Výrok týždňa

„Treba si uvedomiť, že dieťa primerane svojmu veku, rozumovej, vôľovej a citovej vyspelosti je nám partnerom, aj ako rodičom, aj ako učiteľom. Takým spôsobom by sme ho aj mali zvládať, teda dialógom, ktorý je primeraný jeho úrovni.“

Mária Patakyová
verejná ochrankyňa práv
pri príležitosti Medzinárodného dňa detí | 1. 6. 2019

Výber z udalostí

• Otázky týkajúce sa materských škôl už niekoľko týždňov pútajú pozornosť verejnosti. Najskôr to bolo kvôli návrhu koaličných poslancov na zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre deti od piatich rokov, potom prišla kauza petržalských škôlok. Z ich vedenia pre plány starostu Jána Hrčkuodstúpilo až 21 z 24 riaditeliek.

Starosta Hrčka dlhodobý problém nedostatočných kapacít v škôlkach navrhol riešiť zavedením poplatku 300 eur za dieťa, ktorý by mestská časť odpustila iba rodičom s trvalým pobytom v Petržalke. Proti návrhu a aj spôsobu komunikácie starostu sa vzbúrili riaditeľky škôlok a oznámili odchod zo svojich postov. Hneď na to mestská časť vypísala na ich miesta výberové konania.

• Zvrat v kauze petržalských škôlok nastal koncom minulého týždňa, keď starosta Hrčka priznal pochybenia na strane zriaďovateľa škôlok. „Dovoľte mi z tohto miesta priznať pochybenia zo strany mestskej časti a ospravedlniť sa za ne a takisto za moje výroky, ktoré mohli byt chápané ako urážlivé alebo znevažujúce vašu prácu, ale určite to nebol môj zámer,“ povedal Hrčka.

Obe strany sa zároveň dohodli na spolupráci pri riešení nedostatočných kapacít v škôlkach a doterajšie riaditeľky prisľúbili, že sa do výberových konaní prihlásia. Záznam zo spoločnej tlačovej konferencie starostu a riaditeliek si môžete pozrieť tu.

O tom, ako v súčasnosti funguje alebo nefunguje spolupráca medzi riaditeľmi škôl a ich zriaďovateľmi, píše v novom blogu projektu To dá rozum Peter Dráľ.

• K diskusii o povinnej predškolskej dochádzke, ktorej návrh koaličná väčšina posunula do druhého čítania na júnové rokovanie parlamentu, denník Postoj prispel vo videodebate, v ktorej diskutovali pedagogička Marta Glossováa pediatrička Kristína Visolajská.

• Na májovej schôdzi parlament schválil novelu zákona o vysokých školách, ktorá okrem iného zaviedla aj zrušenie časového obmedzenia mandátov rektorov, prorektorov, dekanov a prodekanov verejných vysokých škôl.

Kriticky sa voči tomu postavila Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) aj Rada vysokých škôl (RVŠ). „Od 1. júla 2019 bude môcť tá istá osoba kandidovať na funkciu rektora alebo dekana opakovane bez akéhokoľvek obmedzenia, čo vyvoláva obavy RVŠ a ŠRVŠ, najmä vzhľadom na fakt, že táto zmena vychádza z iniciatívy niektorých rektorov,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení oboch rád.

Ku kritike sa pridala aj Univerzita Komenského v Bratislave. „Považujeme to za nie príliš demokratizujúci prvok. Keď tú funkciu vykonáva človek akoby ju mal, tak má dosť po jednom funkčnom období, nieto, aby tých funkčných období bolo rádovo viac,“ vyjadril sa nedávno vymenovaný rektor UK Marek Števček.

„Vyjadrujeme nesúhlas s postupom prezidenta Slovenskej republiky, ktorý túto novelu podpísal bez toho, aby reflektoval skutočnosť, že sa k tejto významnej zmene neuskutočnilo žiadne pripomienkové konanie,“ pripojila sa aj Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity.

Ministerstvo školstva reagovalo s tým, že akceptuje rozhodnutie parlamentu. „To, či niekto bude tri funkčné obdobia po sebe rektorom, prorektorom, dekanom alebo prodekanom je stále na rozhodnutí akademickej obce. Otvorenie možnosti opakovaného vymenovania prodekana, prorektora môže viesť k profesionalizácii týchto pozícií,“ skonštatovalo ministerstvo.

• Iniciatíva Za živé univerzity spustila petíciu za zriadenie postu ombudsmana pre akademickú etiku. Ten by mal riešiť sťažnosti študentov a pedagógov za hrubé správanie zo strany nadriadených, neuznávanie kreditov, plagiátorstvo či zneužívanie doktorandov ako bezplatnej pracovnej sily. „Mnohé z týchto problémov sú na školách úplne bežné, napríklad neuznávanie kreditov získaných na iných školách či plagiátorstvo,“ potvrdila analytička To dá rozum Renáta Hall.

O najznámejšom prípade plagiátorstva predsedu parlamentu Andreja Danka(SNS) a o tom, ako k takýmto prípadom pristupovať, sa Michal Magušinz časopisu .týždeň rozprával so Soňou Ftáčnikovou z Centra vedecko-technických informácií SR.

„Poznám veľa pracovísk, kde sú mladí kolegovia iba nosičmi vody. Musia vykonávať najšpinavšie práce a za „odmenu“ musia do hlavičiek svojich článkov pridávať cudzie mená – dokonca ľudí, o ktorých ani netušili, že existujú,“ hovorí na margo požiadavky k zriadeniu inštitútu ombudsmana vysokoškolský pedagóg z iniciatívy Za živé univerzity Jozef Hvorecký, ktorý k téme napísal aj blog.

„Ak nám bude predmetná petícia doručená, postúpime ju Slovenskej akreditačnej agentúre, ktorá sa ňou bude ako nezávislý orgán zaoberať,“ odkázala iniciátorom petície ministerka Martina Lubyová (nom. SNS).

• Ministerstvo školstva v roku 2017 porušilo zákon o verejnom obstarávaní, keď si objednalo zamestnanecké karty cez elektronický kontrakčný systém (EKS). Ten slúži na obstaranie bežných tovarov a služieb. Na porušenie zákona poukázala Nadácia Zastavme korupciu. Úrad pre verejné obstarávanie okrem toho upozornil na nedostatočný opis zákazky a dodatočnú zmenu zmluvy s víťazom súťaže.

Ministerstvo sa proti rozhodnutiu odvolalo, no v apríli toto odvolanie stiahlo. Napriek tomu skonštatovalo, že Nadácia Zastavme korupciu dlhodobo škandalizuje výkon funkcie ministerky Lubyovej bez overovania faktov.

• Ministerstvo školstva vyhlásilo novú súťaž na učebnice matematiky a geografie. V súťažiach plánuje uzavrieť rámcové dohody s viacerými dodávateľmi a vďaka tomu ponúknuť výber z väčšieho počtu učebníc. „Učitelia si následne budú môcť cez Edičný portál vybrať takú učebnicu, ktorá bude najviac zodpovedať ich vyučovacím metódam a potrebám danej školy a tú dostanú na základe ich objednávky bezplatne,“ konštatuje ministerstvo.

• Vedomosti a zručnosti deviatakov z matematiky a slovenského jazyka a literatúry opäť overovalo Testovanie 9. O jeho výsledkoch informovalaministerka Lubyová a riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská.

Priemerná úspešnosť žiakov v matematike bola 63 %, no kým v základných školách bola na úrovni priemeru, na osemročných gymnáziách dosiahla takmer 81 %. Priemerná úspešnosť v teste zo slovenčiny bola 62 %, žiaci osemročných gymnázií dokázali vyriešiť viac úloh ako žiaci základných škôl.

Výsledky opakovane potvrdzujú silnú spojitosť medzi sociálnym zázemím žiakov a ich úspechmi pri vzdelávaní. „Najhoršie výsledky zaznamenal NÚCEM v okresoch, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou a v regiónoch nazývaných aj ako hladové doliny,“ píše týždenník Trend.

Výsledky významne horšie ako celoslovenský priemer sú v okresoch Gelnica, Revúca a Rožňava, ozrejmila ministerka Lubyová. Súhrn výsledkov testovania si môžete prečítať tu, podrobnejšie informácie nájdete tu.

Všimli sme si

• Nadácia Orange ocenenila desať výnimočných neziskových organizácií, ktoré sa svojou činnosťou dlhodobo podieľajú na zlepšení podmienok života na Slovensku, vrátane oblasti vzdelávania. Prehľad ocenených si môžete pozrieť tu.

• O tom, čo stojí za úspechom fínskych škôl i žiakov, hovorí Ondřej Klusv reportáži portálu Voxpot. „Je to kvalita učiteľov, dôraz na spokojnosť žiaka alebo prepracované procesy stanovenia cieľov a ich napĺňanie? A existuje súvislosť medzi rovným prístupom a úspechom v matematike?“ Dozviete sa to v nasledovnom videu.

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk