Čo priniesol týždeň 16. 4. 2018 – 22. 4. 2018

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

Akútny nedostatok miest v škôlkach • Premiér sľubuje zvyšovanie platov učiteľov • Vláda navrhla zmeny vo fungovaní vysokých i stredných odborných škôl

 

Výrok týždňa

Je to taký údel Slovenska, vždy prísť neskoro. Keď sa celosvetovo viedla kritika štandardov vo vzdelávaní, zaviedli sme ich do našich štátnych vzdelávacích programov, keď OECD – na základe skúseností s negatívnymi dôsledkami testovania –  prestala odporúčať celoplošné národné testovania, zaviedli sme Testovanie 5. Uvidíme, čím ďalším nás prekvapia.“

Ondrej Kaščák
vysokoškolský pedagóg
blog | 20. 4. 2018

 

Výber z udalostí

• Dva mesiace po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej, sa hlavným motívom protestu študentov iniciatívy #niejenamtojedno stala veta „Podrobnosti prípadu zatiaľ nie sú známe.“ Ide o poslednú vetu z posledného Kuciakovho článku, ktorú študenti pripomenuli v piatok pred Úradom vlády SR.

 

Ako je možné, že vo funkcii zostáva človek, o ktorom zavraždený Ján Kuciak písal v investigatívnych článkoch?“ pýtali sa študenti v súvislosti s požiadavkou odvolať prezidenta Policajného zboru SR Tibora Gašpara. Ten sa napokon s premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD), povereným vedením rezortu vnútra, dohodol o odchode z funkcie do konca mája 2018.

• Európska komisia aj odborníci na Slovensku vyzývajú k väčšej účasti detí od štyroch rokov v predškolskom vzdelávaní. Analytička Katarína Vančíková z iniciatívy To dá rozum upozornila na to, že na Slovensku navštevuje materské školy len 78,4 % detí od štyroch rokov po vek plnenia povinnej školskej dochádzky. Priemer celej EÚ je pritom 94,8 %. Slovensko tak figuruje na predposlednej priečke v miere účasti detí na predškolskom vzdelávaní.

„Rozdiely v počte detí navštevujúcich materské školy sa líšia aj naprieč regiónmi Slovenska a aj v rámci jednotlivých okresov. Najnižší počet detí je možné sledovať v Košickom kraji (60 %), Prešovskom kraji (67 %) a v Banskobystrickom kraji (75 %),“ uviedla Vančíková.

• Analytičky To dá rozum zároveň poukázali na to, že od roku 2006 sa počet nevybavených žiadostí o umiestnenie dieťaťa v škôlke zvýšil až dvanásťnásobne. Kým v roku 2006 ich bolo približne 1100, dnes je to viac ako 12-tisíc žiadostí. Ak majú škôlky priemerne 20 detí v triede, analytičky odhadujú, že na Slovensku chýba takmer 1100 tried.

Osobitný problém riešia rodičia detí so zdravotným znevýhodnením. „Na Slovensku je zhruba 40 % detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré nenavštevujú materské školy,“ uviedla Miroslava Hapalová. Neprijatie dieťaťa môže škola odôvodniť nedostatkom personálnych, priestorových či materiálnych kapacít.

Ak by bol prijatý zákon o povinnej predškolskej dochádzke pre deti od piatich rokov, podľa analytičiek by to znamenalo, že do škôlok by sa nedostalo zhruba 23 % detí vo veku 3-4 rokov. Zápisy do materských škôl začnú v máji tohto roku.

• V súvislosti s prijímaním detí do materských škôl predkladajú opoziční poslanci Zuzana Zimenová (nez.), Ondrej Dostál (OKS, v klube SaS), Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), Simona Petrík (SPOLU) a Peter Osuský (SaS) návrh novely zákona, ktorou sa má upraviť rozhodovanie o prijatí dieťaťa do verejnej škôlky tak, aby podliehalo správnemu poriadku. Cieľom je sprehľadniť proces rozhodovania škôlok pri vybavovaní žiadostí o prijatie dieťaťa.

• Na sťažený prístup Rómov ku kvalitnému vzdelávaniu na Slovensku upozornila výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv za rok 2017. Správa zmieňuje nepomerne časté umiestňovanie rómskych detí v špeciálnych školách a v špeciálnych triedach bežných škôl.

Zverejnená bola i Monitorovacia správa občianskej spoločnosti o implementácii národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku. Správa, ktorú pripravilo Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Rómske advokačné a výskumné stredisko, Komunitné centrum menšín, Roma Media – ROMED, Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, Človek v ohrození a Rómska platforma, okrem iného uvádza, že na Slovensku je  „segregácia rómskych detí vo vzdelávaní systematickou a vedomou praxou.“

• Spojené štáty i Európska únia nás na diskrimináciu vo vzdelávaní upozorňujú opakovane. K odporúčaniam v súvislosti s diskrimináciou rómskych žiakov sa pridal aj Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí o tom predložilo správu do medzirezortného pripomienkového konania. 

„Napriek opatreniam prijatým proti umiestneniu detí do osobitných škôl na základe ich sociálneho zázemia a na poskytnutie prístupu k predškolskému vzdelaniu rómskych detí, Výbor sa naďalej vážne obáva trvalej, rozsiahlej a systémovej diskriminácie a segregácie rómskych detí vo vzdelávacom systéme,“ uvádza správa. Výbor OSN nám v tejto súvislosti odporúča:

x prijať všetky potrebné opatrenia na riešenie príčin diskriminácie vo vzdelávaní berúc do úvahy, že môžu vznikať aj ako nezamýšľaný vedľajší produkt činnosti súkromných osôb;

x účinne presadzovať školský zákon a antidiskriminačný zákon s cieľom eliminovať nadmerné zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych tried alebo škôl;

x zintenzívniť svoje úsilie zabezpečiť, aby rómske deti mali rovnaké príležitosti v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu, vrátane predškolskej výchovy.

 Zo zahraničia i z domova znejú aj ďalšie apely na riešenie problémov slovenského školstva. V súvislosti s kritikou nízkych platov pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov vysokých škôlžiadalOdborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) novú vládu o valorizáciu tarifných platov do konca apríla.

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v reakcii na požiadavku počas rokovania tripartity v úvode uplynulého týždňa uviedol, že bude „na strane tých, ktorí budú vyjednávať za valorizáciu platov učiteľov a že „je len otázkou techniky a dátumu, o koľko a kedy to bude.

• Na to, že na Slovensku sú podfinancované aj vysoké školy, upozornil Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ). Vo svojej štvrťročnej správe skonštatoval, že sa to týka najmä investícií, napríklad aj pri modernizácii internátov. NKÚ pripomenul aj hromadný odchod študentov do Českej republiky.

• Ministerstvo školstva chystá vo fungovaní vysokého školstva zmeny. Vláda odobrila návrhy zákonov (tutu), ktoré presadzoval už predchádzajúci minister Peter Plavčan (nom. SNS). Návrhy, o ktorých bude rokovať parlament, zavádzajú:

x predĺženie bezodplatného štúdia o jeden rok v prípade študentov, ktorí absolvovali zahraničný študijný pobyt alebo poberajú sociálne štipendiá;

x zánik akreditačnej komisie v dnešnej podobe a vznik Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo ako verejnoprávnej inštitúcie;

x zrušenie povinnosti mať konkrétny akademický titul pre uchádzačov na miesto profesora.

Sumár zmien, ktoré by mali priniesť zmeny vo fungovaní vysokých škôl, zverejnil Denník N.

 Okrem návrhov týkajúcich sa vysokých škôl vláda rokovala aj o zmenách v strednom odbornom školstve, ktoré chce viac zosúladiť s potrebami trhu práce (napr. tu, tutu). Podľa rezortu školstva je príčinou nižšieho záujmu škôl o duálne vzdelávanie krátenie normatívu na praktické vyučovanie.

„Odstránením tejto bariéry si sľubujeme zvýšenie aktívneho prístupu stredných odborných škôl pri uzatváraní spolupráce so zamestnávateľmi pri nových partnerstvách, ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v systéme duálneho vzdelávania,“ uvádza sa v navrhovanom opatrení.

 

Všimli sme si

• Na otázku, či zrušiť alebo zachovať kredity pri ďalšom vzdelávaní učiteľov, odpovedá analytik To dá rozum Jozef Miškolci.

• Vysokoškolský pedagóg Ondrej Kaščák vo svojom blogu upozorňuje na „pútnikov za fínskym vzdelávaním,“ ktorí si často mylne interpretujú niekdajšie dobré výsledky fínskeho školstva v testovaní PISA ako dôsledok reforiem z 90-tych rokov. Fínsko však už podľa neho nie je až tak v kurze.

• O zavedení povinnej predškolskej dochádzky, dostupnosti materských škôl a spoločnom vzdelávaní rómskych i nerómskych detí budú 2. mája diskutovať splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz, vysokoškolský pedagóg z Trnavskej univerzity Branislav Pupala, analytička projektu To dá rozum Katarína VančíkováZuzana Havírová z Rómskeho advokačného a výskumného strediska. Diskusiu organizuje združenie eduRoma.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra: