Témy týždňa

Unikol pracovný dokument s reformami • Zverejnili správu o priebehu dištančného vzdelávania počas pandémie • Medzi analytikmi a vedením ministerstva školstva panuje napätie

Výrok týždňa

„Vlastníctvo reforiem, čiže také vnútorné stotožnenie sa politikov s potrebou zmien, zatiaľ nevidno. Nemožno to robiť len preto, lebo to treba pre nejaký fond obnovy alebo že to od nás chce Medzinárodný menový fond alebo EÚ. Takto nebude fungovať ani komunikácia, ktorá je potrebná, lebo proti každej skutočnej reforme sa vždy zdvihne odpor. To je normálne, averzia k riziku a zmene je prirodzená ľudská vlastnosť. Nielen pre úradníkov je náročné a nepohodlné robiť nové veci. Týka sa to aj iných aktérov reformy, povedzme učiteľov, ak je reč o vzdelávaní.“

Ivan Mikloš
exminister financií
v rozhovore pre Denník N | 17. 9. 2020

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni na verejnosť prenikol dokument Slovensko 2.0 stručne opisujúci reformy, na základe ktorých chce Slovensko od Európskej únie získať 7,5 miliardy eur z Fondu obnovy. To, v akých oblastiach a akými krokmi sa vybrané reformy budú realizovať, musíme Európskej komisii predstaviť do 15. októbra. Dokument má 8 častí, vrátane kapitoly o vzdelávaní a o vede, výskume a inováciách. Je určený pre koaličnú radu, ktorá si má vybrať prioritné zmeny.

V oblasti vzdelávania dokument do roku 2030 navrhuje realizovať zmeny v týchto podoblastiach:

1. Posilnenie ranej starostlivosti a predprimárneho vzdelávania: Vytvorenie nadrezortnej stratégie ranej starostlivosti, podmienok pre zavedenie povinného predškolského vzdelávania detí od 5 rokov a zavedenie nároku na miesto v škôlke pre deti od 3 rokov.
2. Desegregácia vo vzdelávaní: Začleňovanie zdravotne znevýhodnených detí do bežného vzdelávacieho prúdu a eliminácia segregovania detí z vylúčených komunít cez vytvorenie štandardov poradenstva a prevencie, aj rušením špeciálnych škôl a tried.
3. Podpora inkluzívneho vzdelávania: Prijatie stratégie inkluzívneho vzdelávania v roku 2021, zavedenie právneho nároku škôl na odborných zamestnancov i debarierizácia školských priestorov.
4. Kurikulárna reforma: Otvorenie trhu s učebnicami, vybudovanie tímu lídrov kurikulárnej reformy, pilotné overovanie nového kurikula v roku 2022 a jeho plošné zavádzanie od roku 2023.
5. Odmeňovanie učiteľov a príprava ich profesijného rozvoja: Skokový nárast učiteľských platov na úroveň 85 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí a stanovenie minimálneho rozsahu praktickej prípravy budúcich učiteľov.
6. Systém riadenia regionálneho školstva: Presun kompetencií v oblasti riadenia a financovania škôl z ministerstva vnútra pod ministerstvo školstva a posilnenie kariérneho rastu riaditeľov.
7. Optimalizácia siete škôl: Vyššia kvalita výučby a nákladová efektívnosť cez optimalizáciu 2. stupňa základných škôl.
8. Zmena koncepcie externých testovaní a podpora sebahodnotenia škôl: Aktualizácia modelu sebahodnotenia pre materské, základné aj stredné školy, zmena plošných testovaní žiakov a žiačok z rozlišovacích na kriteriálne v roku 2022.
9. Reforma financovania a riadenia vysokých škôl: Audit vysokých škôl do roku 2021, vytvorenie novej štruktúry riadenia a zavedenie nového finančného nástroja, tzv. výkonnostných zmlúv.
10. Odborné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých: Zavedenie flexibilnejšieho systému získavania kvalifikácií, zabezpečenie zberu dát týkajúcich sa uplatnenia absolventov a podpora vzdelávania dospelých cez individuálne vzdelávacie účty.
11. Digitalizácia: Podpora rozvoja digitálnych zručností učiteľov formou ďalšieho vzdelávania, vybavením škôl digitálnymi technológiami a reformou kurikula.
12. Investícia do komplexnej obnovy budov a areálov škôl: Plánované rekonštrukcie na všetkých úrovniach školstva spojené so zatepľovaním, digitálnymi a zelenými riešeniami.

• Medzi hlavné zmeny v oblasti vedy, výskumu a inovácií autori dokumentu Slovensko 2.0 zaradili efektívnejšie riadenie, ktorému má predchádzať revízia výdavkov na vedu, výskum a inovácie, ako aj zjednotenie podpory a koordinácie pod jednou strešnou organizáciou. Súčasťou zmien má byť aj transformácia Slovenskej akadémie vied a reforma financovania. Dokument prezentuje aj stratégiu lákania vysokokvalifikovaných pracovníkov na Slovensko.

Zoznam odborníkov a odborníčok podieľajúcich sa na príprave reformného plánu zverejnil Denník E. Oblasť vzdelávania podľa ministerstva financií koordinuje analytička Ľuba Habodaszová v tíme so Zuzanou Baranovičovou, aktuálne poverenou riadením Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) a bývalým riaditeľom inštitútu Matejom Šiškovičom či štátnym tajomníkom ministerstva školstva Ľudovítom Paulisom (SaS).

• Na to, že opatrenia zahrnuté v reformnom dokumente ešte prejdú koaličným sitom, upozorňuje Filip Obradovič z Denníka N. O tom, že bez kvalitného procesu prípravy pedagógov budú reči o reformách len rozprávkami, píše Anton Marcinčin. To, že zatiaľ nie je jasné, či bude možné využiť financie z Fondu obnovy aj na zvýšenie platov učiteľov, skonštatoval minister školstva Branislav Gröhling (SaS) v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

• Analytici IVP pri ministerstve školstva zverejnili hodnotiacu správu o hlavných zisteniach z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách. Prieskum zisťoval, ako prebiehala dištančná výučba v minulom školskom roku. Správa okrem iného konštatuje, že:

x v čase zatvorených škôl sa vôbec neučilo 52-tisíc žiakov a žiačok (7,5 % z celkového počtu);

x 128-tisíc žiakov a žiačok (18,5 %) sa neučilo prostredníctvom internetu;

x pri online výučbe prevažovalo zasielanie zadaní emailom alebo inými komunikačnými kanálmi;

x viac ako tretina pedagógov učiacich online konštatovala, že ich žiaci mali problémy pri práci s technológiou;

x takmer pätina dopytovaných učiteliek a učiteľov v rámci offline výučby kombinovala zasielanie pracovných listov s telefonickým kontaktom;

x približne pätina učiteľov a učiteliek žiakom zasielala výlučne pracovné listy;

x v prípade opätovného uzatvorenia škôl by sa potrebovalo v rôznych oblastiach dištančnej výučby vzdelávať takmer 80 % učiteliek a učiteľov.

• Ďalšie zistenia IVP o priebehu dištančnej výučby spolu s odporúčaniami, ako lepšie zvládnuť druhú vlnu pandémie v školstve, zhrnuli médiá tu, tu či tu. To, že detí bez pripojenia na internet bolo počas dištančnej výučby takmer dvakrát viac, než odhadoval IVP pred prázdninami, v rozhovore komentoval predseda strany Spolu Juraj Hipš.

„Považujem za obrovskú chybu, že sa výsledky dotazníka zverejnili až v polovici septembra. Ak chceme riešiť problémy v školstve, musíme ich jasne pomenovať a nebáť sa o nich hovoriť. Evidentne je tu totiž snaha problémy retušovať. Potvrdil to už aj priamo analytik z ministerstva školstva, ktorý v tejto súvislosti hovoril o politickom nátlaku,“ dodal Hipš na margo zverejnenej správy.

Analytik IVP Juraj Čokyna na sociálnej sieti skonštatoval, že pri zbere dát a príprave správy o dištančnom vzdelávaní inštitút čelil politickým tlakom. Ministerstvo v reakcii nespokojných zamestnancov IVP označilo za analytikov bývalej ministerky Martiny Lubyovej (SNS).

• Minister školstva v uplynulom týždni opätovne vyhlásil, že k celoplošnému zatváraniu škôl by už v tomto školskom roku dôjsť nemalo. Platnosť niektorých opatrení proti šíreniu koronavírusu v školách sa však predlžuje, povinnosť nosiť rúška bude platiť minimálne do 1. októbra.

Na Slovensku je pre koronavírus úplne zatvorených 17 škôl, v piatok ich bolo 13. „Zatvorených je 224 tried, momentálne máme doma 8100 detí,“ uviedol minister Gröhling 21. septembra.

To, akým spôsobom opatrenia a odporúčania týkajúce sa eliminácie šírenia koronavírusu zasahujú do bežnej prevádzky škôl, opisujú články Denníka N a Hospodárskych novín tu a tu.

• Prvé prípady nákazy sa objavili už aj na bratislavských vysokoškolských internátoch. To, ako budú epidemiologické riziká vyhodnocovať v študentských domovoch, v rozhovore prezradil riaditeľ internátov Peter Petro.

Ministerstvo financií uvoľnilo na obnovu internátov vyše 12,2 milióna eur. Suma má byť rozdelená medzi 18 verejných vysokých škôl, najviac prostriedkov získa Univerzita Komenského.

„Vyzývame Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, aby v súčinnosti s ministerstvom financií predložili Európskej komisii investičný zámer na rekonštrukcie študentského bývania,“ uviedla k téme obnovy internátov Študentská rada vysokých škôl, ktorá zároveň kritizuje Univerzitu Komenského za to, že neradí dôstojné ubytovanie študentov medzi svoje priority. To, v akom stave sa nachádzajú niektoré bratislavské internáty, približujú Bratislavské noviny.

• V súvislosti s vysokoškolským vzdelávaním minister Gröhling cez víkend avizoval komplexnú novelu zákona o vysokých školách, ktorú má ministerstvo predložiť v prvej polovici budúceho roka. Otázku, či niekto naozaj bude mať odvahu zaťať do systému vysokých škôl na Slovensku, v komentári rozoberá vedec Gabriel Bianchi.

Ekonóm a bývalý predseda strany Spolu Miroslav Beblavý vo svojom článku upozorňuje na to, že súčasná vláda síce avizovala rušenie nekvalitných vysokých škôl, no v rovnakom čase na ministerstve školstva podpísali zmluvu, ktorá vysokej škole v Sládkovičove darovala 2,7 milióna eur.

• Ministerstvo školstva informovalo o plánovaných zmenách aj v zákone o financovaní základných a stredných škôl. Má k nim dôjsť kvôli zavedeniu povinného predprimárneho vzdelávania pre deti od 5 rokov v septembri 2021. K návrhu prebehlo len skrátené medzirezortné pripomienkové konanie. Združenie miest a obcí Slovenska v tejto súvislosti ministerstvu zaslalo viacero zásadných pripomienok a nesúhlasí s tým, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, ani s pridaním ďalšej kompetencie mestám a obciam bez adekvátneho zvýšenia finančných zdrojov na ich plnenie.

Všimli sme si

• Ministerstvo školstva na vybraných základných školách spustilo nový spôsob výučby, vďaka ktorému budú mať žiaci a učitelia na zvládnutie predpísaného učiva viac času. Pedagógovia si budú môcť učivo presúvať medzi jednotlivými ročníkmi v rámci troch cyklov. Odborníci na pedagogiku Petra Fridrichová a Branislav Pupala v rozhovore pre EDU TV vysvetľujú výhody tohto modelu vzdelávania.

• Nielen o nových učebných plánoch, ktoré majú priniesť zmeny v obsahu vzdelávania, sa s učiteľom a zakladateľom portálu Lepšia geografia Petrom Farárikom rozprával Adam Takáč z Konzervatívneho denníka Postoj.

• Pražskí hygienici nariadili v českom hlavnom meste zatvoriť všetky vysoké školy s výnimkou vykonania skúšok pre 10 a menej študentov a pre praktickú výučbu. Rektor Karlovej univerzity Tomáš Zima to označil za zlé riešenie a skritizoval spôsob, akým sa opatrenie komunikovalo a zaviedlo. Rozhovor s rektorom priniesla česká DVTV.

• Prehľad o tom, ako nákaza koronavírusu ovplyvnila otváranie škôl v rôznych krajinách sveta a opatrenia, ktoré obnovovanie výučby sprevádzajú, zverejnil portál International Education News.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk