Výrok týždňa

„Nemáte právo len tak šermovať diagnózami, keď neviete, čo obnášajú, a nemáte ani potuchy, aké trápenie s tým súvisí: pre deti, ich rodičov, učiteľov, asistentov, či opatrovateľov. Aj vďaka nečinnosti Vašej koalície v oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnych vecí mnohí ľudia s autizmom a ich rodiny žijú niekedy veľmi ťažký a často aj nedôstojný život.“

matka dieťaťa s poruchou autistického spektra
v reakcii na výrok predsedu NR SR Andreja Danka (SNS) | 19. 11. 2019

 

Výber z udalostí

• Na rokovanie poslednej riadnej schôdze parlamentu v tomto roku, a zrejme aj v aktuálnom volebnom období, predložili poslanci a poslankyne viacero návrhov, ktoré sa týkajú školstva:

x návrh Simony Petrík a Jozefa Mihála (obaja Spolu-OD), ktorým chcú zlepšiť sociálne podmienky doktorandov v dennej forme štúdia tým, že budú nemocensky a dôchodkovo poistení;

x návrh poslankyne Veroniky Remišovej (Za ľudí), ktorý presadzuje nárokovateľné prideľovanie asistentov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením;

x návrhy Zuzany Zimenovej (nez., klub SaS), ktoré majú v školách umožniť poskytovanie osobnej asistencie žiakom so zdravotným znevýhodnením a zaviesť pozície školskej sestry a pomocného vychovávateľa (tu, tu a tu);

x návrh Ota Žarnaya, ktorý navrhuje postupy na ochranu zamestnancov pred sociálno-patologickými javmi na školskom pracovisku a určuje zodpovednosť za prevenciu a riešenie týchto problémov.

• Okrem školských návrhov plénum parlamentu prerokuje aj Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 a Návrh rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2020. Návrh rozpočtu v kapitole ministerstva školstva celkovo ráta s prostriedkami vo výške 1,58 miliardy eur. Celkové zdroje na regionálne školstvo, ktorých časť je v rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra, sa očakávajúna úrovni 2,11 miliardy eur. Na vysoké školstvo má byť vyčlenených 654 miliónov eur.

Návrh odobril školský parlamentný výbor. Počas rokovania sa k nemu kriticky vyjadril Branislav Gröhling (SaS), podľa ktorého je rozpočet neambiciózny. Poslankyňa Zimenová poukázala na nedostatok financií určených na chod škôl.

Poslanec Gröhling zároveň skritizoval ministerstvo školstva za to, že zrejme príde o 81 miliónov eur z eurofondov presunom nevyčerpaných financií z Operačného programu Ľudské zdroje pod ministerstvo práce. Ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) v reakcii uviedla, že presun prostriedkov ešte nie je definitívne schválený.

• Poslanci parlamentu budú na najbližšej schôdzi zrejme rokovať aj o návrhu poslanca Ondreja Dostála (OKS, klub SaS), ktorý reaguje na to, že koaličná väčšina za celý rok nebola schopná schváliť opatrenia namierené proti podvodníkom s titulmi. Dostál preto navrhol, aby sa uzákonila plagiátorská rigorózna práca predsedu parlamentu Andreja Danka. Na to, že v nej Danko vykradol päť učebníc, ktorých citáty v rozpore s autorským zákonom vydával za vlastné myšlienky, upozornil Denník N. Neskôr to potvrdila aj špeciálna komisia Univerzity Mateja Bela.

Dostál v uplynulom týždni informoval, že predseda parlamentu sa usiluje o vyradenie návrhu z programu rokovania. Pri tomto svojom snažení predseda parlamentu na adresu iniciátora návrhu povedal, „Pán Dostál je ťažký politický autista, lepšie si rozumie so psíkmi než s ľuďmi.“ Poslanec ho následne vyzval, aby sa ospravedlnil skutočným autistom a ich rodinám.

• Kvalite vysokých škôl na Slovensku sa v uplynulom týždni venoval týždenník Trend. Poukázal pri tom na skutočnosť, že až dve tretiny vedeckých rád našich vysokých škôl dosahujú hlboko podpriemerné vedecké výsledky. Odhalil to výskum projektu To dá rozum, ktorý mapoval ohlas na prácu členov 149 vedeckých rád slovenských fakúlt a univerzít.

 „Nehovoríme o bežných učiteľoch, ale o elite školy, ľuďoch, ktorí strážia jej kvalitu, vstupujú do stratégie rozvoja školy v oblasti vedeckých, umeleckých a pedagogických činností,“ skonštatovala riaditeľka projektu a analytička Renáta Hall. O tom, že publikačné a umelecké výstupy členov vedeckých a umeleckých rád vysokých škôl vyvolávajú otázniky, píše Hall aj v blogu To dá rozum.

Na zistenia týkajúce sa kvality vedeckých a umeleckých rád reagoval odborník strany Za ľudí pre školstvo, Michal Kovács. „Bolo by (totiž) absolútne nefér ihneď očakávať od slovenských akademikov a vedcov, ktorí pôsobia vo výrazne podfinancovanom a často neprajnom prostredí, medzinárodné výkony na úrovni ich zahraničných kolegov,“ píše Kovács, ktorý sa ku kvalite slovenských vysokých škôl vyjadril aj v rozhovore pre časopis .týždeň.

• Prieskum projektu To dá rozum poukázal aj na to, že mnohí študenti na Slovensku nie sú spokojní s úrovňou rozvíjania angličtiny na svojej vysokej škole. „Slovenskí študenti majú pocit, že vysoká škola nerozvíja ich angličtinu dostatočne. Ukazuje to prieskum projektu To dá rozum, podľa ktorého je s úrovňou výučby spokojných len necelých 15 percent opýtaných. Za českými univerzitami pritom výrazne zaostávame. U susedov je s rozvíjaním anglického jazyka spokojných viac ako 34 percent vysokoškolákov,“ informovali o zisteniach Hospodárske noviny.

• Európska komisia oznámila, že únia investuje prostriedky vo výške 55,6 milióna eur do modernizácie výskumných programov a zariadení na dvoch najlepších slovenských univerzitách. Pôjde o financie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) pre Slovenskú technickú univerzitu (STU) a Univerzitu Komenského (UK).

Eurokomisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas v tejto súvislosti uviedol, že cieľom investície je prilákať a udržať talentovaných študentov a výskumných pracovníkov na Slovensku. „Je to vynikajúci príklad toho, ako možno použiť kohézne fondy na posilnenie vedeckých komunít v celej EÚ,“ vyhlásil komisár.

• Do polovice novembra mala verejnosť možnosť pripomienkovať Koncepciu skvalitnenia matematického vzdelávania na základných a stredných školách na Slovensku, ktorú vypracoval Štátny pedagogický ústav. Do pripomienkovania sa napokon zapojilo 12 subjektov a spolu podali 99 pripomienok.

Matematickú i čitateľskú gramotnosť a vedomosti z vyučovacieho jazyka a matematiky si v minulom týždni overovali žiaci a žiačky 5. ročníkov. Do testovania sa tento rok zapojilo celkovo 1 489 základných škôl s takmer 53-tisíc žiakmi. Výsledky sa školy dozvedia 20. decembra.

Možnosť vyskúšať si piatacke úlohy priniesli Denník N a Hospodárske noviny (tu a tu). O tom, ako prebiehalo testovanie v Základnej škole Dubová v Bratislave a ako testy hodnotia pedagogičky tejto školy, si môžete prečítať v reportáži denníka Pravda.

• Okrem testovania v mnohých školách prebehla aj akcia upozorňujúca na problematiku týrania detí a na násilie páchané na deťoch. Takzvaná „Bubnovačka“ je akciou, ktorá sa tento rok konala už šiesty raz a v utorok 19. novembra sa do nej zapojilo viac ako 270 škôl.

Akcia chce týmto spôsobom prispieť k tomu, aby bolo dostatočne počuť hlas detí. „Aby sme si my dospelí uvedomili, že je dôležité začať akceptovať, čo deti hovoria, čo potrebujú, aby sme ich viac vnímali, venovali im pozornosť a aby sme ich práve my, dospelí, vedeli účinne ochrániť,“ priblížila riaditeľka Centra Slniečko Mariana Kováčová, ktoré Bubnovačku organizuje.

• Denník SME informoval, že bratislavský učiteľ, ktorý podľa polície sexuálne zneužíval 11-ročného chlapca, pôjde pred súd. Prokurátor naňho podal obžalobu pre sexuálne zneužívanie, výrobu detskej pornografie a ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.

Práve tento prípad na parlamentnej pôde opäť otvoril debatu o preukazovaní bezúhonnosti učiteľov. Tá napokon v júni vyústila do schválenia povinnosti preukazovať bezúhonnosť odpismi z registra trestov namiesto výpisov, ktoré neobsahujú zahladené skutky.

Učitelia po nadobudnutí účinnosti novely zákona v uplynulých týždňoch (napr. tu a tu) kritizovali fakt, že k novým pravidlám nedostali inštrukcie načas. O výpisy nemohli žiadať na pošte, ako je to v prípade výpisov, ale len osobne na okresných úradoch v krajských mestách. Po medializácii kritiky ministerstvo informovalo, že o odpisy umožní požiadať aj elektronicky. Táto možnosť však bude k dispozícii až v decembri.

V uplynulom týždni sa nad nevyhnutnosťou opatrenia zamýšľal komentátor SME Peter Schutz. O tom, že systém lustrujúci učiteľov má medzery, písala v denníku SME Daniela Hajčáková.

• Rozruch v uplynulých dňoch vyvolala účasť tisícok žiakov na premietaní filmu „Kto je ďalší?“, ktorý má byť prevenciou proti depresiám či samovražedným myšlienkam u detí a mladých ľudí. Vo filme je ministerstvo školstva uvedené ako partner filmu, no od takéhoto označenia sa po medializácii dištancovalo.

Viacero učiteľov a odborníkov film kritizuje, pretože jeho obsah môže byť podľa nich pre deti traumatizujúci. Jedným z nich je aj riaditeľ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici. Rozhovor s Ľubomírom Tichým si môžete prečítať tu.

List ministerstvu školstva v súvislosti s premietaním filmu adresovala europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Uviedla v ňom, že „existuje oprávnené riziko, že namiesto preventívneho bude mať film na deti opačný účinok.“ Ministerstvo v reakcii pripustilo, že film nenapĺňa základný edukatívny rozmer.

• Ministerka školstva Martina Lubyová vstúpila do Slovenskej národnej strany (SNS) vedenej plagiátorom a grobianom. Na tlačovej konferencii o tom informoval predseda strany Andrej Danko.

 

Všimli sme si

• Rektor Univerzity Komenského Marek Števček ocenil 25 bývalých študentov univerzity, ktorí sa počas Nežnej revolúcie angažovali v študentskom hnutí a štrajkovom výbore.

Občianske združenie November 89 sprístupnilo multimediálny projekt November 89 Today, ktorý má posilniť povedomie o študentskom hnutí a pripomenúť hodnoty revolúcie. Cieľom iniciatívy je otvoriť diskusiu na témy slobody a demokracie s mladou generáciou.

To, že sa školy na Slovensku boja Novembru 89 venovať, pretože nemajú jasné zadanie, v rozhovore so Zuzanou Kovačič Hanzelovou povedala historička Slovenskej akadémie vied Agáta Šustová Drelová. V tejto súvislosti zároveň upozornila, že učitelia by mali so žiakmi viac diskutovať aj o období pred revolúciou.

• Občianske združenie eduRoma udeľovalo cenu Lúč z tmy osobnostiam, ktoré dlhodobo presadzujú zlepšenie postavenia rómskej menšiny na Slovensku. Medzi ocenenými je aj vysokoškolský pedagóg a etnológ Arne Mann. O tom, akým bariéram v oblasti školstva čelia deti, mladí ľudia a rodičia žijúci v najchudobnejších oblastiach, rozprával Mann pre portál Čierna labuť a Denník N (tu a tu).

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk