Výrok týždňa

„Kľúčovou výzvou pri zavedení povinnej predškolskej výchovy pre deti od piatich rokov je naplnenie obsahu vzdelávania. Lebo to, že dieťa strávi rok v škôlke, ešte nemusí byť zárukou, že bude na vstup do školy pripravené. (…) Okrem toho budeme musieť motivovať aj učiteľov, učiteľky, asistentov a ostatných odborníkov, ktorí by tieto programy vedeli realizovať. A to je oveľa väčšia výzva, lebo predpokladá nielen definovanie povinnosti pre rodičov, ale aj záväzku na strane štátu.“

Zuzana Kumanová
etnografka
v komentári o povinnej škôlke | 15. 5. 2019

Výber z udalostí

• Najväčšou témou v oblasti vzdelávania v uplynulom týždni bol plán na zavedenie povinnej školskej dochádzky do materských škôl pre deti od piatich rokov. Návrh na májovú schôdzu parlamentu predložila trojica koaličných poslancov Eva Smolíková (SNS), Ľubomír Petrák (Smer-SD) a Péter Vörös (Most-Híd).

Keďže nejde o vládny, ale poslanecký návrh, nemusí mu predchádzať štandardný pripomienkový proces, do ktorého sa môžu zapojiť všetci, a obzvlášť tí, ktorých sa zmena dotkne. To kritizovali viacerí politici, zriaďovatelia materských škôl aj odborníci.

Ministerstvo školstva návrh obhajuje tvrdením, že prispeje k lepšej zaškolenosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a aj k lepším výsledkom v celonárodných testovaniach žiakov. Na svojej facebookovej stránke vo štvrtok ministerstvo zverejnilo anketu so vskutku „nesugestívnou“ otázkou: „Ste za zavedenie povinnej predškolskej dochádzky, a teda deti sa budú vzdelávať v rukách odborníkov, alebo proti?“

Na to, či by sa mala zaviesť povinná predškolská dochádzka pre päťročné deti, na výhody a nevýhody takéhoto opatrenia i na anketu ministerstva, sa Denník N pýtal viacerých odborníkov a odborníčok z oblasti školstva.

• Opoziční poslanci a poslankyne boli voči návrhu povinnej škôlky kritickí:

x „Miesto v škôlke má byť službou pre rodičov, nemá to byť povinná kontrola, byrokracia, nepríjemné zážitky pre deti. Vyzývam preto vládu SR, aby tento návrh zákona stiahla,“ skonštatovala Veronika Remišová (OĽaNO) a dodala, že rodičia, ktorí nedajú svoje dieťa do škôlky, dostanú pokutu 331 eur. Poslanci OĽaNO vyzvali na stiahnutie návrhu.

x „Rýchly návrh zákona o zavedení povinnej škôlky pre všetky päťročné deti situáciu ešte zhorší. Máme nedostatok učiteľov. Schválením návrhu päťročné deti vytlačia zo škôlky tie mladšie. Najhoršie to bude pre trojročné deti,“ vyhlásilaposlankyňa Simona Petrík (Spolu).

x O tom, že návrh povinnej dochádzky do materskej školy nezaručuje dostupnosť vzdelávania pre všetky deti bez rozdielu a ani nezvýši jeho kvalitu, píše poslankyňa Zuzana Zimenová (klub SaS).

• Spolupredkladateľka návrhu Eva Smolíková na kritiku opozície reagovalavyhlásením, že o predprimárnom vzdelávaní päťročných detí sa hovorí už dlho, a preto koalícia po dohode s ministerstvom pristúpila „na určitú verziu, ktorá prechádza riadnym legislatívnym procesom.“

Ďalší spolupredkladateľ a predseda školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák dodal, že pripúšťa zmeny v návrhu po rokovaní so všetkými relevantnými organizáciami a aj posunutie účinnosti zákona v prípade, že sa preukážu kapacitné problémy materských škôl v niektorom regióne.

• Povinné predškolské vzdelávanie rozdelilo aj mimovládne organizácie (MVO), z ktorých časť je za a iné sú proti tomuto návrhu.

x K schváleniu povinnej predškolskej prípravy pre žiakov od piatich rokov poslancov vyzvali predstavitelia MVO, ktorí konštatujú, že rozumnými pozmeňujúcimi návrhmi v druhom čítaní možno predloženú legislatívu upraviť s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa. Pod výzvu sa podpísali organizácie Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Človek v ohrození, Nadácia otvorenej spoločnosti, eduRoma či Rómske advokačné a výskumné stredisko.

x Proti povinnému predprimárnemu vzdelávaniu sa postavili MVO združené okolo Aliancie za rodinu a Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH). Podľa Juraja Šústa zo SLH návrh porušuje princíp subsidiarity a zasahuje do rodičovských práv a práv detí. Tieto organizácie iniciovali aj petíciu proti povinnej predškolskej dochádzke, ktorú doposiľ podpísalo vyše 6-tisíc ľudí.

• S tým, že sa na Slovensku ročne narodí niekoľko tisíc detí, ktoré žijú v biede a štát by im povinným predškolským vzdelávaním mal pomôcť, súhlasíkomentátor Fero Múčka. Dodáva však, že sa zároveň každý rok narodí aj „niekoľko tisíc detí, ktorým ich rodičia vo veku päť rokov zabezpečia oveľa lepšie prostredie, ako sú verejné škôlky.“

Sociologička Zuzana Kusá kontruje argumentom, že časť rodín síce dokáže dieťa pripraviť do školy z kognitívnej stránky, no „v uzavretí rodinného kruhu sa nepripraví na správne spolužitie s inými.“

• Kým sa v parlamente a aj v širšom verejnom priestore diskutuje o tom, či a ako zaviesť povinnú škôlku, ministerstvo školstva sa zaoberá politikárčením v školách. Ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) vyhlásila, že v poslednom období dostáva nemálo podnetov upozorňujúcich na politickú agitáciu v školách. „Podnety sa týkali napríklad výzvy cez elektronickú žiacku knižku na prejavenie určitého názoru, boli to ale i upozornenia priamo na aktivity politikov, ktorí pod rúškom debaty so študentmi sa de facto pokúšajú o agitáciu a nábor nových voličov, a ešte sa tým chvália na sociálnych sieťach,“ povedala Lubyová.

Ministerka avizovala, že v tejto súvislosti sa rozšíri platná právna úprava a ministerstvo upozorní riaditeľov škôl na povinnosť jej dodržiavania. Školám chce ministerstvo zároveň adresovať dotazník s otázkou, či a ako boli kontaktované politickými subjektmi. Verejnosť môže svoje podnety v tomto ohľade zaslať emailom, uvádza ministerstvo na svojom webe. O svojom postoji k politickým aktivitám v školách Lubyová napísala aj komentár.

• Na to, že v simulovaných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) vyhrala medzi slovenskými študentmi stredných škôl Ľudová strana Naše Slovensko, reagovali viacerí odborníci. Voľby organizovalo občianske združenie Pre stredoškolákov spolu s Kanceláriou EP na Slovensku na 204 stredných a 2 vysokých školách. Extrémisti by v nich vyhrali s takmer 16 percentami.

„Na gymnáziách majú tendenciu voliť skôr politiku nádeje a zmeny a na stredných odborných školách skôr volia antisystémové strany a možno takú politiku hnevu,“ vysvetľovala zistené rozdiely medzi strednými školami riaditeľka občianskeho združenia Pre stredoškolákov Veronika Cigáneková.

Podľa analytika projektu To dá rozum Jozefa Miškolciho môže výsledok súvisieť s hodinami občianskej náuky. „Na gymnáziách je dávaný oveľa väčší priestor práve tým spoločensko-vedným predmetom. Zatiaľ, čo na tých stredných odborných školách, hlavne teda technického zamerania, tie predmety nemajú takú váhu,“ konštatuje Miškolci.

S tým, že spoločenskovedné predmety sú na odborných školách utlmené alebo vyučované nekvalifikovane, súhlasí aj predseda Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku Kálmán Petőcz. Výbor spoločne s Academiou Istropolitana taktiež zorganizoval simulované voľby, v ktorých si žiaci z približne 50 stredných škôl vyberali zo strán združených v ôsmich politických frakciách Európskeho parlamentu. O ich výsledkoch sa môžete dočítať tu.

• O tom, že hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová opakovane upozorňuje na netolerantné až extrémistické postoje žiakov voči menšinám, písal denník Pravda.

Na študentské voľby aj extrémistické postoje medzi učiteľmi, na ktoré poukázal nedávny prieskum agentúry Focus, komentárom reagovala Elena Gallová Kriglerová. „Ak chceme, aby Slovensko bolo otvorenou krajinou, ktorá je založená na vzájomnej súdržnosti a dôvere, musí byť také aj slovenské školstvo. Deti sa nemôžu len učiť o tom, že rovnosť a demokracia sú dôležité princípy. Vzdelávanie musí prebiehať v demokratickom prostredí, ktoré podporuje vzájomné spolužitie, napríklad tým, že neoddeľuje od seba rôzne skupiny detí,“ myslí si Kriglerová.

Všimli sme si

• Holandská organizácia KidsRights zverejnila rebríček dodržiavania práv detí, ktorý je zostavený na základe údajov OSN a Rotterdamskej univerzity. Slovensko v ňom skončilo na 98. mieste zo 181 hodnotených krajín. Keďže sa hodnotenie odvíja od bohatstva štátov, prepadli sa v ňom aj vyspelé krajiny, napríklad kvôli nedostatočnej ochrane detí z chudobných rodín.

• Rebeka Luknárová pre týždenník Trend opisuje rakúsky systém hodnotenia v škole ako všestrannejší než na Slovensku. Jej slovenskí kamaráti sa podľa nej často pre skúšanie a písomky cítia bezmocne. „Aj keď by škola mala v prvom rade vzdelávať, testy by sa nemali považovať za jediný faktor, podľa ktorého sa hodnotia znalosti,“ hovorí Rebeka.

• O tom, čím by sa Slovensko mohlo inšpirovať z britského vzdelávacieho systému, písala pre portál Čierna labuť Tina Gažovičová. „Viaceré opatrenia, ktoré fungujú v Británii, by sa dali realizovať aj u nás. Napríklad aktívnejšie zdieľanie skúseností medzi školami. Aj u nás je mnoho aktívnych učiteľov a škôl, od ktorých sa by sa iní mohli učiť. Ešte potrebujeme vedenie rezortu, ktoré bude inovácie podporovať, a nie im hádzať polená pod nohy,“ myslí si Gažovičová.

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk