Výrok týždňa

„Verejná diskusia sa nám nešťastne skĺzava do roviny, že školy máme na to, aby zabavili deti, kým sú rodičia v práci, a to je hlavný dôvod, prečo ich otvárať. (…). Pripomeňme však, že pri otváraní obchodov zdôrazňoval premiér Igor Matovič, že rozhodnú odborníci, nie politici. Analogické by to mohlo byť aj pri školách, kde by mohli (spolu)rozhodovať práve odborníci na vzdelávanie. Aby sme výučbu nedegradovali na babysitting.“

Ľuboslav Kačalka
komentátor
v komentári Hospodárskych novín | 12. 5. 2020

 

Výber z udalostí

• Najdiskutovanejšou témou v súvislosti s  uvoľňovaním opatrení proti šíreniu nákazy COVID-19 sa stalo očakávané otváranie škôl. V úvode minulého týždňa hlavný hygienik SR Ján Mikas skonštatoval, že vidí možnosť, aby sa za dodržania stanovených hygienických a bezpečnostných predpisov otvorili materské školy a niektoré ročníky základných škôl ešte v tomto školskom roku.

Slová hlavného hygienika potvrdil aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS). „Keďže ide o dôležitý krok, musíme si byť na 100 % istí, že rozhodnutie bude správne a dobre nastavené, a preto musíme doladiť jednotlivé detaily a špecifiká. Naďalej platí, že musíme sledovať aj vývoj situácie u nás, ale aj v okolitých štátoch,“ povedal minister.

• Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) avizoval, že o otváraní materských škôl a prvých piatich ročníkov základných škôl sa rozhodne v pondelok 18. mája. V nedeľu popoludní napokon členovia vlády informovali o postupe a kritériách, podľa ktorých bude 1. júna otváranie škôl prebiehať. Potvrdili tak už predtým medializované informácie (napr. tu, tu a tu), že návrat detí do škôl bude dobrovoľný a výučba realizovaná v menších skupinách.

Aj o tom, že obnovená prezenčná výučba mladších detí bude prebiehať v menších skupinkách, hovorila pre Hospodárske noviny riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová. „Snažíme sa nájsť taký model, aby učitelia neboli vystavení tomu, že dopoludnia učia deti v škole a popoludní majú online výučbu,“ priblížila Hapalová.

To, ako vnímajú otváranie škôl pre mladšie deti riaditelia a riaditeľky z rôznych škôl na Slovensku, opisujú v článku denníka Pravda Ivana Štefúnová a Eva Štenclová.

• V súvislosti so znovuotvorením materských škôl minister Gröhling priznal, že ich zriaďovatelia nebudú v júni schopní uspokojiť všetkých rodičov, ktorí by svoje deti chceli dať späť do škôlok.

Podľa Michaely Vargovej z Rady pre rozvoj materských škôl by mali mať prednosť rodičia, ktorí škôlku nutne potrebujú – pracujúci v prvej línii alebo slobodné matky. „Malé skupiny by sa dali vytvoriť iba prostredníctvom nariadenia zhora, že by mali do škôlky prístup len deti pracujúcich rodičov,“ poznamenala aj učiteľka Andrea Benková zo Slovenskej komory učiteľov. Podobný postup včera avizoval aj minister Gröhling.

O tom, že niektoré súkromné škôlky a jasle majú existenčné problémy, informuje reportáž RTVS. V denníku SME túto tému spracovala Jana Hambálková.

• Na skúsenosti krajín, ktoré začali s otváraním škôl skôr ako Slovensko, sa pozrel Lukáš Kekelák z Konzervatívneho denníka Postoj. O tom, ako nástup do materských škôl prežívajú rodičia, deti i učitelia v Dánsku, sa Zuzana Gránska z portálu Eduworld.sk rozprávala s mamou trojročnej dcéry, ktorá žije v dánskom meste Herning. „Chodili nám rôzne e-maily, kde škôlka na základe informácií dánskeho úradu verejného zdravotníctva vysvetľovala všetky opatrenia a reštrikcie, ktoré robia, aby deti boli v bezpečí,“ približuje Barbora Budzáková.

• Uvoľňovanie opatrení ohlásil Úrad verejného zdravotníctva aj v súvislosti s činnosťou školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie. Podmienkou je pravidelne sledovať zdravotný stav osôb v zariadení, obmedziť odbornú činnosť s klientmi na urgentné prípady a poskytovať starostlivosť online formou a telefonicky.

• Stanovisko reagujúce na podnety pedagógov a odborných zamestnancov škôl zverejnil aj Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ). Zdôrazňuje v ňom, že redukcia obsahu vzdelávania počas prerušenej prezenčnej výučby nemá viesť ku kráteniu úväzkov, znižovaniu miezd či k prepúšťaniu.

 „V tejto mimoriadnej situácii považujeme za veľmi dôležitú spoluprácu a vzájomnú podporu jednotlivých zamestnancov škôl, ktorá nám umožní nielen zvládnuť sťažené podmienky na výučbu počas dištančného vzdelávania, ale bude východiskom aj pre zabezpečenie podmienok počas postupného obnovenia vyučovania v školách,“ vyhlásila riaditeľka ŠPÚ Miroslava Hapalová.

• Kým dôjde k znovuotvoreniu škôl, výučba bude naďalej pokračovať dištančnou formou. Pre jej zatraktívnenie chcelo ministerstvo školstva spustiť projekt „teleškoly,“ zatiaľ sa ho však nepodarilo naštartovať. „Pri ‚teleškole‘ naša kreativita narazila na realitu a finančné možnosti. Projekt však stále žije,“ poznamenal minister Gröhling bez uvedenia ďalších podrobností.

Pedagógovia, rodičia a deti tak zatiaľ môžu využívať napríklad vzdelávací portál Učíme na diaľku, ktorý od začiatku apríla v spolupráci s mimovládnymi organizáciami prevádzkuje ŠPÚ. Vďaka študentskej iniciatíve Stredoškoláci učiteľom portál v uplynulom týždni dostal nový dizajn.

• Podľa ministra školstva Branislava Gröhlinga by hlbšími zmenami mali prejsť viaceré oblasti školstva na Slovensku. Počas uplynulého týždňa to uviedol vo viacerých vyhláseniach (napríklad tu, tu, tu a tu) s tým, že aktuálna situácia zvýrazňuje potrebu meniť obsah a formy vzdelávania, spôsoby hodnotenia žiakov, ako aj využívanie financií v školstve.

Na to, že desaťtisíce žiakov a žiačok zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia dnes nemajú prístup k online výučbe, reagoval minister vyjadrením, že by sa situácia dala riešiť aj začiatkom nového školského roka 2020/2021, keď sa v školách opakuje učivo z predchádzajúcich ročníkov. „Štátny pedagogický ústav pripravuje materiál, ktorý sa bude zameriavať na to, ako v septembri zvládnuť a zopakovať učivo a ako vyrovnať prípadné rozdiely. Dôverujem učiteľom a celému školskému systému, že toto zvládneme,“ povedal Gröhling.

O tom, že niektoré deti sú pri učení odkázané na pomoc dobrovoľníkov a občianskych aktivistov, hovorí reportáž zo Správ RTVS.

• Na dištančné vzdelávanie žiakov z vylúčených lokalít ŠPÚ pripravil pracovný zošit pre prvý stupeň základných škôl. Zošit má formu zápisníka, je určený na desať pracovných dní a nadväzuje na vysielanie televíznej relácie Tumenca khere – S vami doma. Spolu s metodickým usmernením je k dispozícii tu.

To, že postupné otváranie škôl je dôležité najmä pre deti zo sociálne slabšieho prostredia alebo marginalizovaných skupín, v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 skonštatovala podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí).

Na to, že náš vzdelávací systém nie je inkluzívny a nedokáže pracovať s deťmi zo sociálne vylúčených komunít, v rozhovore pre portál školské.sk poukázala splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková. Štátna tajomníčka ministerstva školstva Monika Filipová (nom. SaS) pripomenula, že nám pre to hrozí aj žaloba od Európskej komisie pred Súdnym dvorom EÚ.

• Minister Gröhling v uplynulom týždni vyhlásil, že priamo riadených organizácií ministerstva školstva je príliš veľa a možnostam ich zlučovania či rušenia sa na ministerstve venuje niekoľko ľudí. „Víziou je, aby fungovali dve strešné organizácie,“povedal Gröhling s tým, že pod ne budú spadať všetky terajšie organizácie.

Jednou z rozpočtových organizácií rezortu školstva je aj Výskumná agentúra, ktorá má nového generálneho riaditeľa. Na túto pozíciu je vedením agentúry dočasne poverený Juraj Waczulík do doby, kým sa neuskutoční riadne výberové konanie. Vo funkcii nahradil Stanislava Sipka.

 

Všimli sme si

• Po zrušení ústnej časti maturitnej skúšky mohli maturanti, ktorí nesúhlasili s hodnotením vypočítaným z priemeru ich známok, požiadať o preskúšanie pred komisiou. Ministerstvo školstva informovalo, že sa tak rozhodlo menej ako percento maturantov.

O tom, že tohtoroční maturanti sú len naoko víťazmi, ktorí dostali maturitu zadarmo, v blogu píše Andrea Paulíková. „Ušetrili sme ich tvrdej práce, ale tým aj dobrého pocitu, že ju zvládli. Skrátka, tak trochu sme sa na nich vykašlali,“ myslí si Paulíková.

• To, že nepočujúci ľudia musia na Slovensku o svoje miesto v spoločnosti bojovať, pre denník SME skonštatovalapredsedníčka Slovenskej komory tlmočníkov Eva Šoltysová.  „Majú obmedzenia vo vzdelávaní, nemôžu si vybrať ktorýkoľvek odbor. O to viac sa však musia snažiť presadiť sa v škole a neskôr aj v pracovnej oblasti. V dobe, keď študovali moji rodičia alebo manžel, vyberali si z odborov na učňovkách, ako napríklad zlatník, krajčírka, obuvník, zámočník či kaderníčka. Neskôr vznikali odbory s maturitou. Vo vzdelávaní nemali rovnocenný prístup,“hovorí Šotlýsová.

• Veronika Poklembová, riaditeľka organizácie ETP Slovensko, ktorá viac ako 20 rokov pracuje so znevýhodnenými skupinami na východnom Slovensku, v rozhovore pre Postoj priblížila, ako mladí ľudia na košickom sídlisku Luník IX prežívajú krízu a ako v tejto lokalite prebieha domáce vzdelávanie.

• Neuveriteľný príbeh o tom, ako možno za niekoľko mesiacov najprv znefunkčniť a potom de facto zničiť prestížnu IT fakultu. Takto v úvode blogu Samo Marec opisuje dianie na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity. „Nájdete v ňom všetko: zvláštne rozhodnutia, mŕtve duše, pochybné hlasovania, trestné oznámenia, protesty a štrajky. Na začiatku bolo špičkové pracovisko, o rok neskôr je nefunkčná fakulta s nejasným osudom,“ píše Marec.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk