Výrok týždňa

„Pred takmer 30 rokmi som ako čerstvý absolvent učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ začal s nadšením meniť veľa vecí vo vyučovaní už od prvého dňa. Spočiatku tak trochu nadivoko, neskôr oficiálne. Teda od roku 1993 už spolu so skupinou učiteľov pod experimentálnym projektom Škola hrou, ktorý som vtedy vypracoval a vtedajšie ministerstvo školstva ho aj oficiálne schválilo. Po štyroch rokoch, to som už bol mimo školstva, mi bývalí kolegovia volali, že riaditeľ školy experiment zrušil. Pracovníčka ministerstva školstva, kam som sa išiel osobne informovať, mi povedala, že o ničom takom nevedia a keďže nemajú dostatok pracovníkov, nevedia to ani fyzicky overiť. Dodnes nebol experiment vyhodnotený a oficiálne ukončený. Keby ste ho hľadali na webe ministerstva, nenájdete tam ani zmienku. (…) Ministerstvo nemá prehľad o tom, kde kto experimentuje, experimentoval a ako experimentovanie dopadlo.“

Anton Adamčík
reportér
v komentári pre TV JOJ | 8. 11. 2019

Výber z udalostí

• Nová povinnosť učiteľov preukazovať svoju bezúhonnosť odpismi z registra trestov aj v uplynulom týždni vyvolávala rozruch. Na tento účel pôvodne postačovalo predloženie výpisu, ktorý neobsahoval zahladené skutky. Zmena nastala po tom, čo vyšlanajavo kauza sexuálneho zneužívania maloletého žiaka zo strany učiteľa, ktorý už v minulosti bol za rovnakú trestnú činnosť odsúdený.

Nutnosť preukázať svoju bezúhonnosť sa týka približne 90-tisíc učiteľov. Viacerí zástupcovia učiteľských organizácií v tejto súvislosti konštatovali, že nedostali od ministerstva inštrukcie k tomu, ako si majú do konca roka svoju povinnosť splniť. Zároveň kritizovali, že odpisy nemôžu žiadať na pošte, ako je to v prípade výpisov, ale len osobne na okresných úradoch v krajských mestách.

Po medializácii kritiky ministerstvo informovalo, že o odpisy umožní žiadať aj elektronicky. Táto možnosť však bude k dispozícii až v decembri. „V záujme zjednodušenia preukazovania bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov bude od 1. decembra 2019 možné poskytnúť osobné údaje potrebné na vydanie odpisu registra trestov prostredníctvom aplikácie zverejnenej na webovom sídle crinfo.iedu.sk vrátane odmietnutia poskytnutia osobných údajov,“ uviedlo ministerstvo.

• Postup ministerstva kritizoval tímlíder strany SaS pre školstvo Branislav Gröhling. „Až mesiac po tom, ako vstúpil zákon do platnosti, sa ministerstvo preberá zo spánku a chce to napraviť. Riešením by bolo sfunkčniť elektronický systém a posunúť termín žiadostí o odpisy,“ poznamenal Gröhling.

Zástupca Slovenskej komory učiteľov Viktor Križo na margo predkladania odpisov povedal, že „veľká časť učiteľov to už absolvovala, pretože učitelia sú zodpovední, pracovití a nenechávajú si veci na poslednú chvíľu.“

• Slovenskí i českí učitelia sú dlhodobo nespokojní so svojimi platmi a spoločenským uznaním, napísal týždenník Trend. „Českí aj slovenskí pedagógovia zarábajú približne 1,1-násobok priemerného platu v ekonomike a po januári stúpnu mzdové tabuľky na oboch stranách rieky Moravy o desať percent. Ciele sú však ambicióznejšie u našich západných susedov. Českí odborári dlhodobo požadujú nárast priemerného platu učiteľov na 130 percent priemeru v ekonomike. Slovenskí odborári zatiaľ upozorňujú najmä na to, že vláda stále nesplnila svoj starý sľub ešte z čias druhého kabinetu Roberta Fica – zvýšenie na 1,2-násobok priemeru v hospodárstve,“ uvádza Trend.

Českí učitelia kvôli požiadavke na vyššie platy vyšli v uplynulých dňoch aj do ulíc. O tom, ako to z rôznych uhlov pohľadu dopadlo, si môžete prečítať v rozhovore so šéfom českých školských odborov Františkom Dobšíkom a v kritickom komentári spolupracovníka spoločnosti EDUin Tomáša Feřteka.

Tisícky škôl zostali kvôli štrajku zatvorené aj v Holandsku. Tamojší učitelia pristúpili k protestom po poľnohospodároch a stavebných pracovníkoch, ktorí sú tiež nespokojní s politikou vlády.

• Slovenské ministerstvo školstva informovalo, že bude rokovať s ministerstvom financií o požiadavke na navýšenie rozpočtu. Dôvodom majú byť záväzky štátu vyplývajúce zo zmlúv, z ktorých nám vyplýva povinnosť platiť členské poplatky za účasť vo vedecko-výskumných organizáciách a projektoch.

Ešte v októbri Slovenská akadémia vied spolu s najväčšími univerzitami upozornila na to, že štát si neplní svoje záväzky a neuhradil poplatky napríklad voči Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN), čím ohrozil viaceré výskumné aktivity. Ministerka Martina Lubyová (nom. SNS) potvrdila, že zvyšok poplatkov Slovensko uhradí do konca roka.

• O vede, výskume a inováciách vznikla diskusia aj v súvislosti s návrhom podpredsedu vlády pre investície Richarda Rašiho (Smer-SD), ktorým sa má 1,7 miliardy eur z eurofondov presunúť z operačného programu ministerstva školstva do programu ministerstva výstavby. V druhej polovici októbra k tomuto návrhu vyjadrili svoje obavy rektori aj akademici (napr. tu a tu). Ministerstvo školstva s presunom prostriedkov medzi programami nesúhlasí.„Z nášho pohľadu môže toto ďalej spomaliť veľmi nízke čerpanie eurofondov, keďže bude musieť prísť k prepojeniu rôznych administratívnych procesov na dvoch ministerstvách,“ uviedla na margo návrhu analytička projektu To dá rozum Renáta Hall. „Nejde (teda) o vyriešenie, ale iba o odsunutie jadra problému, ktorým je zlé riadenie v operačnom programe Výskum a inovácie,“ myslí si riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Peter Goliaš.

• O aké vysoké školy sa majú zaujímať absolventi stredných škôl, ak vidia svoju budúcnosť vo výskume, písal Tomáš Nejedlý v týždenníku Trend. Poukázal pritom na to, že dopracovať sa k podrobnejším informáciám o možnostiach štúdia v kvalitnom vysokoškolskom odbore môže byť problematické. „Kvalitných údajov o vysokých školách je veľmi málo a uchádzač, ktorý sa rozhoduje o ďalšej vzdelávacej ceste, ťahá v tomto smere za kratší koniec,“ potvrdil aj analytik INEKO Peter Klátik.

„Pre bežného študenta nemajú výskumné výkony a kapacity škôl, medzinárodné ani domáce rebríčky väčší zmysel. A keďže nemáme informácie, ktoré by prehľadne mapovali plusy a mínusy škôl, je dôležitý najmä aktívny prístup jednotlivca. Mal by napríklad sledovať sociálne siete a webové stránky škôl, ktoré ho zaujímajú, pretože školy sa čoraz viac snažia zrozumiteľne propagovať svoje úspechy a kvality,“ myslí si Renáta Hall z To dá rozum.

• O nových pravidlách pôsobenia vysokých škôl na Slovensku hovoril počas verejnej prezentácie predseda Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy Robert Redhammer. „Po novom bude v centre pozornosti študent. Vzdelávanie a učenie sa má byť orientované na študenta so zohľadnením potrieb a očakávaní zamestnávateľov a ďalších zainteresovaných strán,“ vyhlásil Redhammer pri predstavovaní návrhu nových akreditačných štandardov.

„Je ťažké posúdiť zmysluplnosť kritérií zverejnených Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo. (…) Nehovoria, ako agentúra vníma sama seba v systéme vysokého školstva, ani o procesoch, ktorými sa budú akreditácie realizovať, ani o tom, čím sa budú tieto procesy líšiť od doterajších. A samotné kritériá sa (až na pár číselných koeficientov) líšia od súčasných iba nepatrne,“ hodnotí predstavené štandardy vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký.

• O inováciách v regionálnom školstve v uplynulom týždni hovorila poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová (nez., klub SaS). „Deti majú toho dnes veľa, čo sa musia naučiť. Treba hľadať aj nové prístupy k tomu, akým spôsobom sa im bude nová látka vysvetľovať, akými formami si budú nové poznatky pamätať a ako ich budú využívať,“ uviedla poslankyňa na tlačovej besede. Zimenová si v tejto súvislosti vyžiadala od ministerstva školstva informácie o tzv. experimentálnych overovaniach, najmä o podmienkach ich schvaľovania a vyhodnocovania.

Ministerstvo žiadosti poslankyne nevyhovelo, pričom jedným z uvádzaných dôvodov bolo, že požadovanými informáciami nedisponuje. Ministerka školstva Martina Lubyová na margo odmietnutia povedala, že poslankyňa žiada „vyčerpávajúcu, komplexnú, historickú štúdiu,“ ktorá sa podľa nej nedá poskytovať na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Informácie o inovatívnych vzdelávacích prístupoch priamo z prostredia škôl na svojej EDUmape zverejňuje Nadácia Pontis. Mapu dopĺňajú rozhovory s inovatívnymi učiteľmi a učiteľkami, najnovší si môžete prečítať tu.

O tom, že dobré vzdelanie má získať každé dieťa a pri vzdelávaní záleží na tom, aby boli deti motivované, a nie znechucované, hovorí v rozhovore pre Postoj.sk expert strany Spolu-OD Juraj Hipš.

• Ministerstvo školstva dostalo stanovisko Európskej komisie týkajúce sa segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. „Môžeme potvrdiť, že odôvodnené stanovisko Európskej komisie nám bolo doručené. V tejto veci sme zároveň oslovili aj iné ministerstvá so žiadosťou o vyjadrenie, nakoľko zistenia sa týkali aj ich,“ uviedlo ministerstvo.

Stanovisko, ktoré komisia vydala v októbri, požaduje dodržiavanie tzv. rasovej smernice Európskej únie (EÚ). Slovensko má dva mesiace na to, aby prijalo potrebné opatrenia, inak môže komisia rozhodnúť o posunutí celého prípadu Súdnemu dvoru EÚ.

O tom, akým prekážkam na ceste k vzdelaniu čelia deti z rómskych osád už od najútlejšieho veku, v reportáži denníka SME píše Daniela Hajčáková.

Všimli sme si

• Denník SME priniesol rozhovor s Monikou Podolinskou, učiteľkou a bývalou riaditeľkou školy v obci Muránska Dlhá Lúka, ktorú navštevujú výhradne deti z neďalekej rómskej osady Rúbanka. Za prístup k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia jej škola získala cenu Roma Spirit 2015 a Podolinská v roku 2016 aj cenu Biela vrana. Rozhovor s ňou si môžete prečítať tu.

• O úspešných príbehoch rómskych študentov písala v reportáži Denníka N Veronika Folentová. Jej bývalý kolega Juraj Čokyna v rozhovore približuje svoje skúsenosti s pôsobením v škole s prevažne rómskymi žiakmi v Šarišských Bohdanovciach.

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk