Výrok týždňa

„Myslím, že je dôležité ísť po podstate segregácie nielen preto, že existuje tlak zvonku, ale najmä preto, že dôstojné vzdelanie každého dieťaťa bez diskriminácie je hodnota, na ktorej u nás záleží. A potom aj preto, že rozvoj ľudského potenciálu detí na okraji významne podporí vyrovnávanie regionálnych nerovností. A vychováva deti, ktoré berú rôznorodosť ako samozrejmosť. Odvahu by mohol dodať napríklad aj posledný Eurobarometer, ktorý ukazuje, že väčšina ľudí na Slovensku podporuje prehĺbenie integračných politík a to aj pri otázkach vo vzťahu k spoločnému vzdelávaniu detí.“

Jarmila Lajčáková
výskumníčka Centra pre výskum etnicity a kultúry
v reakcii na stanovisko EK o segregácii vo vzdelávaní | 10. 10. 2019

Výber z udalostí

• Európska Komisia (EK) v uplynulom týždni posunula konanie proti Slovensku za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní do ďalšej fázy. Vo štvrtok oznámila, že nám zasiela tzv. odôvodnené stanovisko, v ktorom žiada, aby sme dodržiavali pravidlá EÚ týkajúce sa rovnakého zaobchádzania s rómskymi žiakmi.

„Na Slovensku je neprimeraný podiel rómskych detí umiestňovaný do špeciálnych škôl alebo tried pre deti s mentálnym postihnutím a v hlavnom vzdelávacom prúde taktiež dochádza rôznymi spôsobmi k marginalizácii rómskych detí ich umiestňovaním do výhradne rómskych tried alebo škôl,“ uvádza EK v stanovisku s tým, že opatrenia, ktoré SR v tejto oblasti prijala po formálnej výzve EK v apríli 2015, nie sú postačujúce.

„Po dôkladnom posúdení opatrení a monitorovaní situácie v teréne Komisia dospela k záveru, že tieto opatrenia nepostačujú na vyriešenie tohto problému. Diskriminácia na školách z dôvodu etnického pôvodu je aj naďalej vážnym problémom,“ konštatuje EK. Slovensko má na prijatie potrebných opatrení dva mesiace, inak môže Komisia podať žalobu na Súdny dvor EÚ.

• Ministerstvo školstva v reakcii na odôvodnené stanovisko EK uviedlo, že sa k nemu vyjadrí, až keď mu bude doručené. Reagovať naň však stihla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, ktorá poznamenala, že školský zákon nie je pri zakazovaní diskriminácie a segregácie konkrétny, takže v praxi nedokáže podobným prípadom zabrániť. „Verím, že sa vďaka výzve zo strany EK veci dajú do pohybu, pretože zabezpečenie práva na vzdelanie je mimoriadne dôležité a kľúčové pre úspešný život a prosperitu nás všetkých, a o to viac, ak ide o deti z marginalizovaných skupín obyvateľstva,“ doplnila ombudsmanka.

K úradu Verejného ochrancu práv sa pripojilo aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), ktoré vyhlásilo, že bude „dôsledne monitorovať, vyhodnocovať a následne informovať Európsku komisiu o konkrétnych krokoch prijatých zodpovednými inštitúciami,“ vyhlásila výkonná riaditeľka SNSĽP Katarína Szabová.

„V posledných rokoch sme zaznamenali vo viacerých oblastiach pozitívne trendy, zníženie počtu rómskych detí v špeciálnych školách, naopak ich väčšie zastúpenie v predškolskej výchove, no východiskový stav bol taký zlý, že napraviť ho nepotrvá ani rok, ani štyri, možno ani desať rokov,“ myslí si splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd).

O tom, že vládna koalícia deťom zo znevýhodňujúceho prostredia nevenuje dostatočnú pozornosť, píše opozičná poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., klub SaS). To, že vynikajúce vzdelávanie dostupné pre všetky deti musí byť prioritou, konštatujú Juraj Hipš a Vladimír Šucha z koalície PS-Spolu.

• Vláda počas minulotýždňového zasadnutia odobrila návrh nariadenia, ktorým by sa mali od 1. januára 2020 zvýšiť platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve, ako aj učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov o 10 %.

Ministerstvo školstva v tejto súvislosti konštatuje, že zvýšenie platov by nemalo mať vplyv na rozpočet verejnej správy, s čím nesúhlasí Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Podľa hovorcu ZMOS Michala Kaliňáka samosprávy odhadujú, že dopady na výdavkovú časť rozpočtov miest a obcí budú v roku 2019 zhruba dva milióny eur a v roku 2020 asi sedem miliónov eur.

„Akékoľvek zvyšovanie platov v školstve a rezorte má miliardové dosahy, pretože máme rádovo státisíce ľudí. Napríklad valorizácie, ktoré teraz idú, majú zhruba štvrťmiliardový dosah ročne a je naozaj veľmi ťažké vyštrngať si to s ostatnými rezortmi a dostávať tieto zvýšenia,“ uviedla na margo zvyšovania platov v školstve ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) v rozhovore pre Hospodárske noviny.

• ZMOS popri kritike spôsobu, akým sa zvyšujú platy, skepticky okomentoval aj návrh o povinnom predprimárnom vzdelávaní pre päťročné deti, ktorý už parlament schválil. „Dobrému návrhu ublížili nedomyslené kroky, vrátane toho, že zákonom sa predpokladá, že riešením nedostatku kapacít sú eurofondy a prípadne aj tvrdenie, že samosprávy majú dostatok voľných kapacít,“ poznamenal Kaliňák s tým, že ak by to tak bolo, potom by čerpanie eurofondov bolo dávno výrazne lepšie ako doposiaľ. Podľa ZMOS tak bude povinné predprimárne vzdelávanie ťažko realizovateľné aj pri najlepšej vôli samospráv.

• Časť rektorov vysokých škôl vyjadrila nespokojnosť so zmenami v oblasti financovania vedy a výskumu. Sedem rektorov zo Združenia výskumne a technicky zameraných univerzít vyzvalo vládu, aby im dala garancie v prípade operačného programu Výskum a inovácie, z ktorého je financovaná časť slovenskej vedy a výskumu. Zo stanoviska rektorov vyplýva, že na program bude zrejme po novom dohliadať rezort dopravy, čo považujú za hazard a nebezpečný experiment.

„Sme ochotní tento krok podporiť, ak dostaneme garancie od vlády, že dôjde k zdynamizovaniu procesov a plánované prostriedky budú naďalej k dispozícii vedeckým inštitúciám v plnom rozsahu. Požadujeme striktné dodržanie termínov a pravidiel, ktoré sú uvedené v prebiehajúcich a indikatívnych výzvach,“ uvádzajú rektori.

Všimli sme si

• Slovenská komora architektov vyhlásila víťazov osemnásteho ročníka architektonickej súťaže CE.ZA.AR. V kategórii Občianske a priemyselné budovy zvíťazil projekt Olivera Kleinerta, ktorý v Bratislave pretvoril budovu strednej školy. Podľa poroty je príbeh školy „socialistického“ typu unikátom a mohol by byť inšpiráciou pre ďalšie renovácie stoviek takýchto budov.

• Traja študenti zo Slovenska, Michal, Matej a Miro, študujú na najlepších univerzitách na svete. O tom, aké rady majú pre stredoškolákov, ktorí by chceli získať titul na elitných zahraničných školách, sa dočítate v reportáži týždenníka Trend.

O štúdium v zahraničí sa zaujíma väčšina študentov, ktorí budú v tomto alebo budúcom školskom roku končiť strednú školu. Uvádza to prieskum spoločnosti education.cz, ktorý zároveň ukazuje, že najväčšími prekážkami na štúdium v zahraničí sú financie, jazyk a fakt, že by sa študenti na dlhú dobu odlúčili od rodiny a priateľov.

• Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave vytvorí prvú univerzitnú materskú školu na Slovensku. Škôlka Stubáčik s kapacitou 22 miest má vzniknúť v budúcom školskom roku rekonštrukciou nevyužitých priestorov internátu Bernolák. „Na prvý pohľad sa môže zdať, že robiť škôlku nie je agenda univerzity, ale je to pohľad, ktorý vyvrátili už dávno silné vedecké inštitúcie v zahraničí. Škôlky či nájomné byty sú benefity na zvýšenie atraktivity a je najvyšší čas robiť to aj na Slovensku,“ povedal hovorca STU Fedor Blaščák.

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk