Výrok týždňa

„Školstvo je v úbohom stave. Napriek slovným deklaráciám o dôležitosti vzdelania všetkých politických reprezentácií a niekedy i úprimným snahám a pokusom, sme od novembra 1989 stále upadali. Úpadok bol nielen materiálny, ale aj hodnotový. (…) Musela prísť pandémia, aby sme sa zbavili tohto reliktu stredovekej exhibície memorovania, ktorý stál veľa času, nervov, peňazí a mal minimálnu výpovednú hodnotu? Pokračujme zmenou obsahu vzdelávania, redukciou učiva aj prepojením vyučovacích predmetov.“

Helena Pašiaková
bývalá riaditeľka gymnázia v Tisovci
v komentári pre denník SME | 19. 5. 2020

 

Výber z udalostí

• Po tom, čo členovia vlády v pondelok ohlásili štvrtú vlnu uvoľňovania opatrení proti šíreniu koronavírusu, je už zrejmé, že materské a základné školy budú môcť za sprísnených podmienok otvoriť svoje brány.

Základné a špeciálne základné školy sa môžu otvoriť od 1. júna pre žiakov a žiačky prvého stupňa a 5. ročníka, prezenčná výučba však bude naďalej dobrovoľná. V škôlkach bude môcť byť v jednej skupine maximálne 15 detí, v ZŠ najviac 20 žiakov. Pre starších žiakov a žiačky bude naďalej prebiehať dištančné vzdelávanie. Podrobné informácie o organizácii a podmienkach výchovy a vzdelávania do konca aktuálneho školského roka ministerstvo školstva zverejnilo na svojom webe.

• Na to, čo majú rodičia zabezpečiť pred opätovným nástupom dieťaťa do školy, za akých podmienok bude v škole potrebné nosiť rúško, aký čas deti v škole denne strávia a či budú môcť navštevovať aj školský klub, v podrobných článkoch priblížili denník SME (tu a tu) aj Denník N (tu). Podmienky otvárania škôl zhrnuli aj aktuality.sk (tu) a Hospodárske noviny (tu).

• Úrad verejného zdravotníctva informoval, že okrem základných škôl a škôlok budú môcť od 1. júna fungovať aj jasle, avšak za podmienok stanovených v usmernení ministerstva práce. Stredné školy sa môžu otvoriť iba na konanie komisionálnych, jazykových a prijímacích skúšok a na ukončovanie výchovy a vzdelávania v dennej a externej forme štúdia.

„Budeme sa snažiť, aby sme školám, učiteľom, rodičom aj žiakom uľahčili prechod naspäť do škôl. Verím, že tak, ako sme spoločne zvládli cestu z tried do online sveta, zvládneme aj cestu naspäť,“ vyhlásil na margo opätovného otvárania škôl minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Zároveň doplnil, že ministerstvo zriaďovateľom pomôže zabezpečiť dostatočné množstvo ochranných rúšok, rukavíc a dezinfekcie, ktoré si prevádzka škôl bude vyžadovať.

O tom, či sa konkrétne školy a škôlky otvoria, podľa ministerstva rozhodnú ich zriaďovatelia.

Pri nástupe majú uprednostniť deti a žiakov zdravotníckych pracovníkov, policajtov, hasičov, záchranárov a vojakov, ako aj deti pedagogických a odborných zamestnancov škôl.

• Rodičia, ktorí sa rozhodnú neposlať svoje deti v júni do škôl, budú mať aj naďalej nárok na ošetrovné. „Škola do 3. júla oznámi okresnému úradu v sídle kraja údaje o deťoch a žiakoch umiestnených v školách na účely poskytnutia ošetrovného podľa stavu k 30. júnu. Následne okresný úrad v sídle kraja tieto údaje bude oznamovať Sociálnej poisťovni,“vysvetlil minister Gröhling.

O tom, že otvorenie škôl je príležitosťou pre rodičov, učiteľov aj ekonomiku, písal minister pre Hospodárske noviny.

To, či sa rodičia chystajú poslať svoje deti v predškolskom a školopovinnom veku do škôl, zisťovala agentúra AKO v reprezentatívnom prieskume. Podľa jeho výsledkov tak plánuje urobiť viac ako 40 % rodičov, ktorých deti navštevujú školy či škôlky. Naopak, odpoveď „určite nedám“ označilo v prípade škôlok viac ako 27,8 % opýtaných, v prípade škôl 22,2 % respondentov. Návrat k prezenčnému vzdelávaniu podľa AKO častejšie uvádzali rodičia s nižším vzdelaním.

• Nielen u rodičov vyvolal plán otvoriť školy protichodné reakcie:

x „V súčasnosti pridelené finančné prostriedky nám určite nebudú stačiť na zabezpečenie hygienicko-epidemiologických opatrení do konca roka 2020,“ tvrdí riaditeľka bratislavskej základnej školy Katarína Jandová.

x To, že školy sa na svoje opätovné otvorenie cítia byť rôzne pripravené, približuje reportáž Denisy Hopkovej.

x Postup ministerstva pri otváraní škôl kritizuje komentátor Martin Behul. „Štát sa teraz bude musieť tváriť, že pre niektorých rodičov ostali školy zavreté, aby im vôbec mohol vyplatiť ošetrovné. Prispôsobovať právny stav ustanoveniam zákonov prostredníctvom obyčajného rozhodnutia ministra je mimoriadne pochybnou právnickou kľučkou,“ uvádza Behul.

x Opätovné otvorenie škôl ocenili zamestnávatelia z Klubu 500, nesúhlasia však s dobrovoľnou dochádzkou, ktorú považujú za nesystémový krok prehlbujúci rozdiely v získaných vedomostiach.

• Ministerstvo školstva čelí kritike aj pre niektoré avizované, no nedotiahnuté riešenia, ktoré mali v čase prerušenej prezenčnej výučby pomôcť učiteľom, rodičom aj deťom, vrátane tých z najchudobnejšieho prostredia. Denník N informoval, že plán zabezpečiť týmto deťom internetové pripojenie stroskotal a ministerstvo nevysvetlilo dôvody.

„Tomuto užitočnému projektu sme venovali množstvo času a úsilia. Pre deti sme na darovanie mali pripravených 10-tisíc kusov SIM kariet so 6 GB dát a s možnosťou prichádzajúcich hovorov, pre učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov 100 GB dát mesačne,“ povedal za Orange Tomáš Palovský, podľa ktorého už bolo pripravené aj technické riešenie, ako dáta poskytovať.

„Ministerstvo školstva veľmi oceňuje iniciatívu tých operátorov, ktorí hneď po vypuknutí koronakrízy poskytli pomoc žiakom pri zabezpečení online vzdelávania. Zároveň sa budú hľadať alternatívne možnosti, ktoré by zabezpečili dištančné vzdelávanie čo najširšiemu počtu žiakov,“ reagovalo ministerstvo bez bližšieho vysvetlenia, prečo ponuku operátorov odmietlo, ani aké alternatívne riešenie ponúka.

• Minister Gröhling hovorí o zásadnejších zmenách v systéme vzdelávania opatrne. Ministerstvo bude podľa neho pokračovať v príprave dvojročných plánov vychádzajúcich z Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV). Tento dokument bol prijatý ešte za ministerky Martiny Lubyovej (SNS). Spôsob jeho prípravy aj obsahový odklon od východiskového dokumentu Učiace sa Slovensko sprevádzala kritika (napr. tu a tu). „Samozrejme, budeme pokračovať vo filozofii, že si dáme nejaké úlohy, ktoré budeme chcieť plniť, aby nám mohli všetky organizácie robiť odpočet a hodnotiť. Budeme v tom pokračovať,“  vyjadril sa Lubyovej nástupca.

Na otázku, či vláda pristúpi k zásadnejšej reforme školstva, reagoval aj predseda školského výboru parlamentu Richard Vašečka (Kresťanská únia, klub OĽaNO). „Ako učiteľ poviem, že my, učitelia, keď sme počúvali o reforme, tak nám vždy vlasy dupkom vstávali, pretože mne to skôr prišlo ako také experimenty. Poviem až nadnesene – pokusy na ľuďoch,“ skonštatoval poslanec.

Požiadavku na zásadnejšiu zmenu v riadení škôl ministerstvu školstva predostreli analytici Implementačnej jednotky pri Úrade vlády SR. Ministerstvu odporúčajú, aby do konca roka vláde predložilo úpravu legislatívy, ktorá podporí racionalizáciu siete škôl a vyčísli plánovanú úsporu. Tú sa podľa analytikov v uplynulom roku nepodarilo dosiahnuť.

• V súvislosti s plánovanými zmenami v školstve sa minister Gröhling vyjadril aj k otázke zvyšovania platov, liberalizácii trhu s učebnicami či k podpore športu. „Budem sa snažiť, aby bolo aj v tomto období nejaké zvýšenie platu učiteľov. Bude to však priamo úmerné možnostiam štátneho rozpočtu,“ vyhlásil minister.

„Príde mi úplne nezmyselné, aby sme my tu na ministerstve školstva rozhodli, aká učebnica sa má používať napríklad v škole v Trebišove. Nech si škola v Trebišove, kde poznajú svojich žiakov, vyberie z obrovského balíka učebníc tie, ktoré chcú používať a štát ich preplatí,“ poznamenal minister k zámeru zmeniť spôsob obstarávania učebníc.

„Chceme sa veľa rozprávať o športe, aby sme vytvorili spoločenský tlak a povedomie, že šport je dôležitý. Aj keď sa nachádzame v ťažkej situácii, musíme do infraštruktúry, do športovísk a do podpory športu mladých ľudí investovať financie aj v najbližšom období, pretože šport je veľmi dôležitou súčasťou ich života,“ vyhlásil Gröhling aj o zámeroch ministerstva v oblasti športu.

Vláda v uplynulom týždni schválila návrh na vymenovanie nového predsedu správnej rady Fondu na podporu športu. Jozefa Gönciho na tejto pozícii vystrieda Dušan Guľáš.

• Minister školstva sa v uplynulom týždni vyjadril aj k situácii na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity (STU), kde už od minulého roka eskaluje napätie medzi novým vedením fakulty a časťou študentov a pedagógov. Dôvody sme zhrnuli v minulých prehľadoch udalostí, napr. tu, tu a tu.

„Dianie na FIIT STU vnímam so znepokojením a vidím, že rovnaký postoj má aj Správna rada STU. Dnes sú nástroje na riešenie v rukách rektora a akademického senátu STU. Je najvyšší čas, aby vedenie STU preto začalo konať,” povedal minister s tým, že pokiaľ sa na škole preukáže netransparentné a neetické konanie, má to byť dôvod na prehodnotenie právomocí vysokých škôl aj systému ich financovania.

• Správna rada STU vydala stanovisko, v ktorom odporučila dekanovi FIIT Ivanovi Kotuliakovi, aby odstúpil zo svojej funkcie. Rada ozrejmila, že dekan nedodržal sľub, ktorý dal pred svojím nástupom rektorovi Miroslavovi Fikarovi. Zaviazal sa ním, že nebude prijímať nových zamestnancov do ustanovenia nového akademického senátu fakulty, čo podľa rady nedodržal. Dekan zároveň prepustil svoju predchodkyňu Máriu Bielikovú pre údajné pochybenia v daňovej oblasti. Kotuliak bývalé vedenie fakulty naďalej obviňuje zo zneužívania štipendií.

Na situáciu reagoval aj štrajkový výbor fakulty. „Nevieme si predstaviť iný spôsob obnovenia dôvery, ako odvolanie dekana Kotuliaka a riadne a férové voľby do Akademického senátu FIIT STU,“ uvádza výbor vo svojom stanovisku.

Na to, že takáto cesta nie je v súlade so zákonom, upozornil v nedávnom blogu vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký. „Pokiaľ sa dekan sám funkcie nevzdá, zákon nedovoľuje vyriešiť problém iným právne čistým spôsobom než jeho ponechaním vo funkcii a obnovením akademického senátu. To zároveň znamená predĺženie rozkolu v akademickej obci a riziko znefunkčnenia fakulty ako celku,“ píše Hvorecký kritizujúc platný vysokoškolský zákon.

 

Všimli sme si

• Denník N uverejnil rozhovor s Františkom Duchoňom, zástupcom riaditeľa Ústavu robotiky a kybernetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. „Nechcem byť kritický, ale podľa mňa školstvo tápe. Akoby nemalo jasné smerovanie. Chvíľu sa skúša povinná matematika, potom zase niečo iné. Akoby sme nemali spoločnú víziu, čo chceme dosiahnuť a akou krajinou chceme byť,“ zhodnotil súčasný stav školstva Duchoň.

• Slovenské ministerstvo školstva informovalo, že k znovuotvoreniu škôl už pristúpilo sedemnásť členských štátov Európskej únie. Spôsob, akým opätovné otváranie škôl prebiehalo v Holandsku, priblížil Erik Lipšic, ktorý tam pôsobí ako kardiológ. „Do školy nenastúpilo prvý týždeň 50-tisíc detí, teda 3 až 5 % a 2 % učiteľov,“ dodal lekár na margo obáv rodičov školopovinných detí.

K otvoreniu približne 40-tisíc škôl pristúpilo aj Francúzsko, onedlho na to však niekoľko desiatok z nich znovu zatvorili pre podozrenia na ochorenie COVID-19 v širšom okolí týchto škôl. Podobne v Izraeli nariadili opätovnú karanténu desiatkam detí z materských škôl, keďže sa u nich objavila nákaza koronavírusom.

Prvou európskou krajinou, ktorá po prepuknutí pandémie COVID-19 znovu otvorila brány základných škôl, bolo Dánsko. Reportáž o tom, ako aktuálne vyzerá deň školákov v základnej škole v Lynghøj, priniesla BBC.

• To, že rúško je bariéra a do vzťahu medzi učiteľom a žiakom v škole nepatrí, v rozhovore pre DV TV konštatuje Michaela Veselá, lektorka občianskeho združenia Společne v bezpečí, ktoré radí školám.

O plánoch a rizikách otvárania škôl informuje aj najnovší prehľad diania v českom školstve, ktorý pripravuje spoločnosť EDUin.

 

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk