Výrok týždňa

„Školstvo v dnešnom stave na mnohých miestach nemusí fungovať ako liek, ale do značnej miery sa môže spolupodieľať na výchove mladých ľudí, ktorí sa v rekordných počtoch prikláňajú k extrémizmu.“

Jakub Goda
aktivista a bloger
o výsledkoch prieskumu medzi učiteľmi | 3. 9. 2019

 

Výber z udalostí

Nové školstvo zorganizovalo ďalšiu verejnú prednášku spojenú s diskusiou v rámci Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky. Tentoraz sme sa s hosťom z Českej republiky venovali téme merania výsledkov vzdelávania a testovaniu žiakov. Záznam z prednášky, prezentáciu hosťa a fotogalériu  z podujatia si môžete pozrieť tu.

 

• V úvode školského roka sa už tradične dozvedáme o počte prázdninových dní (tu a tu) či o počtoch žiakov, ktorí zasadli do školských lavíc (tu a tu). Okrem týchto údajov médiá informovali aj o tom, aké zmeny vo vzdelávaní začnú platiť od začiatku septembra:

x Rodičia detí, ktoré študujú na Slovensku, nemusia po novom predkladať úradu práce potvrdenia o návšteve školy svojich detí.

x Žiaci základných škôl si v novom školskom roku môžu vybrať cudzí jazyk, ktorý sa začnú učiť v 3. ročníku. Po novom teda už nemusí ísť len o angličtinu, tú sa budú všetci povinne učiť v 7. – 9. ročníku, ak si ju nevyberú už na prvom stupni.

x Pedagogických a odborných zamestnancov sa od 1. septembra týkajú zmeny zahrnuté v novom zákone, ktorý koaličná väčšina schválila ešte začiatkom apríla, a to aj napriek kritike viacerých učiteľských organizácií (napríklad tu, tu a tu). Požiadavku o stiahnutie zákona v petícii, ktorá získala podporu viac ako 20-tisíc ľudí, koaliční poslanci nevzali do úvahy. Nový zákon okrem iného ruší doterajší systém kontinuálneho vzdelávania pedagógov, v rámci ktorého získavali kredity za školenia a kurzy, a vďaka nim si mohli zvýšiť plat. Doposiaľ získané kredity majú zostať platné až do roku 2026.

x Od septembra sa na základe novely zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme mení aj stupnica platových taríf učiteľov. Týka sa to najmä začínajúcich učiteľov a odborných zamestnancov regionálneho školstva, ako aj začínajúcich učiteľov a výskumných pracovníkov vysokých škôl. Viac informácií nájdete napríklad tu a tu.

Úvod školského roka už tradične dopĺňa aj téma nedostatku učebníc či spôsobu ich distribúcie (napr. tu a tu). K nej tentoraz pribudli aj problémy so školskými obedmi „zadarmo,“ ktoré vlastne zadarmo nie sú. Viac napr. tu, tu, tu a tu.

• Platom učiteľov sa na začiatku nového školského roka venovala ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) aj predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD). Kým ministerka rozprávala aj písala o tom, že ešte nebola vláda, „ktorá by až takto výrazne zvyšovala platy práve učiteľom a pracovníkom rezortu školstva,“premiér Peter Pellegrini poznamenal, že platy učiteľov aj vďaka tomu postupne prestanú byť témou.

„Postupne smerujeme k želanému cieľu, aby sa plat pedagóga približoval k priemernému platu vysokoškolsky vzdelaného človeka. Ešte to niekoľko rokov potrvá, ale trajektória je správna,“ skonštatoval Pellegrini.

Kriticky sa k otázke zvyšovania platov učiteľov vyjadril Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov (SKU). Tá v uplynulom týždni Lubyovú označila za „kozmetickú ministerku,“ ktorá zrealizovala len malé úpravy v tejto oblasti.

„Keď si dnes chytíte inzerát Lidlu alebo Tesca alebo akékohokoľvek obchodného reťazca, tak 850 až 1 100 eur dostane pokladník v Tescu. V Bratislave sa učiteľ z tohto platu neuživí (…), učiteľ dnes nie je na 1,2-násobku, ktorý bol sľúbený pánom premiérom v roku 2016, je na 1,02-násobku priemerného platu. Tie mzdy stúpajú v národnom hospodárstve celkovo všetky. Ak ministerka hovorí o náraste, tak ona len dorovnáva ten rozdiel, inak by sme boli klesali,“ hovorí Križo.

• Ministerka Lubyová, premiér Pellegrini aj prezidentka Zuzana Čaputová otvárali nový školský rok na pôde školy. Prezidentka vo svojom príhovore upozornila na to, že školy majú problém získať a najmä udržať si učiteľov.

„Zdá sa, že je to problém, ktorý prekračuje možnosti samosprávy, ako pritiahnuť mladých ľudí, ktorí absolvujú školy, aby vôbec do tej školy šli, aby sa venovali učiteľskej profesii, ktorá je veľmi dôležitá. Takže si myslím, že je to niečo, čo naozaj treba riešiť z centrálnej úrovne,“ skonštatovala Čaputová.

• Výsledky prieskumu medzi učiteľmi 2. stupňa základných škôl, ktorý na podnet projektu People to People vypracovala agentúra Focus, ukázali, že viac ako polovica z nich by svojim žiakom odporučila sledovať dezinformačné médiá Hlavné správy a Zem a vek. Tieto médiá sa dostali na tretiu a piatu priečku, pričom pedagógovia najviac odporúčali Aktuality.sk, na druhom mieste skončili Hospodárske noviny a na štvrtom denník Pravda.

„Učiteľ, ktorý má ovplyvňovať deti, viesť ich a vychovávať, by mal byť osobnosťou. Nemyslím si, že hltač hoaxov a konšpiračných teórií má čo hľadať vo vzdelávaní mladých ľudí. Učiteľ má na žiakov veľký vplyv. Má aj moc ho zneužiť alebo použiť na osobnostný rast žiakov,“ reagovala na výsledky prieskumu učiteľka Ľubica Tomková v rozhovore pre denník SME.

„Ak budú školy nedôveryhodné, bohatší rodičia minú zdroje na to, aby svoje deti potiahli cez doučovanie, krúžky alebo jednoducho tým, že majú čas s nimi tráviť čas. Škola bude namiesto vyrovnávača miestom, kde sa rozdiely ešte zvýraznia a nožnice našej spoločnosti ešte viac roztvoria,“ myslí si v súvislosti s prieskumom Ondrej Podstupka. O tom, ako možno žiakov i učiteľov naučiť kriticky myslieť, v relácii Zákulisné reči diskutovali  Martin Luterán a Miroslava Duranková.

• O ohodnotení učiteľov, nedostatku pedagógov aj o chýbajúcich asistentoch učiteľa v relácii RTVS Sobotné dialógy diskutovala ministerka Lubyová s členom školského výboru parlamentu Miroslavom Sopkom (OĽaNO).

 

V relácii i počas týždňa z úst ministerky viackrát zaznelo, že asistent pedagóga má v škole pomáhať iba s vyučovacím procesom, pričom osobnú a zdravotnú asistenciu by mali zabezpečovať osobní asistenti a školské sestry. Návrh zaviesť pozíciu školskej zdravotnej sestry a umožniť prístup osobných asistentov do škôl už dvakrát v tomto volebnom období predkladala poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová (nez., klub SaS). Koaličná väčšina to ani raz nepodporila.

• O tom, že v školách chýbajú asistenti, ale aj školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, logopédi, či liečební a sociálni pedagógovia, hovorili v uplynulom týždni aj predstavitelia organizácií združených v Koalícii za spoločné vzdelávanie (InkluKoalícia).

„Pomoc odborníkov nepotrebujú len zdravotne znevýhodnené deti, ale aj deti so sociálnymi a emocionálnymi problémami, ktorým sa napríklad rozvádzajú rodičia a popri iných starostiach sa nedokážu na učenie úplne sústrediť,“ zdôraznil člen InkluKoalície a detský psychológ Vladimír Dočkal.

• Analytička Miroslava Hapalová ešte pred letom na blogu projektu To dá rozum písala o tom, že podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku trojnásobne a v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší než v zahraničí. „Časť žiakov, najmä z prostredia vylúčených rómskych lokalít, má diagnózu ľahkého mentálneho postihnutia neoprávnene,“ písala Hapalová s tým, že takou praxou obmedzujeme možnosti na dosiahnutie kvalitného vzdelania a ohrozujeme životné šance tisícok detí.

• Na septembrovej schôdzi NR SR má byť prerokovaných viacero poslaneckých návrhov:

x Návrh poslankyne Veroniky Remišovej (Za ľudí) presadzuje nárokovateľnosť pridelenia asistenta pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

x Poslanec Oto Žarnay (Spolu-OD) navrhuje doplniť podmienky pre výkon funkcie vedúceho pedagogického zamestnanca o bezúhonnosť, zdravotnú spôsobilosť či ovládanie štátneho jazyka. Ďalším návrhom chce Žarnay zaručiť objektivitu hodnotenia maturitných skúšok či celoštátneho testovania. V treťom návrhu poslanec presadzuje vytvorenie konkurenčného prostredia pri tvorbe a distribúcii učebníc, učebných textov a pracovných zošitov.

x Cieľom návrhu poslankyne Viery Dubačovej a Miroslava Beblavého (obaja Spolu-OD) je vytvoriť predpoklady pre vyhlásenie neplatnosti takého štúdia na vysokej škole, pri ktorom došlo k podvodnému konaniu, s dôsledkom straty akademického titulu.

x Opozičná poslankyňa Simona Petrík (Spolu-OD) navrhuje umožniť zákonným zástupcom, aby ich dieťa bolo umiestnené do predškolskej starostlivosti iba vtedy, ak o to budú mať záujem.

x Skupina poslancov klubu OĽaNO navrhuje odbremeniť školy od duplicitnej byrokracie tým, aby podávali štatistické výkazy iba elektronickou formou.

x Návrh poslancov klubu Most-Híd si za cieľ kladie vytvoriť v rámci školského systému podsystém národnostných škôl a školských zariadení.

x Poslanci Štefan Vavrek a Ladislav Balódi (obaja Most-Híd) navrhujú upraviť a doplniť aj systém výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a dopĺňajú definíciu žiaka z takéhoto prostredia na účely financovania.

 

Všimli sme si

• Z najnovších dát Eurostatu vyplynulo, že pätina mladých ľudí na Slovensku vo veku od 20 do 34 rokov v minulom roku nepracovala, ani sa nevzdelávala. Napríklad Česká republika má v tejto skupine 12,1 % mladých ľudí, čo je takmer o päť percentuálnych bodov menej ako na Slovensku.

• Komisárka pre deti v Anglicku Anne Longfield vytvorila 6-bodový manifest, s ktorým sa obracia na všetky tamojšie politické strany. Cieľom manifestu je napríklad to, aby školy vytvorili deťom bezpečnejšie prostredie a aby boli otvorené nielen počas vyučovacích hodín, ale aj mimo vyučovania či cez víkendy.

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk