Výrok týždňa

„Potrebovali by sme skôr stratifikáciu školstva. Ak sa v zdravotníctve hovorí o dostupnej základnej starostlivosti, tou sú v školstve jasličky a materské školy. Jasličky my dnes nemáme a miest v škôlkach tiež nie je dosť. My teda ešte len potrebujeme zakladať „ambulancie všeobecných lekárov“. Majú ich ľudia, ktorí si ich boli schopní finančne zabezpečiť, no v týchto rodinách je zvyčajne aj pre deti podnetnejšie prostredie. Tí z vylúčených komunít veľa možností na vzdelanie v ranom veku nemajú. Pokiaľ nemajú to šťastie, že v ich okolí majú projekty neziskovky.“

Renáta Hall
riaditeľka projektu To dá rozum
v rozhovore pre Denník N | 15. 10. 2019

 

Výber z udalostí

• Vláda v uplynulom týždni odobrila Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 a Návrh rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2020. Ministerstvo školstva informovalo, že v budúcom roku bude hospodáriť s väčším balíkom financií. Celkovo by rezort mal mať k dispozícii 1,58 miliardy eur, čo je oproti roku 2019 nárast zhruba o 221 miliónov eur (16,2 %).

Podľa návrhu majú tvoriť prostriedky zo štátneho rozpočtu 1,46 miliardy a financie zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu 126 miliónov eur. Celkové zdroje na regionálne školstvo, ktorých časť spravuje ministerstvo vnútra, sa očakávajú na úrovni 2,11 miliardy eur. Na vysoké školstvo má byť vyčlenených 654 miliónov eur.

• V súvislosti s návrhom rozpočtu premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) poznamenal, že „reaguje aj na domáce priority, akými sú zdravotníctvo, školstvo a sociálna oblasť.“ Podľa Pellegriniho sa ráta aj so zvyšovaním platov pedagógov.

K učiteľským platom sa vyjadrila aj ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS), ktorá po rokovaní vlády vyhlásila, že sľubovaný 10%-ný nárast bude dodržaný. Na otázku, kedy platy učiteľov na Slovensku dosiahnu úroveň vyspelých európskych krajín, ministerka zareagovala, že už teraz sú priemerné mzdy v rezorte vyššie ako mzda v národnom hospodárstve.

Na to, že plat učiteľa základnej školy je na Slovensku v porovnaní s pracovníkom zákazníckej podpory približne o 6 % nižší, pričom na túto prácu až 85 % ponúk zverejnených na portáli Profesia.sk požaduje len stredoškolské vzdelanie, upozornila PR manažérka portálu Nikola Richterová.

• V uplynulom týždni sa začala októbrová schôdza parlamentu. Poslanci už hlasovali o viacerých návrhoch týkajúcich sa školstva. Podporu väčšiny a posunutie do druhého čítania získali:

x návrh poslancov Štefana Vavreka a Ladislava Balódiho (obaja Most-Híd), ktorý má upraviť systém výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) a doplniť definíciu žiaka zo SZP tak, že sa zaň bude považovať ten, ktorý je členom domácnosti v hmotnej núdzi;

x vládny návrh zákona, ktorý má zmeniť spôsob uznávania vysokoškolských diplomov pri pokračovaní v štúdiu;

x vládny návrh zákona, ktorý sa venuje podpore práce s mládežou na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

x návrh vlády na vyslovenie súhlasu NR SR s pristúpením Slovenska k Dohovoru o zriadení Európskeho univerzitného inštitútu.

• Poslanci a poslankyne parlamentu sa ešte na aktuálnej schôdzi budú zaoberať:

x vládnym návrhom zákona, podľa ktorého by materské školy mali prijímať len zaočkované deti;

x návrhom poslanca Ota Žarnaya (Spolu-OD), ktorým sa majú rozšíriť kompetencie ministerstva na odvolanie riaditeľa školy, ak zriaďovateľ nekoná, posilniť právomoci rady školy a rozšíriť možnosti na odvolanie jej člena;

x ďalším návrhom poslanca Žarnaya, ktorý si kladie za cieľ skvalitniť hodnotenie práce riaditeľa školy alebo školského zariadenia prostredníctvom spätnej väzby zamestnancov a taktiež zaviesť právomoci zriaďovateľa na riešenie sociálno-patologických prejavov na pracovisku;

x návrhom poslankyne Simony Petrík (Spolu-OD), ktorý má zjednotiť kritériá pre prijímanie detí do materskej školy zavedením bodovacieho systému a tým zvýšiť transparentnosť tohto procesu;

x návrhom skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorí chcú zatraktívniť systém duálneho vzdelávania  pre študentov stredných odborných škôl a vytvoriť  podmienky na rozšírenie tohto vzdelávania;

x ďalším návrhom hnutia Sme rodina, ktorým sa má vzbudiť záujem študentov o štúdium technických odborov;

x návrhom poslancov hnutia OĽaNO, ktorým sa má zriadiť pozícia školského ombudsmana;

x návrhmi (tu, tu a tu) poslankyne Zuzany Zimenovej (nez., klub SaS), ktoré majú v školách umožniť poskytovanie osobnej asistencie žiakom so zdravotným znevýhodnením a zaviesť v nich pozície školskej sestry a pomocného vychovávateľa;

x návrhom poslankyne Veroniky Remišovej (Za ľudí), ktorý presadzuje nárokovateľné prideľovanie asistentov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

• Na pretrvávajúci problém nedostatku asistentov a odborných zamestnancov v školách v uplynulom týždni upozornila Nadácia pre deti Slovenska (NDS). Nadácia zároveň poukázala na to, že asistentom a odborným tímom v školách chýba podpora vo forme supervízie a celoživotného vzdelávania.

„V školách je 40 268 žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a počet integrovaných detí stále stúpa. Napriek tomu má dnes na Slovensku prístup k podporným službám školského psychológa iba 15 % základných a stredných škôl. V materských školách je to len 0,3 %,“ uviedol riaditeľ NDS Ondrej Gallo. Zároveň dodal, že v prípade asistentov učiteľa ministerstvo školstva pridelilo školám financie, ktoré nepokrývajú ani polovicu z požadovaného počtu.

Ministerstvo na NDS reagovalo stanoviskom, v ktorom tvrdí, že financovanie asistentov je viaczdrojové a na tento účel môžu školy využiť financie z eurofondov aj z normatívu na žiaka.

• O tom, čomu musia kvôli nedostatku odborného a pomocného personálu v školách čeliť zdravotne znevýhodnené deti, ich rodičia a učitelia, hovoria v reportáži Denníka N matky detí s poruchami autistického spektra. „V špeciálnych školách chýba zdravotný personál, logopédi, fyzioterapeuti. Pedagóg vie, že fyzický vývin ide ruka v ruke s mentálnym vývinom. To nevie úradník ani analytik,“ píše v liste ministerke školstva Žofia, učiteľka a matka detí s poruchami autistického spektra.

Nielen o potrebe osobnej a pedagogickej asistencie v školách rozprávala pre TV SME Eva Petríčková, matka Poli, ktorá má diagnostikovaný autizmus.

• Dve najväčšie slovenské univerzity, Slovenská technická univerzita (STU) a Univerzita Komenského (UK), získali historicky najvyššiu investíciu do vedy a výskumu v rámci projektu Accord. Ten si za cieľ kladie zvýšiť konkurencieschopnosť a atraktivitu krajiny v oblasti výskumu.

„Týmto projektom sa začína nová etapa v spolupráci našich dvoch univerzít. Získame investíciu, ktorá pomôže nám, ale aj rozvoju bratislavského regiónu, i celému Slovensku,“ vyhlásil rektor STU Miroslav Fikar. Rozhovor s rektorom o kvalite vysokých škôl aj o plagiátorských kauzách na Slovensku si môžete prečítať tu.

• O neschopnosti rezortu školstva čerpať eurofondy na výskum a inovácie svedčí najnovší návrh podpredsedu vlády pre investície Richarda Rašiho (Smer-SD), ktorým sa má 1,7 miliardy eur administratívne presunúť z operačného programu ministerstva školstva do programu ministerstva výstavby. Návrh je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní a jeho zámerom je zabrániť prepadnutiu veľkého množstva peňazí na výskum zahrnutím pod program na výstavbu diaľnic a obnovu železníc, kde je čerpanie vysoké.

 

Všimli sme si

• „Kedysi jeden z najcitovanejších politológov Peter Horváth bol v minulosti obviňovaný z plagiátorstva. Dnes je docentom a budúci rok môže získať ten najvyšší titul – profesor,“ píše v článku Denníka N Denisa Gdovinová.

• Na jednej z najfrekventovanejších ulíc etiópskeho hlavného mesta Addis Abeba vyrastie prvá stavba, ktorú navrhli študentky Fakulty architektúry STU, Kristína Boháčová a Jana Hájková. Dvojica zvíťazila v medzinárodnej súťaži v kategórii Navrhni reálny projekt – Návrh ambasády Českej republiky.

• Keby sme sa veľmi snažili, môže sa české školstvo dostať do dobrého stavu za nejakých 70 rokov, myslí si pedagóg a lingvista Ondřej Hausenblas.

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk