Výrok týždňa

„Nápady ako investičné výnimky a im podobné snahy len posilňujú kult betónu a asfaltu. Oveľa radšej by som videl investície do ľudského kapitálu a inovatívnej časti ekonomiky. Slováci musia pochopiť, že investície do školstva a jeho reforma rozhodnú o našom budúcom úspechu alebo neúspechu… Tu nám svet uniká míľovými krokmi.“

Ľudovít Ódor
viceguvernér Národnej banky Slovenska
v ankete Denníka E | 29. 10. 2019

 

Výber z udalostí

• Začiatkom uplynulého týždňa skončila predposledná riadna schôdza parlamentu v tomto roku. Poslanci a poslankyne počas nej prerokovali viaceré návrhy týkajúce sa školstva. Podporu väčšiny pléna získal jeden koaličný a viaceré vládne návrhy: návrh poslancov Mosta-Híd o definícii žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, vládny návrh zákona o zmene spôsobu uznávania vysokoškolských diplomov, vládny návrh zákona na podporu práce s mládežou a návrh vlády na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenska k Dohovoru o zriadení Európskeho univerzitného inštitútu.

Ani do druhého čítania sa naopak nedostali všetky opozičné zákonné iniciatívy: návrhy noviel (tu a tu) poslanca Ota Žarnaya (Spolu-OD) k podmienkam odvolania riaditeľa školy a k hodnoteniu jeho práce, návrh poslankyne Simony Petrík (Spolu-OD) o kritériách na prijímanie detí do materskej školy, návrhy poslancov hnutia Sme rodina (tu a tu) k zatraktívneniu duálneho vzdelávania a štúdia technických odborov a návrh poslancov hnutia OĽaNO, ktorým sa mala zriadiť pozícia školského ombudsmana.

• Vládny návrh zákona, vďaka ktorému by materské školy mohli prijímať len zaočkované deti, ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smer-SD) tesne pred hlasovaním poslancov z programu rokovania stiahla. Zatiaľ je otázne, či sa o ňom bude hlasovať na nasledovnej parlamentnej schôdzi na prelome novembra a decembra.

„Obmedzenia na prijímanie nezaočkovaných detí do materských škôl už zaviedli Česká republika, Litva či Francúzsko aj Taliansko, ktoré zákazom reagovalo na rastúci výskyt osýpok v Európe,“ informoval v tejto súvislosti denník SME.

• Ešte na júnovej schôdzi parlament schválil návrh, podľa ktorého musia učitelia raz za päť rokov preukázať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov. Na tento účel najskôr postačovalo predloženie výpisu, ktorý neobsahoval zahladené skutky. Zmena nastala po tom, čo vyšla najavo kauza sexuálneho zneužívania maloletého žiaka zo strany učiteľa, ktorý bol v minulosti za rovnakú trestnú činnosť odsúdený. Riaditeľ, ktorý ho zamestnal, to z výpisu z registra trestov nemohol zistiť.

Médiá v tejto súvislosti informovali, že učitelia nedostali od ministerstva inštrukcie k tomu, ako si majú do konca roka splniť svoju novú povinnosť. Nutnosť preukázať svoju bezúhonnosť sa pritom týka približne 90-tisíc pedagógov. Tí v uplynulom týždni kritizovali fakt, že o odpisy nemôžu žiadať na pošte, ako je to v prípade výpisov, ale len na okresných úradoch v krajských mestách. Tie navyše neakceptujú žiadosti doručené poštou alebo emailom.

„Celý kraj sa stretne v priebehu niekoľkých dní na okresnom úrade. Keby aspoň to tlačivo dalo ministerstvo na stránku, aby sa to urýchlilo – ale to by musel niekto rozmýšľať. Prídeme tam, počkáme si v rade na tlačivo, vyplníme ho, počkáme si v rade na odovzdanie tlačiva. Otázka – mám nárok na pracovné voľno a uhradenie cestovných nákladov?“ pýtali sa za pedagógov zástupcovia Slovenskej komory učiteľov.

Ministerstvo po medializovanej kritike informovalo, že pripraví „špeciálny modul pre učiteľov rezortu školstva v rámci nimi používanej webovej aplikácie (CRINFO),“ ktorý umožní žiadať o odpisy elektronicky.

• S blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré boli vyhlásené na 29. februára 2020, sa k školským témam intenzívnejšie vyjadrujú zástupcovia viacerých politických strán.

x O tom, že učiteľom netreba pridávať nezmyselné úlohy, písali Anna Chlupíková a líder pre školstvo zo strany Za ľudí Michal Kovács.

x Prvý z avizovanej série „blogov o kočnerovských praktikách v slovenskom školstve“ zverejnil bývalý učiteľ a poslanec parlamentu Oto Žarnay.

x O tom, že vzdelaný asistent učiteľa je v škole „na nezaplatenie,“ no sám nemá veľa možností, ako sa ďalej vzdelávať, píše tímlíder strany SaS pre školstvo Branislav Gröhling.

x Zistenia o odlive absolventov slovenských stredných škôl na zahraničné univerzity a o stave vysokých škôl na Slovensku komentujú gestori pre školstvo koalície PS/Spolu Vladimír Šucha a Juraj Hipš.

• Masívnemu odchodu slovenských študentov do zahraničia sa venoval aj dotazníkový prieskum iniciatívy To dá rozum, do ktorého sa zapojilo vyše 1400 mladých ľudí. Prieskum poukázal na malý záujem respondentov vrátiť sa späť na Slovensko.

„Tým, že veľká časť študentov sa neplánuje vrátiť, stráca Slovensko značný potenciál vzdelanej a vysokokvalifikovanej populácie. Krajina tak prichádza o budúcich odborníkov, ktorí by mohli prispievať k celkovému napredovaniu našej spoločnosti po ekonomickej, kultúrnej, vedeckej i spoločenskej stránke,“ konštatuje iniciatíva.

• Ďalšie správy z oblasti vysokých škôl jednou vetou:

x „Od roku 2014 sme prestali nášho západného suseda dobiehať v porovnaní výšky hrubého domáceho produktu, máme horšie výsledky v školstve, platíme vyššie dane a odvody a máme horšie súdy,“ konštatujú zástupcovia Klubu 500 s tým, že české školstvo dosahuje v porovnaní so slovenským výrazne lepšie výsledky.

x Denník N pripomenul, že problém s plagiátorstvom nemá len predseda parlamentu Andrej Danko, ale aj čerstvý podpredseda NR SR Martin Klus (SaS), a to kvôli nekorektnému použitiu cudzieho zdroja v skriptách, ktoré naďalej študentom uvádza ako odporúčanú literatúru.

x Týždenník Trend uverejnil rozhovor s rektorkou Akadémie policajného zboru SR Luciou Kurilovskou po tom, ako v priestoroch školy prebehla policajná razia súvisiaca s vyšetrovaním trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

• Zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a Slovenskej matematickej spoločnosti (SMS) okomentovali návrh Koncepcie skvalitnenia matematického vzdelávania na základných a stredných školách na Slovensku, ktorý vypracoval Štátny pedagogický ústav. Podľa RÚZ a SMS materiál nenavrhuje dostatočne razantné riešenia, medzi ktorými očakávali aj povinnú maturitu z matematiky.

V Českej republike vláda zamietla zavedenie povinnej maturity z matematiky od roku 2021, čím podporila návrh ministra školstva Robera Plagu (ANO) a jeho argumentáciu, že pred povinnou maturitou je potrebné zlepšiť kvalitu výučby tohto predmetu.

 

Všimli sme si

• Iniciatíva To dá rozum pozýva na ďalšie konferencie spojené s prezentáciou zistení o stave školstva na Slovensku. 20. novembra sa uskutoční v Banskej Bystrici a 21. novembra v Košiciach. Na konferencie sa možno prihlásiť tu.

• Nadácia Zastavme korupciu sa v rámci vzdelávacieho projektu Férovka vybrala s učiteľmi a učiteľkami zo štyroch slovenských stredných škôl do Estónska, aby tam spoznávali vzdelávací systém krajiny, ktorá dosahuje nadštandardné výsledky. Viac o tom, čo zistili, si môžete prečítať tu.

O tom, ako sa Estónsku podarilo dosiahnuť mimoriadne výsledky nielen v testovaní PISA, ale aj vo vytváraní rovných šancí pre všetkých žiakov, rozprával v máji minulého roka v Bratislave zástupca estónskeho ministerstva vzdelávania a výskumu, Mart Laidmets, ktorý na Slovensko prišiel na pozvanie Nového školstva.

• Malo by vyučovanie pre tínedžerov začínať neskôr? O tom, že aj na spánok by sme sa mali pripraviť, v rozhovore pre portál Čierna labuť rozpráva neurovedec Jared Saletin z Brownovej univerzity v USA.

• „Určite je nutné zamyslieť sa nad tým, ako vychovávať a k čomu viesť deti v stave, keď ľudstvo, na rozdiel od tých desiatok tisícov rokov vývoja namiesto toho, že neustále riešilo nejaký pocit a hrozbu nedostatku, dnes rieši obrovský problém s presýtením. Musíme deti naučiť skutočne veľmi starostlivo rozlišovať medzi tým, čo v tom fyzickom a virtuálnom svete má zmysel a hodnotu a čo nie,“ konštatuje v rozhovore pre DVTV Bohumil Kartous z centra o vzdelávaní EDUin.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk