Viac informácií o projekte na podporu inkluzívneho vzdelávania nájdete na ktochyba.sk

 

Témy týždňa

Vláda schválila návrh rozpočtu na budúci rok • Nadácia pre deti Slovenska predstavila projekt na podporu inkluzívneho vzdelávania • Ombudsmanka vyzýva na odstránenie segregácie v školách • Parlament dostal bohatú nádielku školských návrhov • Predseda parlamentu naďalej tají, za čo získal titul

 

Výrok týždňa

„V máji 2018 žiadali školy od ministerstva školstva 5 845 pedagogických asistentov pre 16 583 žiakov. V novom školskom roku je ich na školách však len 2 374, čo je menej ako polovica schválených žiadostí. V priemere len každá piata škola má školského špeciálneho pedagóga a na jedného školského psychológa pripadá až 3000 detí.“

Lívia Muntágová
školská špeciálna pedagogička a účastníčka programu Škola inkluzionistov
pri predstavovaní projektu Kto chýba? | 10. 10. 2018

 

Výber z udalostí

• Vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Plánuje v ňom minúť 17,6 miliardy eur, z toho 2,55 miliardy na vzdelávanie, vedu, výskum a šport z kapitol dvoch rezortov. Z ministerstva školstva má byť financovaných 1,36 miliardy a z ministerstva vnútra 1,19 miliardy. Oproti minulému roku je celkové navýšenie výdavkov oboch rezortov nepatrné.

Okrem týchto prostriedkov výdavky na školstvo rátajú aj s transfermi obciam a krajom vo výške približne 1,4 miliardy eur. To v konečnom súčte znamená, že na vzdelávanie majú byť v roku 2019 vyčlenené 4 miliardy eur, čo je o takmer pol miliardy viac ako v tomto roku.

• Najväčším výdavkom v regionálnom školstve sú mzdy pedagogických a odborných zamestnancov. Ich platy, ako aj platy vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov sa od začiatku roku 2019 zvýšia o 10 %. Ďalších 10 miliónov eur sa má od septembra vyčleniť na odmeňovanie začínajúcich učiteľov. Zvyšujú sa aj výdavky na financovanie tzv. duálneho vzdelávania či na obstarávanie učebníc. V regionálnom školstve má byť o 642 pedagogických asistentov viac. Verejné zdroje vynaložené na vysoké školstvo sa majú oproti aktuálnemu roku znížiť.

• Návrh rozpočtu na budúci rok nie je len o číslach. Ministerstvo financií v ňom kritizuje rezort školstva za neuskutočnené zmeny a nezohľadnenie odporúčaní z Revízie výdavkov na vzdelávanie ešte z roku 2017. „Okrem zvyšovania platov pedagogických a odborných zamestnancov neboli ostatné opatrenia realizované, resp. boli realizované len minimálne,“ konštatuje sa v návrhu s tým, že napríklad pri kreditoch za ďalšie vzdelávanie učiteľov rezort školstva návrhy ignoruje. Rovnako kriticky sa ministerstvo financií stavia k nerealizovaným opatreniam pri racionalizácii siete škôl, kde rezort školstva „nedefinoval a ani nezaviedol nové pravidlá, ktoré by mali situáciu zlepšiť.“

Napokon, kritike sa nevyhlo ani vysokoškolské vzdelávanie, kde ministerstvo školstva podľa rezortu financií „nedefinovalo kroky k zatraktívneniu bakalárskeho štúdia, a to ani pre študentov a zamestnávateľov, ani pre školy samotné.“

• Návrh stihli okomentovať zástupcovia opozície, odbornej verejnosti i školských odborov nasledovne:

x „Ak by školstvo bolo skutočnou prioritou, vláda by mohla zvýšiť prostriedky až o jednu miliardu eur,“ povedala poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO);

x „Pri väčšine rezortov je návrh spracovaný ako biznis plán. Sú tam pomenované problémy, potom porovnanie a nakoniec riešenie. Školstvo je spracované menej precízne,“ myslí si prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž;

x „Balík peňazí (…) do školstva, vnímam pozitívne. Sú tam aj finančné prostriedky pre začínajúcich pedagógov,“ zhodnotil šéf školských odborov Pavel Ondek.

• Na to, že v slovenských školách dlhodobo chýbajú asistenti, špeciálni pedagógovia či psychológovia, ktorí sú nevyhnutní na podporu inkluzívneho vzdelávania, upozorňuje projekt „Kto chýba?“. Ten realizuje Nadácia pre deti Slovenska (NDS) v spolupráci s Plesom v opere a Koalíciou pre deti Slovensko. Jeho cieľom je podporiť školy, aby dokázali prispôsobiť vzdelávacie podmienky rôznorodým potrebám detí a v triedach vytvorili pozitívnu atmosféru.

Podľa riaditeľa NDS Ondreja Galla v súčasnosti školy nie sú pripravené na to, aby „prijali deti so špeciálnymi edukačnými potrebami, nevedia na ne reagovať, tiež nevedia nastaviť metódy vzdelávania, vytvoriť vhodnú atmosféru a rešpektujúce prostredie.“

• O nevyhnutných opatreniach, ktoré treba prijať na odstránenie segregácie vo vzdelávaní, hovorila aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Spolu so splnomocnencom vlády pre rómske komunity Ábelom Ravaszom (Most-Híd), hlavnou školskou inšpektorkou Vierou Kalmárovou a riaditeľkou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlovou podpísali Vyhlásenie k desegregácii vzdelávacieho systému SR.

„Okrem materiálno-technického zabezpečenia škôl je mimoriadne dôležitým v celej situácii aj dostatok učiteľov a asistentov, vrátane pozícií odborných pedagogických pracovníkov,“ zdôrazňujú v spoločnom vyhlásení.

• O posilnení odborných kapacít v školách, zabezpečení predškolskej starostlivosti od troch rokov, či o príspevku na školské obedy, budú poslanci a poslankyne parlamentu rozhodovať počas októbrovej schôdze parlamentu. V našom týždennom prehľade informujeme (na rozdiel od usmernení pre spravodajstvo RTVS) o koaličných aj opozičných návrhoch.

x Vytvorenie pozície školského mediátora presadzuje skupina poslancov OĽaNO, čím chcú docieliť elimináciu konfliktov a sociálno-patopsychologických javov;

x Poslankyne Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) a Zuzana Zimenová (klub SaS) predložili návrh, ktorým sa usilujú o to, aby dotáciu na školské potreby mohol získať aj prevádzkovateľ komunitného centra. Poslankyne zároveň navrhujú rozšírenie skupiny poberateľov tejto dotácie ako i poberateľov sociálneho štipendia na strednej škole;

x Poslanec SaS Branislav Grӧhling chce otvoriť trh s učebnicami a umožniť školám, aby mali na výber;

x Simona Petrík a Miroslav Beblavý (Spolu) presadzujú zavedenie nemocenského a dôchodkového poistenia pre doktorandov a zároveň navrhujú, aby boli obce povinné zabezpečiť predškolskú starostlivosť pre deti od troch rokov v škôlkach alebo detských skupinách;

x Poslanec Oto Žarnay (Spolu) navrhuje, aby sa zmiernila sankcia odvolať riaditeľa školy alebo školského zariadenia v prípade, ak nepodal včas majetkové priznanie;

x Koaliční poslanci Štefan Vavrek a Ladislav Balódi (Most-Híd) chcú predĺžiť prechodné obdobie, v ktorom sa poskytne príspevok žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia aj v prípade, že takto neboli zaevidovaní, no ich domácnosť dostáva pomoc v hmotnej núdzi;

x O posilnenie kompetencií Štátnej školskej inšpekcie a zavedenie inštitútu výpovednej lehoty pri rušení školského obvodu sa usilujú Ľubomír Petrák, Martin Glváč, Dušan Jarjabek, Pavol Goga (všetci Smer-SD)a Péter Vörös (Most-Híd);

x Na program októbrovej schôdze sa dostal aj široko diskutovaný návrh poslancov SMER-SD o príspevku na obed pre žiakov základných škôl vo výške 1,20 eur denne, ak je dieťa prítomné na vyučovaní.

• Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v súvislosti s obedmi „zadarmo“ odmietlo, aby za ne zodpovedali samosprávy. „Toto opatrenie predpokladá v podstate okamžite zvýšenie počtu obedov asi o 120-tisíc obedov denne, pričom už dnes vieme, že mestá a obce nemajú na takýto nárast vytvorené personálne a ani technické kapacity,“upozornili predstavitelia ZMOS.

Združenie navrhuje zavádzanie obedov zadarmo iba s garanciou, že náklady s tým spojené budú hradené zo štátneho rozpočtu. Predseda Smeru-SD Robert Fico úhradu vyčíslil na 80 až 120 miliónov eur ročne, pričom takéto opatrenie podľa neho bude mať „efekt nielen sociálny, ale aj výchovný“.

V stanovisku ministerstva financií sa však uvádza, že tento poslanecký návrh neobsahuje kvantifikáciu negatívnych vplyvov na rozpočet tak, ako to vyžaduje zákon.

• Pochybnosti ohľadom okolností, za akých získal predseda NR SR Andreja Danka (SNS) titul JUDr., naberali na obrátkach aj v uplynulom týždni. Po zverejnení kritického vyhlásenia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa proti utajeniu rigoróznej práce ohradila aj časť nespokojných pedagógov Univerzity Mateja Bela (UMB), kde Danko titul získal.

„Vyhlásením sa chceme dištancovať od neetických akademických praktík, vrátane utajovania záverečných prác. Aj najvyšší ústavní činitelia by sa mali k svojim prácam postaviť čelom a nie ich utajovať, a tak znižovať renomé vysokého školstva,“ vyhlásil spoluautor výzvy Martin Djovčoš z Filozofickej fakulty UMB. Ďalšia, verejná petícia „Za okamžité zverejnenie rigoróznej práce Danka“, pribudla aj na portáli peticie.com.

Denník N informoval, že okrem samotnej práce odmieta univerzita zverejniť aj oponentské posudky k nej. Koncom týždňa však vedenie UMB zaujalo výrazne odlišný postoj, keď rektor univerzity Vladimír Hiadlovský zverejnil výzvu, aby Danko svoju prácu sprístupnil. Ten mu odkázal, že práca nie je utajená, lebo k nej zodpovedné osoby majú prístup a že „politika na akademickú pôdu nepatrí“.

 

Všimli sme si

• Dobrí umelci musia rozumieť svetu a ísť s dobou, skonštatovala víťazka ceny verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska, pedagogička Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach Noémi Ráczová v rozhovore pre portál Čierna labuť.

• Ako pracovať s informačnými technológiami, aby boli pre deti dobrým sluhom a nie zlým pánom? Aj na túto tému sa počas diskusie portálu Čierna labuť rozprávali psychológ a dizajnér počítačových hier Michal Božík, režisér a redaktor Teodor Kuhn a pedagóg Števo Machajdík.

• Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika vyhlásil trinásty ročník súťaže Študentská esej na tému 100 rokov od vzniku Československa. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete tu.

• Jeden vyštudoval dve vysoké školy, ďalší podniká, tretí pracuje v kancelárii. Na festivale Jeden svet uviedli film Švédi z osady, ktorý sleduje osudy rómskych detí z dojčenského ústavu na Slovensku. Denník SME priniesol rozhovor s autorkou filmu Katarínou Farkašovou.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk