Výrok týždňa

„Bez ohľadu na časový horizont sme začali práce na Stratégii 2030+, čo je debata o tom, ako má vyzerať vzdelávanie v ďalšom desaťročí. Prípravu a prejednanie so všetkými aktérmi bude robiť ministerstvo v nasledujúcich mesiacoch, pretože ak chceme – a myslím si, že musíme – pristúpiť k systémovej premene obsahu vzdelávania, tak nechcem, aby to vznikalo za stenami ministerstva.“

Robert Plaga
minister školstva ČR
v rozhovore pre týždenník Respekt | 20. 5. 2019

 

Výber z udalostí

• Výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku nekopírujú výsledky simulovaných volieb medzi študentmi stredných škôl, v ktorých prvenstvo získala Ľudová strana Naše Slovensko. Pri účasti nad 22 % voľby vyhrala koalícia strán Progresívne Slovensko – Spolu, druhá skončila strana Smer a extrémisti zostali na treťom mieste.

O tom, že mladí ľudia, ktorí odovzdali hlas v simulovaných voľbách do EP, majú o fungovaní EÚ málo informácií, hovoril pre Hospodárske noviny europoslanec Eduard Kukan. „Aj poslanci, ktorým by títo mladí ľudia chceli dať hlas, sú na tom s informáciami o tom, ako to tam funguje, veľmi biedne. Keď počúvam ich reči, tak sa iba tak útrpne usmievam,“ skonštatoval Kukan.

V eurovoľbách mohlo prvýkrát voliť približne 280-tisíc voličov.

• V slovenskom parlamente sa na schôdzi, ktorá bola uzavretá v uplynulý týždeň, hlasovalo o viacerých návrhoch na zmeny v školstve. Podporu opäť nezískali opozičné návrhy:

x  návrh poslanca Ota Žarnaya (Spolu), ktorého cieľom je sprísnenie podmienok na výber vedúcich zamestnancov v školstve, vrátane limitovania dĺžky ich funkčného obdobia;

x návrh poslankyne Zuzany Zimenovej (klub SaS), aby Štátna školská inšpekcia predkladala svoju správu o stave a úrovni vzdelávania v školách na rokovanie pléna parlamentu;

• Koaličné a vládne návrhy, ktoré v parlamente dostali zelenú, zahŕňajú:

x návrh SNS, ktorého cieľom je zvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov;

x návrh zavedenia povinnej predškolskej dochádzky na jeden rok, ktorý predložila Eva Smolíková (SNS) s Ľubomírom Petrákom (Smer-SD) a Péterom Vörösom (Most-Híd).

• Najdiskutovanejším návrhom posledných týždňov je zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre deti od 5 rokov, ktoré plénum v júni prerokujev druhom čítaní. Doterajšiu diskusiu sme zhrnuli napríklad tu, tu a tu.

Návrh obhajuje aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd). Ten skonštatoval, že v iných európskych krajinách sa povinná škôlka osvedčila. „Problém predškolskej dochádzky sa týka najmä marginalizovaných rómskych komunít, ale i veľkých miest. Deti nemajú prístup k škôlkam a potom majú na ZŠ napríklad problém so slovenčinou, návykmi, môžu prepadnúť,“ povedal Ravasz s tým, že teraz je úlohou obcí dobudovať chýbajúce miesta v škôlkach.

O povinnej predškolskej dochádzke splnomocnenec diskutoval v relácii RTVS Z prvej ruky s poslankyňou Zuzanou Zimenovou (klub SaS).

O tom, prečo Ravasz zavedenie povinnej slôlky pre päťročné deti presadzuje, sa zhováral s Veronikou Folentovou z Denníka N.

• Na to, aké dôsledky môže mať zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre deti, rodičov, školy aj zriaďovateľov, sa pozrel týždenník Trend, ktorý možné dopady tohto rozhodnutia zhrnul v 16 bodoch.

V neprospech návrhu dopadla anketa, ktorú ministerstvo školstva zverejnilona svojej facebookovej stránke s otázkou: „Ste za zavedenie povinnej predškolskej dochádzky, a teda deti sa budú vzdelávať v rukách odborníkov, alebo proti?“ Za hlasovalo 31 % hlasujúcich, proti bolo 69 %.

• V uplynulom týždni pribudli k téme povinnej predškolskej dochádzky ďalšie blogy a komentáre:

Kriticky sa k návrhu stavia učiteľka Martina Glossová. „V prvom rade však musí štát zabezpečiť dostatok miest v škôlkach pre všetky deti, ktoré o ne majú záujem. Platiť totiž jednej skupine rodičov za to, čoho sa iná skupina rodičov nevie domôcť, by bolo čírou nespravodlivosťou,“ napísala Glossová.

Doktorandky Zuzana Dančíková a Michaela Šedovič napísali, že ak chceme vyššiu pôrodnosť a šťastnejšie ženy, tak nie zvyšovanie rodičovského príspevku, ale garancia miesta v škôlkach sú systémovým a efektívnym riešením.

Podľa riaditeľa organizácie EduRoma Vlada Rafaela v debate o povinnej škôlke cítiť koalično-opozičný spor, ktorý prekrýva vecnosť. O tom, že materské školy vzdelanosť národa nespasia a je potrebné vytvoriť riadny systém podpory detí a vyrovnávacie opatrenia, píše v blogu Michaela Vargová.

Starosta obce Jarovnice s najväčšou rómskou osadou na Slovensku Florián Giňa s povinnou predškolskou výchovou súhlasí a je za jej zavedenie už od troch rokov veku dieťaťa.

• K problému nedostatočných kapacít v  škôlkach sa vyjadril aj starosta bratislavskej Petržalky Ján Hrčka. Navrhol zaviesť mesačný poplatok 300 eur za dieťa v škôlke, ktorý bude odpustený iba rodičom s trvalým pobytom v mestskej časti. „My nechceme prikazovať riaditeľom a riaditeľkám, ako majú vyberať deti. Preto sme našli alternatívne riešenie, aby na voľné miesta v materských školách boli prijímané petržalské deti. Týmto opatrením by sa malo uvolniť zopár kapacít pre petržalské deti,“tvrdí Hrčka, podľa ktorého táto zmena zamedzí prideľovaniu miest v škôlkach po známosti.

Proti návrhu sa vzbúrili riaditeľky petržalských škôlok, ktorým sa nepáči nepriame obvinenie starostu z korupcie. „Chápeme pohnútky, aj to, že samospráva chce týmto krokom zvýhodniť svojich obyvateľov, ale je to za hranicou legislatívneho rámca. Ak by takto k problematike pristúpili všetky mestské časti, respektíve aj okolité mestá, situácia by sa pre rodičov stala neúnosná,“ reagovalazástupkyňa Únie materských centier Daniela Konečná.

Kvôli zmenám pri prijímaní detí do petržalských škôlok sa rozhodlo odstúpiť 21 z 24 riaditeliek. „Dôvodom nášho odchodu je zasahovanie do odbornosti riaditeliek materských škôl. Sú spochybňované naše rozhodnutia, naše postupy. Spôsob prijímania detí, všeobecne záväzné nariadenie a vnímanie kauzy, len potvrdili, že naše rozhodnutie je správne. Posledná kvapka bola, že sme boli označené za skorumpované riaditeľky,“ zhodnotila jedna z riaditeliek, Emília Šimková.

• „Prijímanie dieťaťa nemožno explicitne viazať na trvalý pobyt v danej obci / meste, mestskej časti, v ktorej sa nachádza predmetná materská škola,“ konštatujena margo nedostatku miest v škôlkach ministerstvo a dodáva, že ostatné podmienky prijímania nesmú byť diskriminačné a obmedzujúce práva dieťaťa a jeho zákonného zástupcu.

O rozhodnutí zaviesť poplatok za miesto v škôlke starosta Hrčka rozprával aj v TV SME. O tom, ako spor dopadne, rozhodnú petržalskí poslanci pri hlasovaní o pravidlách prijímania detí vo forme všeobecne záväzného nariadenia.

 

O tom, že Petržalka nie je jedinou mestskou časťou Bratislavy, ktorá zápasí s nedostatčnými kapacitami v škôlkach, píše Tomáš Nejedlý v článku o „cezpoľných“ deťoch.

 

Všimli sme si

• V susedných Čechách sa diskutuje o narastajúcej agresivite detí, ktorú čoraz častejšie musia riešiť riaditelia škôl. „Záznamy z potýčok zaplavujú internet aj sociálne siete. Posledný prípad z Pardubíc – 14-ročný chlapec skončil po napadnutí spolužiakmi v rukách lekárov,“ informuje Česká televízia.

O tom, ako vyzerá deň vyučovania na základnej škole v južnom Pacifiku, napísal cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý.

• „Predstavte si, že ste archeológ a podarí sa vám získať doktorát na zahraničnej univerzite. Doma vás však nikto nezamestná, a ak sa vo voľnom čase začnete venovať ochrane pamiatok, stretnete sa s vyhrážkami, že s tým máte prestať. Zažil to jeden zo sýrskych akademikov, ktorý požiadal o pomoc medzinárodnú organizáciu Scholars at Risk,“ píše sa v článku Denníka N o tom, že aj slovenské vysoké školy sa najnovšie rozhodli pomáhať akademikom utekajúcim pred vojnou či politickým väznením.

O tom, ako sa na slovenských vysokých školách cítia zahraniční študenti, si môžete prečítať tu.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk