Čo priniesol týždeň
17. 2. – 23. 2. 2014

Čo priniesol týždeň

Témy týždňa

Ku kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC sa pridali ďalší  V rozpočte pre vysoké školy stále chýbajú peniaze na platy a na prevádzku  Vysoké školy fungujú v rozpočtovom provizóriu, metodiku rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu zverejnilo ministerstvo školstva namiesto konca roka 2013 až teraz  Úrad vlády propaguje odborné vzdelávanie v rámci projektu Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce  Štátny inštitút odborného vzdelávania zverejnil propagačnú brožúru Zo školy do zamestnania, ktorá má povzbudiť záujem rodičov a žiakov o stredné odborné školy technického zamerania  V rámci kampane pripravujeme prvý okrúhly stôl  pre odbornú verejnosť a rodičov

Výrok týždňa

„Podľa štatistík len 4% detí na Slovensku sú tzv. talenty. Opakovane sú posielané na všetky súťaže, reprezentujú svoju školu, obec, záujmový krúžok. Majú vytvorené podmienky, aby svoje kvality mohli ďalej rozvíjať. Projekt Supertrieda má v súlade s myšlienkou “všetky deti sú naše” ambíciu podporiť aj zvyšných 96% detí a dokázať, že každé dieťa má na niečo predpoklady a má právo na šancu to dokázať, prejaviť sa, právo vyskúšať nové veci, pracovať na sebe, získavať skúsenosti a tvoriť si názor. Má právo dostať šancu na kultúrnejší život“.

Martina Bodnárová
koordinátorka projektu Supertriedy
z tlačovej správy z 20. 2. 2014 k spusteniu aktuálneho ročníka projektu

Výber z udalostí

 Ku kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku sa postupne pridávajú ďalšie organizácie, ktorým leží na srdci budúcnosť detí v našej krajine. Záujem o spoluprácu prejavil aj Slovenský výbor Unicef.

 Koncom minulého roka dostali školskí odborári od vlády prísľub, že sa zvýšia platy aj vysokoškolským učiteľom. Celkovo bolo zvyšovanie platov na vysokých školách vyčíslené na 10 mil. eur. V rozpočte na rok 2014 však dostali vysoké školy v porovnaní s rokom 2013 menej peňazí, preto majú problém zamestnancom vyššie mzdy uhradiť. „Chýbajúce finančné prostriedky v sume 5 mil. eur sa zo štátneho rozpočtu zabezpečiť nepodarilo a vysoké školy si ich buď uhradia z vlastných zdrojov, alebo o tento objem znížia valorizáciu,“ uviedol tlačový odbor ministerstva školstva pre denník Pravda. S tým však nesúhlasí ministerstvo financií. Šéf rezortu Peter Kažimír povedal, že po vlaňajšom kolektívnom vyjednávaní s odbormi bol rozpočet ministerstva školstva o potrebných 10 mil. eur navýšený. „Tieto zdroje musia byť všetky použité na valorizáciu platov vysokoškolských učiteľov,“ vyhlásil minister financií.

Platy učiteľov teda zrejme navýšené budú. Otázkou je, z čoho školy uhradia ostatné náklady. V štátnom rozpočte bola na vysoké školy schválená suma 430,8 mil. eur, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2013 pokles o 21,9 mil. eur. Navýšenie financií na platy učiteľov v objeme 10 mil. eur, ktoré spomína minister Kažimír, teda iba znížilo celkové krátenie rozpočtu na 11,9 mil. eur. Podľa ministerstva školstva sa už dohodol ďalší presun financií z iných častí rozpočtovej kapitoly školstva na vysoké školy v objeme 11 mil. eur. Celkové krátenie rozpočtu pre vysoké školstvo sa tak síce zníži na úroveň 0,9 mil. eur, v zabezpečení prevádzky škôl však naďalej ostáva diera, ktorú treba nejako zaplátať.

 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zverejnilo na svojej webovej stránke návrh metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2014 a návrh rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2014 pre verejné vysoké školy podľa tejto metodiky. Vysoké školy majú 3 týždne čas na zasielanie pripomienok k materiálu. Za iných okolností tak zástupcovia škôl robia už koncom kalendárneho roka, ale tentoraz sú pre hľadanie dodatočných financií už druhý mesiac v rozpočtovom provizóriu. Skončiť by sa malo až po konečnom rozhodnutí rezortu školstva, koľko peňazí vlastne každá škola dostane.

 Vysoké čísla nezamestnaných mladých ľudí do 26 rokov na jednej strane a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v niektorých priemyselných odvetviach na strane druhej predstavujú dlhodobý problém Slovenska. Riešenie majú priniesť veľké národné projekty, ako napr. projekt Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce, ktorý čerpá zo skúseností švajčiarskeho duálneho modelu prípravy na povolanie. Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) ho realizuje v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky a s Veľvyslanectvom Švajčiarskej konfederácie. Projekt je financovaný z finančných prostriedkov Švajčiarskeho finančného mechanizmu vo výške cca  3,6 mil. eur. Špeciálnu pozornosť má venovať tým učebným odborom, o ktoré nejavia žiaci končiacich ročníkov základných škôl záujem, avšak trh práce ich požaduje. V snahe motivovať ich k uprednostneniu výberu strednej odbornej školy pred gymnáziom, vydal Úrad vlády SR tlačovú správu pod názvom Remeslo má zlaté dno, v ktorej uvádza: „Študovať na strednej odbornej škole sa oplatí. Aj keď podľa najnovších štatistík počet nezamestnaných absolventov narastá, absolventov SOŠ sa to týka len minimálne. “ Pravda je však zatiaľ taká, že najviac nezamestnaných mladých ľudí do 26 rokov evidujú úrady práce práve z radov absolventov stredných odborných škôl. Možno zmena nastane aj vďaka realizovaným projektom.  Aktuálne porovnania  nezamestnaných absolventov stredných škôl sú dostupné na webových stránkach bývalého Ústavu informácií a prognóz školstva.

 Záujem žiakov a rodičov o odborné vzdelávanie má povzbudiť aj informačná brožúra Zo školy do zamestnania, ktorú zverejnil ŠIOV v rámci aktuálne prebiehajúceho národného projektu Podpora profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a prípravu prostredníctvom rozvoja  polytechnickej výchovy zameranej na rozvoj pracovných zručností a práca s talentami. Brožúra slúži najmä na propagáciu stredných odborných škôl technického zamerania a verejnosti predstavuje výhody duálneho modelu OVP, ktorého prvky sa majú postupne zavádzať aj do nášho vzdelávacieho systému. Uvádza zoznam 13 stredných odborných škôl, v ktorých sa má v školskom roku 2014/2015 začať duálny model realizovať v spolupráci s Rakúskou obchodnou komorou (WKO), Slovensko-nemeckou obchodnou komorou (AHK), Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou (SOPK) a s niektorými podnikmi. Celkové výdavky na projekt, v rámci ktorého brožúra vznikla, predstavujú sumu takmer 20 mil. eur.

Pripravujeme

 Verejnú diskusiu sýti množstvo rôznych návrhov na zmeny, ktoré prichádzajú z viacerých strán – z rezortu školstva, od školských odborárov, od učiteľov. Týkajú sa širokého spektra oblastí, od financovania až po zmeny v obsahu vzdelávania. Ako môžu zasiahnuť konkrétne zmeny do procesu výučby? Čo budú znamenať v konečnom dôsledku pre žiakov a ich rodičov? O týchto otázkach budú spoločne diskutovať rodičia, učitelia a ďalší odborníci v rámci prvého okrúhleho stola, ktorý pripravujeme v prvej polovici marca 2014.

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete čoskoro dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk.

Všimli sme si

 České ministerstvo školstva definitívne ukončilo projekt celoplošného testovania žiakov v 5. a 9. ročníku základných škôl, uviedol v piatok 14. 2. námestník ministra Jindřich Fryč pre spravodajstvo Českej televízie. Školská inšpekcia potvrdila, že žiakov bude testovať iba občas, vo vybranej vzorke škôl a z vybraných oblastí.  Úlohy, ktoré boli v rámci projektu vytvorené, ponúkne školám, aby mohli učitelia testovať žiakov sami podľa vlastného uváženia.

Ministerstvo školstva v Českej republike tak zareagovalo na odmietavý postoj viacerých odborníkov a rodičovskej verejnosti k celoplošnému testovaniu. Vo verejnej diskusii v Česku dlhodobo rezonovala jeho kritika, ktorá koncom roka 2011 vyústila do výzvy na bojkot celoplošného testovania rodičmi a v rokoch 2012 a 2013 pokračovala nesúhlasnými verejnými listami, adresovanými ministrovi školstva. Odborná a rodičovská verejnosť poukazovala na negatívne skúsenosti s týmto typom testovania v zahraničí, kde školy začali svojich žiakov pripravovať iba na zvládnutie testových úloh a ostatnú výučbu potlačili do úzadia, čo v konečnom dôsledku neprinieslo očakávané zvýšenie úrovne vzdelávania, ale jej zníženie. Celoplošné testovanie je tiež veľmi nákladné a mnohí argumentovali, že vynakladané  peniaze by mohli byť minuté efektívnejšie, ak by boli smerované do skvalitnenia učiteľskej práce. Krátke video približuje atmosféru verejných diskusií o celoplošnom testovaní v roku 2012.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=3l5VOZl85Rg[/youtube]

V neposlednom rade sa veľa hovorilo aj o negatívnych vedľajších efektoch plošného testovania, ktoré má tendenciu posilňovať v školskom prostredí nezdravú súťaživosť a vnášať doň neetické snahu zlepšiť výsledky žiakov za každú cenu. Tieto a ďalšie hypotézy o možných prínosoch a negatívach celoplošného testovania overoval v rozsiahlom výskume expertný tím Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Zistenia výskumu zverejnila Česká školská inšpekcia v podobe súhrnnej analýzy v januári 2014. Súčasťou analýzy je aj súhrnný popis súčasných systémov sledovania a hodnotenia kvality a efektivity vzdelávania vo svete.

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk