Predčasné ukončovanie vzdelávania sa u nás zhoršuje už od roku 2010 (4,7 % v porovnaní s 9,3 % v roku 2017), zatiaľ čo priemer krajín EÚ má klesajúcu tendenciu (Zdroj – Európska komisia)

 

Témy týždňa

Pochybnosti o titule šéfa parlamentu narastajú, kritika silnie • S rozpočtom pre školstvo je spokojná asi iba ministerka • Európska komisia nás opäť upozorňuje na nedostatky vo vzdelávaní • Rezortu školstva pribudne ďalší štátny tajomník

 

Výrok týždňa

„Najprv sa hovorilo, že mal diplomovú prácu takú istú ako rigoróznu. Keď sa ukázalo, že nemá diplomovú prácu, tak bolo zlé, že ju nemá. Potom sa ukázalo, že vtedy právnici nepísali diplomovú prácu, tak je zase niečo zlé s rigoróznou prácou. Keby ukázal rigoróznu prácu, tak by všetci povedali, že nemá nos medzi očami a musel by ukázať, že ho má.“

Martina Lubyová (nom. SNS)
ministerka školstva
v reakcii na utajovanie rigoróznej práce A. Danka | 17. 10. 2018

 

Výber z udalostí

Na rozdiel od bozkávania kapitánskych výložiek sa od predsedu parlamentu a SNS Andreja Danka bozkávania rigoróznej práce zrejme nedočkáme. Popri pokračujúcom utajovaní okolností rigorózneho konania sa v uplynulom týždni diskusie viedli aj o navrhovanom objeme financií na školstvo v budúcom roku či o naďalej alarmujúcich zisteniach Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy Európskej komisie.

• Na pochybné okolnosti, za akých Danko získal titul JUDr., ako prvý upozornil Denník N. S kritikou utajovania jeho práce sa z akademickej obce ako prvá ozvala Prírodovedecká fakulta UK a taktiež časť nespokojných pedagógov Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Tí poukázali na neetické a neprípustné konanie v akademickej praxi.

Vedenie UMB najskôr prácu zverejniť odmietalo, neskôr rektor Vladimír Hiadlovský vyzval Andreja Danka, aby prácu sprístupnil. Ten mu odkázal, že práca nie je utajená, lebo k nej majú prístup zodpovedné osoby a že „politika na akademickú pôdu nepatrí.“

V uplynulom týždni trápnosť, ktorá v civilizovaných krajinách vedie k odstúpeniu najvyšších predstaviteľov štátu, priniesla nasledovné:

x vysvitlo, že od polovice septembra na Univerzite Komenského nevedia nájsť prácu s rovnakým názvom a rozsahom z roku 1999, akú mal o rok neskôr napísať aj šéf parlamentu;

x podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) podala na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu orgánu verejnej správy z dôvodu nejasností, ktoré kauzu sprevádzajú;

x študenti na zhromaždení iniciatívy Nie je nám to jedno predsedu parlamentu vyzvali, aby prácu zverejnil a vyvrátil tak podozrenia z plagiátorstva;

x pribudli ďalšie kritické hlasy odsudzujúce utajovanie rigoróznej práce (napr. tu, tu, tu a tu);

x na kauzu reagovali aj koaliční poslanci, z ktorých väčšina problém v jej utajovaní nevidí;

x pochopenie pre postup Andreja Danka vyjadrila nominantka SNS na poste ministerky školstva Martina Lubyová, ktorá si myslí, že celá záležitosť je zameraná na jeho diskreditáciu.

• Ministerka Lubyová sa pochvalne vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu pre školstvo na rok 2019 s tým, že na platy učiteľov a vedcov bude vyčlenených o takmer 200 miliónov viac ako v tomto roku.

V tabuľkách rozpočtu podľa ministerky tieto prostriedky zatiaľ nevidíme, pretože „tieto peniaze boli dorokované po tom, ako v máji začal vznikať rozpočet. Sú schválené práve v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania. Zatiaľ sú odložené vo všeobecnej pokladničnej správe.“

• To, že v návrhu rozpočtu nie sú peniaze na reformu vzdelávania, okomentovala pre Hospodárske noviny poslankyňa Zuzana Zimenová (klub SaS). Analytik Robert Chovanculiak dodal, že sa pri rezorte školstva s financiami nič výrazné neudialo. Slovenská komora učiteľov v reakcii na predstavený návrh vydala stanovisko, v ktorom uvádza, že je závažnou prehrou Slovenska.

S čím navrhované výdavky na školstvo v budúcom roku rátajú a na čo nemyslia, sme zhrnuli v minulotýždňovom súhrne udalostí.

• O tom, ako možno školstvo reformovať, budeme diskutovať na ďalšej verejnej prednáške zahraničného odborníka, ktorú Nové školstvo organizuje v rámci Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky. Na tému Reforma školstva zhora či zmena škôl zdola? bude prednášať a následne s publikom diskutovať akademik a výskumník z Českej republiky, profesor Arnošt Veselý. Zaregistrovať sa môžete tu.

• O objeme prostriedkov vyčlenených na vzdelávanie v porovnaní s inými krajinami, o začlenení detí do predškolského vzdelávania i o jeho predčasnom ukončovaní píše Monitor vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý každoročne zverejňuje Európska komisia. Najdôležitejšie zistenia:

x napriek hospodárskemu rastu sú investície do vzdelávania naďalej pod priemerom EÚ aj OECD;

x účasť na predškolskom vzdelávaní detí od 4 rokov je u nás na úrovni 76,5 %, a teda naďalej výrazne nižšia, ako je priemer EÚ28 (95,3 %);

x v účasti na predškolskom vzdelávaní pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely, pričom najhoršie sú na tom Košický kraj (72,84 %) a Prešovský kraj (81,31 %);

x predčasné ukončovanie vzdelávania sa u nás zhoršuje už od roku 2010 (4,7 % v porovnaní s 9,3 % v roku 2017), zatiaľ čo priemer krajín EÚ má klesajúcu tendenciu;

x v čitateľskej i matematickej gramotnosti dosahujú slovenskí žiaci podpriemerné výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD, pričom žiaci zo sociálne znevýhodnených skupín dosahujú približne o polovicu menej bodov ako ich rovesníci zo sociálne priaznivého prostredia;

x podiel zamestnaných absolventov s ukončeným aspoň vyšším stredným vzdelaním sa výrazne zlepšil (zo 72,7 % v roku 2014 na 81,5 % v roku 2017);

x nízky podiel dospelých, ktorí sa zúčastňujú celoživotného vzdelávania, ešte viac poklesol.

Niektorým zisteniam Monitora venovali v uplynulom týždni pozornosť viaceré médiá (napr. tu, tu a tu) aj politici a političky (tu a tu).

Infografiku o tom, aké výsledky Slovensko dosahuje, a aké sa do roku 2020 zaviazalo splniť, spracoval Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva.

• Analytici IVP v spolupráci sInštitútom sociálnej politiky ministerstva práce a Útvarom hodnoty za peniaze ministerstva financií vypracovaliaj analýzu nákladov a prínosov terénnej včasnej intervencie pre deti so sluchovým postihnutím. Celkové náklady na ňu pre jedno dieťa vyčíslili na 5911 eur, pričom náklady v prvom roku poskytovania predstavujú 1970 eur a následne medziročne klesajú.

Analýza tiež uvádza, že predpokladaný počet detí so sluchovým postihnutím v populačnom ročníku, ktoré potrebujú včasnú intervenciu, je 55 – 170. V prípade zavedenia služby by teda v prvom roku jej poskytovania celkové náklady dosiahli 108 – 335 tis. eur.

• Na ministerstve školstva pribudne funkcia tretieho štátneho tajomníka, v ktorého kompetencii bude oblasť športu. Plénum NR SR v uplynulom týždni schválilo pozmeňujúci návrh k novele zákona o organizácii činnosti vlády, ktorý post vytvára.

„Rezort je obrovský. Sú tam tri veľmi rôzne agendy a ten štátny tajomník nás posilní v tom, aby sme sa mohli ešte viac venovať športu,“ prvivítala tento krok ministerka Lubyová.

• Ministerstvo školstva uvažuje nad zmenou, podľa ktorej by telesnú výchovu na prvom stupni základnej školy učili telocvikári, a nie triedni učitelia. Školám by zavedenie takej zmeny mohlo podľa kritikov skomplikovať situáciu. „Budú mať výpadok v úväzkoch, čo bude veľmi vážny problém,“ hovorí bývalý učiteľ a poslanec Miroslav Sopko (OĽaNO), ktorý sa tejto téme venuje aj v blogu.

„Nikto presne nevie, čo je toto za správa, čo ju motivovalo, kde a kedy bola diskutovaná a z čoho vyplynula. Tento zámer sa nikdy neobjavil v žiadnych strategických dokumentoch ministerstva, úmysel Lubyová nikdy predtým nekomunikovala, neriešila ho ani vo svojom pláne rozvoja slovenského školstva,“ okomentoval návrh ministerstva vysokoškolský pedagóg Branislav Pupala.

 

Všimli sme si

• V Spojenom kráľovstve sa minulý týždeň odovzdávalo ocenenie Žena roka. Jednu z cien získala aj Carmel McConnell, zakladateľka iniciatívy Magic Breakfast, a to za kampaň upozorňujúcu na dôležitosť zdravých raňajok pre školákov z rodín, ktoré si ich dovoliť nemôžu. „Nechcem, aby ktorékoľvek dieťa prišlo o úspech v budúcnosti len preto, že sa nemohlo učiť kvôli hladu. Nie, v šiestej najbohatšej ekonomike sveta to nie je správne,“ uviedla McConnell, ktorá na realizáciu bezplatných raňajok do škôl získava zdroje prostredníctvom verejnej zbierky.

• Hospodárske noviny priniesli rozhovor s učiteľkou Zuzanou Tkáčovou, ktorá získala ocenenie „Učiteľ Slovenska“. Informatička vysvetľuje, v čom ju jej práca napĺňa, čím sú jej študijné metódy iné oproti iným kolegom a zároveň priznáva, že počas učiteľskej praxe prežila aj krízy a rozmýšľala, že s touto prácou skončí.

• Projekt To dá rozum zverejnil ďalší zo série blogov o vzdelávacom systéme na Slovensku. Peter Dráľ v ňom hľadá odpovede na otázku, či máme veľa alebo málo odborných škôl.

• Týždenník Trend priniesol rozhovor s  Jurajom Hipšom, ktorý stál pri zrode Komenského aj Sokratovho inštitútu, v Zaježovej zriaďuje komunitnú základnú školu a tento rok odštartoval súťaž Učiteľ Slovenska. Nielen o tom, prečo podľa Hipša boj o školstvo prehrávajú najmä deti, si môžete prečítať tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk