania.

Zástupcovia Slovenskej akadémie vied na margo súčasnej situácie uviedli, že krajinu nemôže čakať rozumná budúcnosť bez mladých ľudí s dôverou vo vlastný štát. Zdôraznili, že zmena k lepšiemu nemôže nastať, kým budú existovať podozrenia o podvodnom rozdeľovaní eurofondov na vedu, výskum a vzdelávanie.

• Skutočnosť, že pri hodnotení žiadostí o nenávratný finančný príspevok v operačnom programe Výskum a inovácie došlo k závažným nedostatkom, potvrdil v uplynulom týždni aj Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Týkali sa činnosti rezortu školstva a jeho Výskumnej agentúry (VA).

Kontrolóri zistili, že pri hodnotení žiadostí bola polovica z dvanástich bodovaných kritérií založená na subjektívnom posúdení hodnotiteľa. „Agentúra napríklad umožnila podnikateľom, ktorí nemuseli mať dostatočnú spôsobilosť vykonávať kvalitné vedecko-výskumné aktivity, aby sa stali oprávnenými žiadateľmi,“ opisuje ďalší z nedostatkov NKÚ.

Ministerstvo školstva sa voči vyhláseniu NKÚ ohradilo. „Uvedené tvrdenie NKÚ je nepravdivé a evokuje to, že ide o nové aktuálne zistenia a pochybenia. Tlačová správa NKÚ sa týka výsledkov kontrol skončených v roku 2017 vo vzťahu k medializovaným výzvam a nejde o nové zistenia,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Ria Feik Achbergerová.

• Kritike ministerstvo školstva čelilo aj v súvislosti s prípravou zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Pôvodne bolo jeho prerokovanie naplánované na polovicu apríla. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) a zástupcovia profesijných a stavovských organizácií v regionálnom školstve však požiadali o jeho presunutie.

„Predložená pracovná verzia nespĺňa naše očakávania. Dostatočne nerieši problém nízkej atraktivity učiteľského povolania, neobsahuje nástroje pre motiváciu mladých učiteľov a chýba v nej prepojenie na súčasný systém odmeňovania,“ poznamenal na margo návrhu novely zákona ešte vo februári predseda OZPŠaV Pavel Ondek.

Ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) sa napokon rozhodla proces prípravy zákona predĺžiť o tri mesiace. Vyzdvihla, že ministerstvo v pripravovanom zákone navrhuje zriadiť ako stavovskú organizáciu komoru učiteľov. „Aj v tomto procese vidíte, že musíme jednať s desiatkami rôznych organizácii a skupín a je veľmi ťažké tento proces riadiť takým smerom, aby sa všetky organizácie medzi sebou zhodli. Prakticky sa medzi sebou nikdy nezhodli,“ poznamenala Lubyová.

• Nielen na pôde ministerstva školstva v minulom týždni diskutoval komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks. S predstaviteľmi rezortu rozoberal najmä tému inkluzívneho vzdelávania. Návšteva komisára nadviazala na jeho správu z roku 2015 a mala za cieľ informovať sa o dosiahnutom pokroku v tejto oblasti.

Komisár počas svojej návštevy skritizoval pokračujúcu segregáciu rómskych a zdravotne znevýhodnených detí v školskom systéme a fakt, že Slovensko nemá konkrétny plán na boj proti segregácii na národnej, regionálnej či miestnej úrovni.

Muižnieks zároveň poukázal na potrebu systematickej podpory škôl a žiakov, vrátane rozšírenia počtu asistentov učiteľov, a na potrebu ďalšieho vzdelávania učiteľov. Takýto systém podľa neho nemá byť financovaný cez dočasné projekty, ale zo štátneho rozpočtu.

• Uplynulý týždeň bol maturitným pre vyše 43,5-tisíc stredoškolákov na vyše 707 školách, čo je o takmer 4-tisíc žiakov viac než v minulom roku. Matematiku si ako maturitný predmet vybralo o 25 percent viac stredoškolákov než v roku 2017.

Výsledky riadneho termínu externej časti maturitnej skúšky si všetky školy prevezmú 2. mája elektronicky, výsledky žiakov v papierovej forme budú školám doručené 3. a 4. mája. Náhradný termín písomných maturít, ktorý je určený pre žiakov, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemohli zúčastniť na riadnom termíne maturít, je naplánovaný na 10. až 13. apríla. Opravný termín písomných maturít bude od 4. do 7. septembra.

V tomto týždni si vedomosti z matematiky a vyučovacieho jazyka overí aj takmer 37,5-tisíc deviatakov základných škôl na celom Slovensku.

 

Všimli sme si

• Cenu za najlepšiu učiteľku Global Teacher Prize 2018 získala Andria Zafirakou, ktorá učí na spojenej škole Alperton Community School v londýnskom obvode Brent. Ten patrí k etnicky najpestrejším oblastiam Spojeného kráľovstva.

Žiaci, ktorých Zafirakou učí, pochádzajú aj zo sociálne slabých rodín a ich rodičia často nehovoria po anglicky. Viac o ocenenej učiteľke sa môžete dozvedieť tu.

• Nadácia pre deti Slovenska v spolupráci s klubom .pod lampou organizuje 28. marca diskusiu na tému „Inklúzia po slovensky“. Diskutovať budú komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením Zuzana Stavrovská, špeciálny pedagóg a zástupca Koalície za spoločné vzdelávanie Viktor KrižoPeter Dráľ za Nové školstvo. Vstup na diskusiu je voľný, ale je potrebné sa zaregistrovať. Viac o témach diskusie sa môžete dozvedieť tu.

Posted by Nadácia pre deti Slovenska on 28. február 2018

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

20