Výrok týždňa

„Súčasné opatrenia na podporu spravodlivého a inkluzívneho vzdelávania doposiaľ nesplnili očakávania a nedosiahol sa žiadny skutočný pokrok v odstraňovaní segregácie rómskych študentov. Existujú značné prekážky v prístupe ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, pričom regionálne rozdiely sa obzvlášť výrazne prejavujú vo vysokých mierach predčasného ukončenia školskej dochádzky.“

Európska komisia
v odporúčaniach k národnému programu reforiem | 5. 6. 2019

 

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni vydala Európska komisia (EK) zoznam odporúčaní pre Slovensko na rok 2019. V oblasti vzdelávania EK odporúča zlepšovať kvalitu a inkluzívnosť na všetkých jeho úrovniach, podporovať rozvoj zručností, zlepšiť prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti a podporovať integráciu znevýhodnených skupín, najmä Rómov.

Komisia takisto opakovane upozorňuje na problémy slovenského školstva, zdôrazňujúc nedostatočné financovanie a výrazný vplyv socioekonomického zázemia žiakov a žiačok na ich vzdelávacie výsledky.

„Nízka miera zamestnanosti žien odráža skutočnosť, že muži zriedkavo využívajú dlhú rodičovskú dovolenku, k čomu sa pridáva obmedzený prístup k cenovo dostupným zariadeniam starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti a ich nízka dostupnosť. Najmä u detí do troch rokov je celková dochádzka do takýchto zariadení extrémne nízka,“ konštatuje EK. Zároveň uznáva, že „vláda prijala nové rozhodnutie o povinnej účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve od piatich rokov s účinnosťou od roku 2020.“ Mieni však, že je „ nevyhnutné ďalej investovať do zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení a podporovať dochádzku.“

• O balíku odporúčaní EK pre Slovensko (infografika tu), vrátane tých v oblasti vzdelávania, a aj o tom, čo a prečo nám EK vyčíta, rozprávala pre Rádio Expres ekonomická radkyňa Zastúpenia EK na Slovensku Ľudmila Majláthová.

Ministerstvo školstva v reakcii na zverejnené odporúčania i kritiku uviedlo, že o vytvorení inkluzívneho modelu vzdelávania sa hovorí aj v prijatom Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), a to od materských až po vysoké školy. EK si prijatie NPRVV všimla, konštatuje však, že „bude veľmi dôležité tieto opatrenia účinne vykonávať a monitorovať, aby sa zistilo, či prinášajú očakávané výsledky.“

Ministerstvo školstva ďalej na upozornenia EK reagovalo vyhlásením, že školy dostávajú zvýšený normatív na žiakov so zdravotným znevýhodnením a došlo k zvýšeniu objemu financií na pedagogických asistentov. Na základe poslaneckého návrhu sa má zároveň zaviesť povinná predškolská dochádzka jeden rok pred nástupom do prvého ročníka základnej školy. Parlament ju má v druhom a treťom čítaní prerokovať na júnovej schôdzi.

• K zámeru zaviesť povinnú predškolskú dochádzku pre deti od 5 rokov sa vyjadrila Zuzana Neupauer z organizácie eduRoma. „Zákon je jedna vec, papier znesie veľa. My však potrebujeme, aby sa aj deti cítili v školách akceptované a prijímané, aby sa tam cítili dobre,“ uviedla Neupauer. EduRoma sa spolu s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť chystá zmapovať názory zástupcov samospráv na problémy, ktoré môžu po zavedení povinnej škôlky nastať a zároveň im poskytnúť asistenciu pri ich riešení.

Otázku, ako férovým spôsobom prijímať škôlkarov v jednotlivých mestských častiach Bratislavy, kde je vysoký dopyt a zároveň nie sú dostatočné kapacity, rozoberá časopis .týždeň.

O nízkej zaškolenosti detí v predškolskom veku na Slovensku v porovnaní s priemerom krajín EÚ hovorila pre TV Pravda aj ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS).

• Odporúčania EK na podporu inkluzívneho vzdelávania a začleňovania rómskych žiakov do bežného vzdelávacieho prúdu si všíma aj nová správa Agentúry EÚ pre základné práva (FRA).

„Anticigánizmus ovplyvňuje štrukturálnu diskrimináciu vo vzdelávaní. To vyúsťuje do pretrvávajúcej segregácie rómskych žiakov v samostatných školách a triedach, napriek rozhodnutiam vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva. Na úrovni EÚ prebiehajú v Českej republike, Maďarsku a na Slovensku konania pre porušenie práv týkajúce sa diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní,“ konštatuje FRA a dodáva, že podiel rómskych detí vo veku 6-15 rokov, ktoré navštevujú výlučne rómske triedy, sa zvýšil z 10 % v roku 2011 na 15 % v roku 2016.

• „Učiteľské povolanie zostáva napriek progresívnemu nárastu platov do roku 2020 aj naďalej neatraktívne a čelí čoraz väčšiemu nedostatku učiteľov,“ uvádza sa ďalej v odporúčaniach EK pre Slovensko.

 „Pedagógovia asi vedia, že sú privilegovanou skupinou, ktorá si v rámci tripartity dohodla najväčšie percentá valorizácie. Podarilo sa im dohovoriť lepšie podmienky ako ostatným zamestnancom verejnej správy. V rámci troch rokov a troch mesiacov dostali zvýšenie o 6 % a potom ešte 6 %-né zvýšenie, v januári 2019 o 10 % a následne bude ďalšie 10 %-né zvýšenie od 1. januára 2020,“ vyhlásila na margo odmeňovania pedagógov ministerka Lubyová.

Ministerka zároveň dodala, že po schválení novely o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorú na júnovej schôdzi taktiež prerokuje parlament, by mali mať nastupujúci učitelia zvýšené platové tarify takmer o 10 %. „Plat by mal mladým pedagógom narastať medziročne, aby mali motiváciu učiť na školách dlhodobo,“ zareagoval šéf Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.

• Slovenská rektorská konferencia (SRK) si v uplynulom týždni zvolila nového prezidenta. Bude ním rektor Technickej univerzity vo Zvolene Rudolf Kropil. Viceprezidentkou SRK sa stala rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská a druhým viceprezidentom rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Libor Vozár.

Počas svojho rokovania SRK vyjadrila nesúhlas s obsahom aj spôsobom prijatia novely zákona o vysokých školách. Novela schválená na májovej schôdzi parlamentu odstránila ustanovenie obmedzujúce výkon funkcie rektorov, prorektorov, dekanov a prodekanov na najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. „Ustanovenia boli prijaté bez konzultácie s orgánmi reprezentácie vysokých škôl či odbornou verejnosťou,“ skonštatoval rektor Trnavskej univerzity Marek Šmid.

• Téme časovo neobmedzeného mandátu pre akademických funkcionárov sa v uplynulom týždni venoval aj denník Pravda. „Rektor či dekan majú vplyv na ľudí, ktorí o nich rozhodujú, cez odmeny či úväzky. Obávame sa, že takáto zmena podporí zabetónovanie sa vo funkciách a vytváranie nekritického prostredia a zamedzí prirodzenú motiváciu vychovávať nových lídrov s názorovou diverzitou,“ vyjadril sa pre denník predseda Študentskej rady vysokých škôl Bálint Lovász.

„Rektora verejnej vysokej školy naďalej volí akademický senát vysokej školy, ktorý je volený akademickou obcou. Nerozumieme preto, čo študentské rady myslia tým, že rektori vysokých škôl ovplyvňujú zloženie voliteľov,“ zareagovalo na kritiku ministerstvo školstva.

„Očakáva sa od nich kreatívne myslenie a nové nápady. Budú toho schopní aj po ôsmich rokoch pôsobenia na tom istom mieste?,“ pýta sa v súvislosti s mandátmi rektorov a dekanov komentátor Martin Krno.

• Nespokojnosť s inou právnou úpravou vyjadrili dekani piatich slovenských fakúlt, ktorí zaslali otvorený list ministerke Lubyovej. Reagovali tak na zmenu zavedenú novým zákonom o pedagogických a odborných zamestnancoch, podľa ktorého môžu doplňujúce a rozširujúce pedagogické štúdium realizovať nielen vysoké školy, ale aj Metodicko-pedagogické centrum ako organizácia zriadená priamo ministerstvom.

 „Je neprípustné, aby obsah, ktorý je súčasťou vysokoškolskej prípravy učiteľov, realizovala organizácia nižšej úrovne, ktorá navyše nepodlieha nezávislej akreditácii ako vysoké školy. (…) Ak pripustíme vzdelávanie učiteľov bez väzby na vedecký výskum, vytvárame tak nebezpečný precedens, ktorý bude mať negatívny dopad na kvalitu vzdelávania v regionálnom školstve,“ konštatujú dekani.

„MPC má dostatok skúseností z organizovania foriem kvalifikačného vzdelávania pedagogických zamestnancov už od roku 1996,“ reagovalo na kritiku dekanov ministerstvo.

• Ku kvalite vysokoškolského vzdelávania sa vyjadril predseda Výkonného výboru novovytvorenej Slovenskej akreditačnej agentúry (SAA) Robert Redhammer. „Ak máme pomáhať vysokým školám zabezpečovať kvalitu vzdelávania cestou externého hodnotenia, musíme sa najprv zhodnúť na tom, čo myslíme pod slovami kvalita vzdelávania. Takáto principiálna spoločenská diskusia na Slovensku dlhodobo chýba, preto som rád, že ju môžem z pozície predsedu novej Akreditačnej agentúry odštartovať,“ povedal Redhammer počas konferencie v minulom týždni.

O tom, že skúsenosť vysokoškolských študentov s praxou ovplyvňuje ich vnímanie kvality štúdia, píše na blogu projektu To dá rozum analytik Stanislav Lukáč. Konštatuje pritom, že prínosy praxe nie sú automatické a odvíjajú sa od jej kvality a zmysluplnosti, ktorá sa často nevyhodnocuje.

 

Všimli sme si

• Univerzita Komenského (UK) v Bratislave tento rok slávi 100. výročie svojho založenia. Podľa prorektora UK pre vonkajšie vzťahy Radomíra Masaryka sa škola stala modernou európskou univerzitou. O tom, ako zabrániť odlivu slovenských študentov do zahraničia a aj o tom, ako prilákať zahraničných študentov, rozprával Masaryk pre TASR.

• „Štyri roky pracoval ako finančný maklér. Väčší zmysel ako predávanie poistení, investícií a hypoték však našiel vo vzdelávaní detí v matematike a fyzike,“ píše týždenník Trend o riaditeľovi neziskovej organizácie P-mat Pavlovi Koprdovi. Ten vysvetľuje, čo zistil o finančnej gramotnosti našincov, prečo je matematika pre deti strašiakom, ako dnes vyzerá jej výučba v školách a prečo pri stole v reštaurácii všetci zamrznú, keď sa má rozpočítať účet.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk